Jednoduché jedlo plné chuti, lásky, vône a objatia. Na to netreba michellinský talent. Stačí odhodlanosť urobiť tomu druhému radosť jedlom. Ako to robila moja maminka. Olinkine makové piery sú pre mňa a vždy budú toho dôkazom. Len čítajte ďalej a nechajte sa únašať so mnou spomienkami.
Nemá rada svoje meno
Keď som sa narodila, mama ležala ešte v sále a bolo pred polnocou. Tretie dieťa, teda mňa, s tatinom neplánovali a pri výbere mena zvažovali, že budem Danka. Vraj sa nedá zoškarediť a znie tak dobrosrdečne. Lenže ako na potvoru, narodila som sa na Danu!
Moja maminka mi celý život hovorila, aby som určite vyberala mená pre svoje deti tak, aby boli čo najďalej od všetkých sviatkov a nedali sa zoškarediť. Pretože ona sa narodila po Vianociach a každý ju vždy odbil jedným darčekom na Vianoce, že to má aj na narodeniny. Chúďa, keby sa narodila o 50 rokov neskôr, bolo by to úplne naopak.
A tak mi dali meno Natália. Lenže oslovte ma tak a zježia sa mi všetky chlpy. Nemám to rada. Mojím menom mi vravia iba na úrade, alebo cudzí. Alebo naschváľ, keď mi chcú zle. Som Naty, Naťa(školská prezývka), môže byť aj Natálka, ale to už málo (už sa to asi moc blíži k Natália). Vadí mi to.
Asi to budem mať po mamine. Len náhodou som sa dozvedela, že jej krásne zvučné meno Oľga je pre ňu ako za trest. Tí, čo sú jej blízki jej vravia Olinka, Oli.
Že by túto nechuť k menu niesol nejaký gén? 🙂 (áno, moje meno je veľmi krásne, zvučné, jedinečné…volajte ma, prosím, Naty 🙂 )
Moja maminka, moja Olinka
Písala som vám už o nej. Aj na instagrame som spomínala, ako až spätne chápem veľa vecí, ktoré robila a hovorila.
Snažila sa mi byť vždy kamarátkou a rešpektovala ma niekedy až príliš. Aj keď som bola neplánovaná a skôr ju od tehotenstva odhovárali, dala mi zo seba to najlepšie.
Od malička dbala na kvalitu. Nemali sme doma džúsy, polotovary, “umeliny”. A zazlievala som jej to. Samé domáce šťavy a sirupy, poctivé mäso a to, čo sme si dopestovali. Zdá sa vám to normálne? Ja viem, bol to obrovský dar. Škoda len, že som to pochopila až neskôr a žrala jej nervy mojím kvílením, prečo nemáme džús z obchodu, ako všetci normálni ľudia tohoto sveta.
Miluje prírodu. Každý víkend sme hneď v piatok po škole šli na chalupu, kde sme o civilizácii mohli len snívať (ďalšie moje zazlievanie).
Pracovala ako pani učiteľka. Veľmi dobrá, vážená a vyhľadávaná. Objavila viac hereckých a muzikálových talentov a za jej prácu jej udelili titul “pedagóg, na ktorého sa oplatí spomínať”.
Keď sme mali ísť spolu do obchodu, 5 minútová cesta trvala hodinu. Na každom, každučkom kroku sme stretli niekoho, kto ju poznal a chcel sa s ňou porozprávať.
Cez víkend chcela vypnúť a dobiť sa novou energiou.
Štvrtok- volá sa z intráku domov
Už odkedy mám pamäť, viem, že mi hovorila, ako pôjdem aj ja do Modry študovať za pani učiteľku. Lebo vraj učitelia to majú najlepšie, majú voľné leto a môžu sa venovať rodine.
Odmalička ma učila hrať na klavíri, nechala ma vystupovať so spevom pred rodičmi a podporovala ma. (Teda až na tanečnú, o ktorej som tak veľmi snila. Lenže tam sa chodí na súťaže aj v lete a to my musíme hrabať seno a starať sa o úrodu).
Ako 15 ročná som sa teda ocitla na internáte. Zrazu by mi bolo dobré aj jej polievkové rizoto, keď ma chytal hlad, lebo som premeškala obed, či večera bola nie podľa môjho gusta (granatír- uééééé).
Tešila som sa na piatok, ako pôjdem domov. Každý štvrtok som volala domov, ako sa mám a zisťovala, aká dobrota ma bude doma čakať. Niekedy som ju prosila, aby mi niečo konkrétne navarila. Vždy mi nechala vybrať a jedlo pripravila, aké som si žiadala.
Milovala som týždne, keď som si zaželala makové piery. Vtedy som sa tešila domov oveľa viac.
To jedlo sme robievali často, no nikdy sa mi nestalo, že by som sa ho objedla.
Varila sa fazuľová polievka s domácimi slížami. Vždy sa urobilo cesta na slíže viac a omakovali sa. Alebo posypali orechami a bolo tak navarené na kompletku.
A keď bol čas, cesto naplnila lekvárom, urobila z nich plnené taštičky- piery a to bola moja konečná. Varievala ho aj starenka, ale možno práve pre štvrtkové telefonáty sa mi spája s maminkou. Najtop mega jedlo od maminky. 🙂
Možno ich poznáte pod názvom perky, no u nás sa im inak nepovie. Piery. 🙂
A keďže maminka nie veľmi obľubuje svoje originálne meno, preto ich volám Olinkine makové piery.
Asi je z mojich slov cítiť, že makové piery majú pre mňa špeciálny význam, aj keď je to úplne obyčajné jedlo.
Tak, ako mi tvár zjemnie pri parených buchtách, pretože sú to spomienky na moju starenku, tak sa mi rozžiari tvár, keď sa povedia makové piery.
Tradičné jedlo starých materí, naša slovenská poctivá kuchyňa.
Pri tejto dobrote sa potvrdzuje, že:
Skutočné jedlo vzniká v domácnosti, kde panuje láska k domácej príprave jedla a radosť zo spoločne stráveného času.
Moje poznámky k receptu Olinkine makové piery
- Polohrubá múka (kúpite TU) je na prípravu cesta najlepšia. Urobí správnu pevnosť cesta.
- Časť múky môžeme nahradiť celozrnnou múkou a vniesť tak do receptu viac výživnosti.
- Množstvo vody závisí od savosti múky, aj od veľkosti vajíčka.
- Nekvásková verzia: Len vynecháme materský kvások, cesto po zmiesení necháme stáť 10 minút a pracujeme ďalej.
- Posypanie makom môžeme obmieňať s orechami, kakaom, tvarohom, sladkou strúhankou…čo máme radi 🙂
- V prípade, že varíme aj hustejšiu polievku, toto množstvo vystačí pre celú rodinu.
***OLINKINE MAKOVÉ PIERY***
Na cesto potrebujeme:
300 g pšeničnej polohrubej múky na kváskovanie (kúpite TU)
130 – 150 g vody
1 vajce
1 ČL sladu (kúpite TU)
1/2 ČL soli
1 PL materského kvásku
Na plnenie a dokončenie potrebujeme:
hustý lekvár
mletý mak
mletý cukor
olej alebo rozpustené maslo
hrubú múku na podsypanie
Postup:
Príprava je jednoduchá, ani veľa času nezaberie a hlavne po dokončení oblízanie lyžice z lekváru- to je odmena. 🙂
V miske (kúpite TU) zmiešame suroviny na cesto. Vody sprvu pridáme len 130 g, pretože celkové množstvo vody závisí od veľkosti vajíčka. Dbáme na to, aby sme soľ nenasypali priamo na kvások, čím by sme ho mohli oslabiť.
Vymiesime pevnejšie, nelepivé, ale za to mäkké cesto. V prípade potreby dolievame pomaličky vodu.
Cesto necháme v miske, ktorú prekryjeme neprievzdušným materiálom (sáčik, potravinárska fólia, drevená doska, väčšia miska…) a necháme na linke oddychovať 2 hodiny bez priameho slnečného žiarenia.
Následne cesto vyklopíme na hrubou múkou pomúčenú pracovnú dosku a 1/4 z cesta odkrojíme na slíže.
Zvyšné 3/4 cesta vyvaľkáme natenko. Pri varení totiž trošku zväčšia svoj objem tým, že je tam kvások.
Následne začneme plniť cesto. Plnku- lekvár ukladáme vedľa seba do radu, začíname 2 cm skraja zo strany od seba (odspodu).
Pomocou lyžičky nadávkujeme vedľa seba kôpky lekváru v rozostupe cca 2 – 2,5cm. Množstvo plnky je na nás. Moja mierka je 1 ČL = jeden kopček.
Spodné 2 cm cesta preložíme cez lekvár a cesto prstami pevne popritláčame. Aj medzi kôpkami lekváru.
Pomocou radielka oddelíme vzniknuté piery od seba. Piery ukladáme na hrubou múkou posypaný tanier, aby sa neprilepili.
Takto spracujeme celé cesto. Budeme potrebovať viac tanierov, pier bude viac. 🙂
Medzičasom dáme variť do veľkého hrnca vodu (5 litrový používam). Keď voda vrie, osolíme ju a po opätovnom zovretí vsypeme prvý tanier s pierami do vody a hneď premiešame varechou, aby sa neprilepili na dno hrnca.
Keď vyplávu na povrch, sú hotové. Pomocou sitka ich vytiahneme, odkvapkáme od vody a dáme do misky.
Maminka ich preliala trochou oleja a keď ich urobila starenka, ona klasicky masťou. Vybrať si môžete sami podľa chute, aj maslo či ghee má svoj šmrnc. 🙂
Štvrtinu cesta, ktorá nám ostala, vyvaľkáme tiež natenko do tvaru obdĺžnika a radielkom rozdelíme na dlhé pásy so šírkou cca 6 cm.
Pásy cesta posypeme hrubou múkou, aby sa nezlepili, pretože ich naukladáme na seba a ostrým nožom ich nakrájame na 0,5 cm hrubé slíže.
Ako ma doma učili- Pekne si dáme zahnuté prsty na cesto, aby sme si neodrezali prsty a ruku posúvame stále po ceste. Nôž priložíme k prstom. Tak ukazuje me nožu, kde má cesto odrezať. 🙂
Uvaríme vo vode aj slíže, pridáme ich do misky s pierami.
Posypeme hojne čerstvo namletým makom a cukrom- množstvo je len na nás, ale odporúčam nešetriť. 🙂
Slíže, piery a sladký mak spolu premiešame s tukom a podávame.
Joooj, hrče mám za ušami už len keď vám to píšem.
Mami, dobre si mi to varila celý život. 🙂
Skúsite?
Dobrú chuť!
TIP: Kvások aj v polievke? Jasné:) Vyskúšajte kváskovú polievku a pochutnajte si na prvotriednej mňamke.
POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohto článku. Ďakujem. 🙂
Based on 15 Review(s)
Ochhh až som si poplakala z toho krásne napísaného predslovu k receptu ❤️ recept je fantastický a piery famózne ? veľká vďaka a pozdravujem maminu ?
Ďakujem, Ivka, za spätnú reakciu, maminke pozdrav odovzdám. 🙂
Ahoj Naty, aj môj muž miluje perky s makom a domáce slíže , potešil ma tvoj recept ,….už ani nepočuť,že niekto robí domáce slíže .
Dobrý tip na zajtrajší obed
Som veľmi rada, že som mohla takto inšpirovať 🙂
Nech chutí 🙂
Ahoj Naty,
aj ja som si spomenula pri tomto tvojom recepte na svoje detstvo,…moja maminka tiež varievala perky a slíže s makom,a bolo to moje veeeelmi obľúbené jedlo.
Mak a všetko makové dodnes milujem.
Ďakujem za pripomenutie,určite niekedy vyskúšam aj podľa tvojho receptu a prenesiem sa tak trochu do detstva.
Prajem všetko dobré.
Veľmi sa, Ivetka, tomu teším 🙂 Presne, toto jedlo je hotové detstvo 🙂
Daj vedieť, keď budeš variť, ako to dopadlo 🙂
Naty
Akurát som ich dokončila,mňam mňam.Sú fakt dobré!?Ďakujem za recept
Veľmi sa teším, Heni, že ti chutí 🙂 Všetko dobré!