Talianske gnocchi
Jemné, správne mazľavé a obalené v luxusnej omáčke. Jiří Kodet by asi nebol tak spokojný s opisom, no určite by mu chutili minimálne tak dobre ako v Pelíškach, keď opisoval miminčiny noky. Moju peňaženku stáli domáce talianske gnocchi len zopár eúr. Nabrala som odvahu a neriešila predstavu, že gnocchi sú náročné jedlo na prípravu. Vôbec to tak nie je. Stačí len pár surovín a chuť si urobiť sakra dobré jedlo.
Gnocchi: gnoči alebo ňoky?
Píše sa to tak veľmi nóbl, že nejeden človek zneistie, keď si má toto jedlo objednať u čašníka a vysloviť ho správne.
No pod týmto názvom sa skrývajú malé elipsovité až väčšie gule varené v slanej vode. Každý oddenene zvlášť, a preto sú po celom povrchu také “naslyzlé”.
Ale knedlík sa varí najprv celý, až potom sa krája na menšie kúsky.- presne ako vysvetľovala Jindřiška v Pelíškach. 🙂
Ak by ste v Taliansku vyslovili “gnoccho”, pozreli by sa na vaše čelo a hľadali hrčku, ktorú by sme si mohli privodiť, keby sme sa udreli do čela o stenu.
Pozná ich celý svet a každá kuchyňa má dosť podobný názov- noky, ňoky, nocke.. teda nie “gnoči”.
Omáčka na gnocchi najlepší kamarát
Vďaka tomu, že sa varí každý kúsok oddelene zvlášť, škrob zo zemiakov, ktoré tvoria najväčšiu ich časť, je skvelý pomocník na dokonalú chuť. Škrob nám pomôže totiž “prilepiť” na gnocchi omáčku a uzamkne ju na sebe.
Gnocchi u nás doma
Keď boli deti ešte malé a bola som doma, robievala som obmenu tejto dobroty s ricottou- gnudy (ňudy). Deti bavilo mi pomáhať pri príprave a mne sa páčilo, ako sa vedeli prehrať pri príprave cesta tak dlhú dobu. 🙂
Neviem, ako sa to stalo, no mala som v predstave, že príprava gnocchov je zdĺhavá, náročná a piplavá. Nevarievala som ich.
Až teraz, keď sme počas koronavírusu zodpovedne doma, som si zmyslela, ako bol doma kľud a harmónia, keď sme pripravovali gnudy.
Pripravila som cesto a zavolala deti. Ako som potom sedela za stolom pri tanieri so svojimi gnocchami, premýšľala som “kde soudruzi z NDR udělali chybu”, že som mala zaškatuľkované toto jedlo ako piplačku. Vcelku rýchle, ani toľko neporiadku po nich nie je… Tak sme boli všetci nadšení ľahkosťou prípravy a ich vyladenou chuťou, že som si hneď v ten večer kúpila na webe vrúbkovaný lopárik na autentický tvar talianskych gnocchi.
Nebojte, nie je potrebný žiadny špeci lopárik. Stačí vidlička alebo aj strúhadlo na parmezán- tak sme ich totiž robili prvýkrát.
Talianske gnocchi: tajomstvo ich dokonalosti
Talianske nonny, ako sa rozpráva ženám, ktoré sú v kuchyni uznávanejšie hádam viac ako michellinskí šéfkuchári, vám povedia, že gnocchi neobsahujú vajce. Boli by tuhšie a gumovejšie. Tie správne dokonalé gnocchi sú hebučké ako obláčik z ranej rosy.
Zemiaky a ich kvalita je priam kľúčová. Nie sú vhodné nové zemiaky či zemiaky na pečenie. Tie spoľahlivé, ktoré roztancujú naše chuťové poháriky, sú zemiaky na varenie, varný typ “B”.
Pri varení je potrebné do nich nepichať často vidličkou, či už sú hotové, pretože sa do nich dostane voda.
Zemiaky na gnocchi treba spracovať do cesta ešte teplé a cesto má obsahovať málo múky, len to najmenšie možné množstvo. Talianske gnocchi sú o zemiakoch.
V momente, ako zistíme, že sa zemiaky po uvarení rozpadávajú, vtedy je dobré pridať vajce, ktoré zemiaky scelí do kompaktnej zmesi.
Pri varení vhodný skôr široký veľký hrniec, aby sa nezlepili. Prvá várka musí byť malá, len dva – tri kúsky. V momente, ako vyplávu na povrch, ochutnajme ich. Ak majú múčnu chuť, treba ich variť dlhšie, ak sú rozvarené, tak o 2 – 3 sekund kratšie.
Moje poznámky k receptu Talianske gnocchi
- Dôverujme radám od skúsených talianskych kuchárok. Keď pôjdeme presne podľa ich postupu, gnocchi budú báječné.
- Pri práci som použila hladkú múku na kváskovanie. Nevadí, že cesto neobsahuje kvások. Múky sa dajú používať na všetky spôsoby.
- Pri varení dbajme na množstvo, aby sa v hrnci nepolepili.
- Keď vyplávu na povrch, hneď ich vyberajme. Je tam len minimum múky a zemiaky sú už uvarené. Nie je na čo čakať.
- Omáčka môže byť akákoľvek, aj žiadna. 🙂 Stačí dobrý olilový olej a parmezán.
- Pre nás piatich bez polievky bola táto porcia hojná.
***TALIANSKE GNOCCHI***
Na gnocchi potrebujeme:
1 kg zemiakov
80 – 120 g hladkej múky
1,5 ČL soli
Na omáčku potrebujeme:
750 g cherry paradajok
1 hlavičku cesnaku
olej
soľ
čierne korenie
+na dochutenie parmezán, čerstvú bazalku
Postup:
Pusťme sa do pohodového varenia, kde vládne voňa, uvoľnenie a dobrá nálada.
Zemiaky uvaríme v šupke. Vodu zlejeme a necháme trochu vychladnúť, aby sme si nepopálili prsty. Zemiaky ošúpeme ešte teplé a nastrúhame najemno na strúhadle.
Posypeme múkou, najprv len menšie množstvo, pridáme aj soľ a spojíme dokopy. Premiesime rukami na doske a ak sa cesto príliš lepí, dosypeme ešte múku.
Pozor ale, múky musí byť v ceste čo najmenšie potrebné množstvo. Inak budú tvrdé.
Rúru vyhrejeme na 200’C. Na hlboký plech naukladáme cherry a špičkou noža každú paradajku popicháme. Tým sa lepšie odstráni šupka po upečení.
Cesnak ošúpeme rukami len od najvrchnejších vrstiev, prekrojíme pozdĺžne v celku na polovicu a dáme na rozkrojenou časťou nadol k cherry paradajkám. Pokvapkáme olejom a dáme piecť na cca 20 – 30 minút. Cherry aj cesnak zmäknú, cukor sa v nich skaramelizuje a vytvorí úplne odlišný zážitok z chute, ako obyčajný pretlak.
TIP: Pridajte na kocky nakrájanú prerastenú slaninu. To bude labúžo aj pre chlapov. 🙂
Zatiaľ sa vrátime k cestu. Prekrojíme ho na 6 častí a rukami vyšúľame na dlhý valec o hrúbke ako palec. Nožíkom z valca odkrajujeme cca 2 cm kúsky zemiakového cesta.
Následne na strúhadle na syr, vidličke či hocijakom inom vrúbkovanom povrchu potiahneme kúsok cesta odhora nadol. Ako pôjde cesto po povrchu, vrúbkovaný vzor sa na ňom zanechá.
Ak sa cesto lepí, použijeme múku na podsypanie. Nesmieme tlačiť príliš silno, len voľne. Tak budú gnocchi správne mäkké a vláčne. Spracujeme celé cesto.
Do väčšieho hrnca dáme variť vodu.
Než zovrie, vytiahneme plech s paradajkami. Pomocou vidličky popučíme všetky paradajky aj cesnak. Šupky vyberieme preč, tie nechceme. Zmes poriadne premiešame a doladíme soľou a korením podľa našej chute. Nastrúhame parmezán a vhodíme aj lístky bazalky.
Keď voda vrie, osolíme ju a gnocchi v nej uvaríme. Vždy maximále dve hrste z nich, aby sa nezlepili. Keď vyplávu na povrch, sú hotové.
Hneď ich vyberieme a dáme do plechu s pripravenou omáčkou.
Premiešame, prelejeme olivovým olejom a podávame.
Na tanieri im sluší pridať ešte bazalku, parmezán a keď je chilli, hmmmmm, božská chuť.
Nech chutí!
TIP: Ak máte radi domácu kuchyňu, recept na kváskové pirohy či strapačky si zamilujete.
POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem. 🙂