Posledný september som odvádzala dve moje deti do školy. Sentimentálne zhrnuté- utieklo to rýchlo. Ten posledný týždeň pred začiatkom školy som sa však cítila ako divná, nekompletná. Rodičia v mojom okolí sa už nevedeli dočkať, kedy tie prázdniny už skončia, nech tie decká sú už v škole. A ja? Hlavu v smútku, že ich už nebudem mať doma. Ja by som ich mala doma stále.

Je to jednoduché:

1.       Keď sú deti doma, nemusíme vstávať na budík.

2.       Máme pohodový deň bez naháňania povinností.

3.       Nemusíme písať úlohy a nervačiť sa.

4.       Celý priebeh dňa je v našich rukách.

5.       Máme úžasnú príležitosť byť spolu a rozvíjať vzťahy.

Rozumiem celej rodičovskej problematike- veľa práce, ešte viac povinností a megaveľa vybavovačiek. Oni-deti by mali byť nad prácou. Sú zhmotneným ovocím lásky nás ako manželov.

Že sú deti nádherné? Pretože láska je nádherná. A ako je potrebné sa starať o lásku medzi manželmi, tak je dôležité starať sa o lásku k deťom.

Ja by som veľmi chcela byť svojim deťom kamoška. Tá najlepšia. Chcela by som byť hodná ich dôvery a priateľstva. Aby neutekali predo mnou, nezatvárali si dvere a nešepkali s cudzími o tajnostiach. Viem, že sa to dá. Pretože pár takých vzťahov poznám.

 

Aj pre tento dôležitý fakt som sa rozhodla mať deti mladá. Okolie by si mohlo myslieť a ľutovať ma, že aká nehoda sa mi to v živote stala, no na Emmku sme čakali dva roky, než sa nám „podarila“. Viem, aká priepasť nastáva medzi mamou a dcérou, ak sa narodí v neskoršom veku matky. Cesta priateľstva je vtedy oveľa ťažšia a kľukatejšia- česť výnimkám.

Teším sa už teraz na spoločné kávičky, nákupy, diskotéky(na ktoré som ja nechodievala), ohováračky… proste kamošenie s mojimi princeznami.

Viacerí ľudia na mňa pozerajú s úžasom, že mi asi hrablo, alebo ma ľutujú. No ja sa fakt teším na každé prázdniny, keď ich budem mať doma.

Nedávno som mala super čas s Tamarkou. Celá jej trieda išla do školy v prírode. Doma sa nám nápad nepozdával, veď je len prváčka. Ani veľmi nechcela ísť. Rozhodli sme sa spoločne, že ostane so mnou doma a budem ju ten týždeň učiť ja, aby nevymeškala. Ako pedagóg by som zvládla aj náročnejšie učivo, no mali sme si doma len počítať do dvadsať.

Zrazu obrovský priestor na spoločné bytie. Viete, čo sme robili? Hádam všetko- hrali karty, čítali si, vymýšľali, ale aj upratovali či varili. Na pamiatku nášho spoločného času sme spolu vymysleli koláč. Ako vidno, aktívne pomáhala 🙂 Chute si zvolila priamo Tamarka, ja som len udávala gramáže.

 

Niet inej možnosti, ako tej, že nám chutilo. Koláč bol sladký, nadýchaný, nahorklý, osviežujúci. Určite ide aj s obmenami- kokos, orechy a pod., no toto je podľa Tamarky.

 

 

***TAMARKIN KOLÁČ***

 

Potrebujeme:

200g špaldovej polohrubej múky

100g pohánkovej múky

100g jačmennej múky

230g mletého cukru

90g olivového oleja

2 vajcia

½ L mlieka

2ČL mletej škorice

4ČL vínneho kameňa

3PL extra tmavého karobu (alebo kakaa)

1/2ČL jedlej sódy

+ džem a čokoládu navrch

+olej a špaldovú krupicu na vysypanie plechu

– Múky premiešame s mletým cukrom, škoricou, karobom, vínnym kameňom a sódou. Do týchto suchých ingrediencií ťukneme vajíčka, vlejeme olej a mlieko. Dôkladne rozmiešame metličkou. Je dobré si dať záležať na miešaní. My sme to flákali a mali sme hrudkové cesto, ktoré sa nám v celej lenivosti nechcelo rozmiešavať.

Plech s vyššími okrajmi vymastíme olejom a vysypeme krupicou. Riedke cesto vylejeme na plech a dáme do rozohriatej rúry na 180´C piecť na cca 25 minút.

Test prepečenia špajdľou nás povedie.

Ešte za horúca potrieme koláč džemom a takto potretý necháme úplne vychladnúť. Vďaka tomu sa v koláči uzamkne vlhkosť.

Rozpustíme si čokoládu  a lyžicou hálom- bálom porozlievame- nech zavládne chaos.

Necháme čokoládu stuhnúť a môžeme podávať.

Dobrú chuť!