Splnila som si veľký sen. Bláznivo som pobalila seba a rodinu a vydala sa na Sicíliu zažiť kúzlo pravého talianskeho entuziazmu. Podarilo sa. Sicília je prenádherný ostrov, ktorý ponúka doslova smršť zážitkov. Na svoje si prídu cestovatelia, objavitelia, foodtraveleri, ľudia hľadajúci relax i rodiny s deťmi. Ako sa dá dovolenkovať a objavovať krajinu aj s deťmi a čo vidieť na Sicílii? Nech sa páči, kamaráti, toto je moja dovolenka na Sicílii.

Milujem Taliansko

Kto ma pozná, povie vám o mne, že som živel. Všade chcem byť, všetko chcem vedieť a máločo ma unaví. Milujem sa smiať, milujem prehnane gestikulovať pri rozprávaní a milujem variť.
Ako Taliani. Tiež sa presne toto isté o nich rozpráva.
Keď raz na mňa začal volať synovec “Natália- Itália” len preto, že mu zrovna prišiel na um tento “coolový” rým, usmiala som sa. Niečo sa tom bude.

Dovolenka na Sicílii

Čerstvosť, jednoduchosť a kvalita Talianska ma ťahá na preskúmanie už riadne dlho. Vždy som si vravela, že raz tam pôjdem. A aby to malo zmysel, budem objavovať Taliansko cez jedlo.

Prečo objavovať krajinu cez jedlo?

1. Strava v malých podnikoch je autentická a ponúka ozajstnú chuť krajiny.
2. Cestovanie za odporúčanými reštauráciami aj podľa recenzií na internete nás povodí po krajine a menších uličkách miest. Ľahšie potom nasávame atmosféru života domácich ľudí.
3. Rozhovory s domácimi ľuďmi nám prinášajú ďalšie tipy na výlety a častokrát títo ľudia radi povedia rodinné receptúry- opäť pravá chuť a kus histórie.
4. Cez históriu jedla ľahko pochopíme aj históriu krajiny (dovoz rôznych potravín, presun ľudí, rôzni vládcovia a s tým spojený obchod…)
5. A hlavne, keď ideme sami, nie do rezortu, máme voľnejšie ruky a viac možností.

Aj preto som si povedala, že moja dovolenka na Sicílii bude pre mňa tá naj voľba. Tam, kde sa stretali lode z Ázie, Afriky, Venezuely. Krajina, kde trh bol nesmierne pestrý a kde obchod prekvital.

TIP: Urobte si bleskové cestoviny so slaným pudingom. Skvelé jedlo, ktoré si zamilujete.

Ako som si zajednala celú dovolenku sama

K prvotnému nápadu dovolenky na Sicílii ma doviedla majiteľka skutočne autentickej sicílskej reštaurácie Don Saro v Bratislave. Jej muž, Sicílčan, je hlavným kuchárom reštaurácie a teda tam nájdete len pravú Sicíliu. Na ich rady som vypustila myšlienku cestovať cez cestovnú kanceláriu a  začala hľadať letenky v septembri. Lebo vtedy je tam vraj najkrajšie. Vraj takto najlepšie zakúsim Sicíliu.

Priznám sa vám, že moje cestovateľské či dovolenkárske skúsenosti sú veľmi slabé. Letela som lietadlom len raz a to ako pubiška. Áno, ja viem, že v tejto dobe plnej lietania je to divné, ale akosi nebol čas pri deťoch lietať ako šarkan po svete.
A mala som z toho obrovký strach. Nie z letu, ale z tých letiskových vecí- kde nastúpiť, kde letenky apod. No hrôza. Odlet z Viedne, kde im nerozumiem. A ešte hneď aj s deťmi. Dvakrát pomoc. Viete si to asi predstaviť, nie? 🙂

Taliančinu sa učím nejakú dobu. Ísť na vlastnú päsť, teda mimo cestovky, bola výzva pre mňa ako pre mamu, manželku, študentku taliančiny i seba samú ako človeka. A moje deti poletia po prvý raz… Skrátka- vravela som si, že keď toto dám- dovolenka na Sicílii- budem macher. (Ešteže ja ľúbim výzvy.)

Letenky

Pozerala som letenky na viacerých portáloch ponúkajúcich letenky smer Viedeň-Catania alebo Budapešť-Catania. Stadiaľ sú priame lety bez prestupu. Akonáhle som uvidela nižšiu, zaujímavejšiu sumu, preklikla som sa priamo na spoločnosť, ktorá tento len uskutočňovala a tam bola cena ešte nižšia. Ušetrila som tak veľa peňazí.
Začala som hľadať letenky už na jar so septembrovými termínmi.
V apríli som našla perfektnú cenu za letenky- okolo 100eur spiatočná letenka. To je na Sicíliu veľmi výhodná cena, ako mi bolo zdelené od skúsenejších priateľov.
Aj keď na stránke spoločnosti uvádzali, že osoba môže mať do 8kg pri sebe príručnú batožinu, ostré veci, tekutiny a pod. tam byť nesmú. Priplatila som si radšej aj za veľkú batožinu. Nemala som ani potuchy, koľko kíl pomarančov, citrónov a koľko hektolitrov oleja si povlečiem naspäť. 🙂

Keď som vedela, kedy mi “to letí” tam aj späť, začala som hľadať ubytovanie.

Ubytovanie

Rôzne portály ponúkajú milióny možností. Ja sa osobne orientujem najlepšie v airbnb. Zadala som si všetky kritéria a systém mi vypľul mne vyhovujúce ponuky.
Trvalo mi asi mesiac, než som našla to, čo ma oslovilo- dom blízko pláže s bazénom. A čo rozhodlo- na fotke bola húpacia sieť. (To je moje detstvo.)

Bazén som chcela najmä z dôvodu práce. Ak by prišli dni, kedy musím ostať pri počítači a pracovať, nech sa deti nenudia. Ale aj pre môj sen- ráno ešte taká ospalá skočiť do bazéna nahá a plávať pri vychádzajúcom slnku. Nikto ma nevidí, nikto nič nerieši. 🙂
Nakoniec bol bazén tá najlepšia voľba- čítajte ďalej.

Auto

Vedela som, že si potrebujeme prenajať auto, už len aby sme sa presunuli k nášmu prenajatému domu a aby sme boli slobodnejší, mohli cestovať a spoznávať, ako sa nám zachce. Cez “rentalcar”, ako mi bolo doporučené, sme si objednali za pár eúr auto. Teda sprvu sa to tak zdalo.

Poistenie

Nepodceňovala som to. Najmä z dôvodu, že aj úplne zdravý zub si ako naschváľ môže zrovna na dovči zmyslieť, že sa mu v ústach nepáči, alebo by sa nám niečo stalo. Tým, že sme celá rodina poistená v union ZP, nám dali najlepšiu cenu. Cenové ponuky som si dala však urobiť na viacerých miestach.

Všetko bolo pripravené, prvé dni školy a teda potrebné papierovačky za nami a ani som sa nenazdala, fakt som balila kufre a fakt som mala vybavovať v taliančine dosť dôležité veci.

Hold to je dobrodružstvo.

Som na Sicílii

Nalodenie a let sme zvládli. Mala som mierny stres, no všade nám vždy všetko povedali. Počas letu som od detí prijímala pochvaly za naj mamu na svete, že letia lietadlom. No čo vám budem hovoriť, užívala som si to. 🙂

No už po prílete som dostala prvú facku. V autopožičovni sa ma snažili ukecať na vraj lepšie auto pre nás. Po chvíli som pochopila, že rozdiel medzi mnou vybraným autom a tým nimi odporúčaným je 17eur/deň! Veľký cenový rozdiel. Skoro som im na to skočila.
V cene prenájmu mnou vybraného auta som nemala zahrnuté žiadne poistenie.
Ponúkali mi dva druhy poistenia auta:

1. proti krádeži
2. proti nabúraniu.

Dalo sa aj zvlášť, no čo ma zarazilo- len poistenie proti nabúraniu bolo drahšie, ako celý prenájom auta. Zanadávala som im v slovenčine celá uťahaná z letu a odmietla zaplatiť. Nakoniec, keďže si viem predstaviť škrkance zapríčinené inými vodičmi, som poistila auto proti nabúraniu. Penále za škrkance boli v tisícoch eúr.
Ujo mi dal zdarma ako “láskavosť”, že druhý šofér nemusí platiť 7e/deň. Hurá, môj muž môže tiež šoférovať a nemusí im za to platiť.
Auto mi dali nakoniec iné, než som si vybrala. Ale nevadí, bola som spokojná.

Teda pozor na webe pri prenájme áut, tie ceny sú nízke a potom si ich dobiehajú na takýchto veciach.

Trochu znechutená som sa vydala na cestu k nášmu prechodnému bydlisku na Sicílii.

TIP: Uvarte si rizoto z vývaru. Úžasné zero waste jedlo plné chuti.

Ďalší problém? Ako na počkanie- uzavretá diaľnica. Vraj nejaká havárka a do Syrakúz sa dostaneme len po starej ceste- no fasa. Teta v appke nechcela pochopiť, že diaľnicou ísť nemôžeme a stále nás na ňu ťahala. Nakoniec nás naviedli tabule na ceste. Tie tam majú dobre označené, nebála som sa.

Vykradli nás

Ja sa na tom teraz smejem, ale ako nám bolo povedané: “Dávajte si na všetko veľký pozor.”, tak aj bolo. Po šťastnom príchode a vyspaní sa (prileteli sme večer), sme išli rýchlo hľadať obchod, aby sme si nakúpili. Za 90 minút, čo sme boli preč, nás vykradli. Ešteže sme mali všetko pri sebe.
Hľadali peniaze, šperky a doklady. Počítače a elektroniku neberú, zlodeji by sa dali cez GPS vystopovať.
Zvažovala som, či bola dovolenka na Sicílii dobrý nápad a či ešte môžem odísť z domu bez strachu, že nás opäť okradnú- a, sakra, prečo som nepoistila auto aj proti ukradnutiu?!
Bol to však len prvý ošiaľ z toho, čo sa stalo. Vedela som, že sa už nevrátia.
Chyba bola na našej strane.

Sicílčania sú v tomto premyslenejší. Všade majú okenice a mreže, dvere majú dvojmo. My sme vtedy zamkli len jedny a tie vypáčili. Keby sme zatvorili aj tie druhé, plechové, do domu by sa nedostali. Poučenie.

Odteraz už len dobre

Carabinieri, talianski policajti sa tak nazývajú, ma neodbavili, lebo mali siestu. Vraj mám prísť navečer. (A nemiluj Taliansko. 🙂 ) No ochotný domáci sa ponúkol, že to vybaví sám, keďže moja odborná taliančina nie je až tak super a vlastne nič neukradli, len si, potvory, mohli aspoň upratať po sebe.

Odteraz sme zamykali úplne všetko, čo sa dalo a konečne sme si začali užívať krajinu. A to naplno. Možno kostrbatý začiatok, ale čakali ma zážitky, ktoré si budem pamätať na celý život.

Aké mám pre vás konkrétne tipy a čo som zažila? Nájdete v druhej časti Dovolenka na Sicílii.

POZN.: Páčil sa ti článok? Označ ho srdiečkom, ktoré je na konci článku, a tak ho odporuč aj ostatným.