Dovolenka na Sicílii – Noto
Keď som plánovala dovolenku na Sicílii, dostala som tip na navštívenie mesta Noto. Horlivé opisy krásnych barokových stavieb ma veľmi nenadchli. Do tejto provincie Syrakúzy na Sicílii ma však posielali aj domáci. Z návštevy som si nič nesľubovala, len dobrú kávu a zákusok. Všetko bolo nakoniec inak. Noto ma veľmi zasiahlo a je dôvodom, prečo sa na Sicíliu vrátim. Čo navštíviť v Noto, aké zaujímavosti mesto ponúka a čo som tam zažila? Dočítate sa v mojich zápiskoch, 3.časti Dovolenka na Sicílii – Noto.
Noto, Syrakúzy, Sicília – najprv pár naučných informácií
Noto je známe Sicílske mesto, ktoré patrí do provincie Syrakúzy, pod ktoré sme spadali aj my s ubytovaním na dovolenke. Od nášho domu vo Fontane Bianche bolo vzdialené 16km.
Mesto má bohatú, unikátnu históriu a pýši sa jedinečným vzhľadom.
História Noto
V antike sa mesto nazývalo Netum a bývali tu pôvodní obyvatelia Sicílie- Siceli. Sprvu patrilo Rímu, no ešte v časoch pred naším letopočtom ho prenechali Syrakúzam.
V Noto podľa legendy pristál Daidalos a po splnení siedmej úlohy tu bol aj Heraklés.
Narodilo sa tu viac “múdrych hláv” z radov právnikov, architektov, vedcov či historikov. Paujúci kráľ nazval v 16.storočí Noto ako “mesto géniov”.
O mesto sa zvádzalo veľa bojov. A ani sa nečudujem- jeho poloha je až priveľmi strategická. Na dovoz a vývoz, skrátka obchod úplne ideálne.
Noto patrilo k veľmi bohatým mestám.
Ako to už býva, kto má hore nos, ten sa ľahko potkne. Osudný deň, 11.1. 1693, mesto zasiahlo obrovsky ničivé zemetrasenie. Spadlo celé mesto. Následkom toho sa zrútila aj ekonomika mesta.
Mesto ale vybudovali naspäť. A unikátnym spôsobom. Celé je vybudované v barokovom štýle. Budovy sú zo svetlého vápenca, ktorý má nádych medu. Pri západe slnka zasa romantickú, jemne lososovú.
Čo je okrem atmosféry v Noto unikátne?
Na malom území mesta, ktoré má niečo cez 20.000 obyvateľov nájdeme viac ako 50 palácov, kostolov, kláštorov a iných cirkevných stavieb.
A aj napriek tomu, že sú tam samé stavby, nie je tam neznesiteľne horúco, ale príjemne.
TIP na článok: Prečo som šla na Sicíliu a na čo myslieť pri plánovaní dovolenky bez cestovky?
Aj vás to teraz láka? Ešte som vám nenapísala, čo jedlo a zážitky. 🙂
Čítajte ďalej.
Ideme na výlet do Noto- holý fakt
Pán domáci, od ktorého sme mali prenajatý dom, sa ma pýtal, kde sme boli na výletoch. Pýtal sa na Noto. Keď som mu zdelila, že čo tam? Na pláž? Jednoznačne povedal:
Do Noto musíte ísť. Nádherné mesto. Celé je doružova. Unikátny zážitok.
No dobre. Pôjdeme do Noto. A to len vďaka tomu, že pán domáci radil vždy skvele. V tomto som mu dôverovala.
Cestovať s deťmi a poznávať krajinu nie je jednoduché, a preto bolo viac než vhodné pripraviť sa na vzdor a vyjednávanie. Pláž a more však môžem mať každý deň počas dovolenky. Preto som deťom vec oznámila ako holý fakt. Ako motiváciu som použila kaviarne a degustácie zmrzlín- to zabralo. 🙂
Večer pred odchodom som na webe čítala zaujímavosti o meste a čím viac som čítala, chcela som sa postaviť a ísť tam ihneď. Tipy, čo navštíviť, ochutnať a fotografie mesta… Je možné, že by naozaj existovala taká krása?
Aby bol aj vlk najedený a ovca celá, doobeda sme boli v mori a na výlet sme vyrazii poobede. SKúsenejší odporúčali počkať si na západ slnka a užiť si aj nočné Noto.
Sme v Noto
Prichádzame do mesta. Tabule “centro storico” sú dobre označené. Míňame platené záchytné parkoviská. Adresu vo waze máme zadanú “Caffé Sicilia”, ktorú máme podľa domáceho navštíviť. “Ak nič iné, sem si bežte dať kávu a canollo,” jeho rada.
Parkujeme pozdĺž cesty na ulici zdarma. Celé historické centrum sa mi zdá ako prehľadná sieť ulíc. Autá stoja takto naokolo a zákazy zastavenia sú jasne označené. Nemám strach, že by nás odtiahli.
Jadro celého diania je na jednej dlhej ulici.
Vystupujem z auta a ohuruje ma atmosféra starých domov, z ktorých sa rynie jednoduchosť a prijatie. Chcem to celé zachytiť, tak jasnačka- fotím ako drak.
Schádzame pešo o pár ulíc, kde je tá najhlavnejšia ulica- “corso V.Emanuele III”.
Vďaka tomu, že sme hľadali neplatené miesto na parkovanie, ideme odzadu.
Ideme z druhej strany mesta a dostávame sa postupne dopredu k mestskej bráne, kde máme vlastne začať.
Och, naopak. 🙂
Ale prečo ma to neprekvapuje? Ja aj časopisy listujem odzadu…
TIP na článok: Najkrajšie pláže Sicílie a jedinečný trh v Syrakúzach. Čo všetko sa oplatí zažiť?
V Noto ako Sherlock Holmes
Podľa rád skúsenejších, celé historické mesto sa dá spoznať aj s pamiatkami za 3 hodiny, s prestávkami na cik-pauzu za 4 hodiny.
Áno, rada by som si dala takýto maratón po pamiatkach mesta, no rozumiem, že deti potrebujú nejakú vnútornú hnaciu silu.
Napadá mi využiť Sherlocka. Večer pred týmto výletom sme boli v reštaurácii Sherlock Holmes a decká boli nadšené z tejto postavy.
Vyhlasujem teda, že ideme pátrať po zaujímavostiach ako Sherlock Holmes- úspešne odklepnuté. 🙂
Všade, na každom kroku sú obchody so suvenírmi. Vojdeme do jedného a prosíme o mapku mesta. Dajú nám ju zdarma a teraz vieme, kde máme ísť.
Caffé Sicilia
Ale najprv káva a canollo! Spomínaná kaviareň Caffé Sicilia je na hlavnej ulici asi v strede. Oproti nej sídli Banco di Sicilia.
Kaviareň funguje typicky taliansky. Kto príde a objedná si “al bar”, na stojáka pri bare, platí menej. Kto si sadne, oblúžia ho. Cena je vyššia.
Caffé Sicilia založili v 1892 a pýšia sa používaním tých najkvalitnejších, miestnych a sezónnych surovín. Podľa sprievodcov býva stále plná, no jeden stôl sa práve uvoľnil. Obsadené Žúrekovcami! 🙂
Čašníci v rovnošatách vedia plynule aj anglicky.
Objednávam komicky- oni vidia, že nie sme domáci, tak rozprávajú anglicky. Ja sa ako za ten fras neviem prepnúť rýchlo do angličtiny a odpovedám im taliansky.
Čo ochutnať v Noto Caffé Sicilia:
- kávu, capuccino robia super
- gelato– zmrzlinu s bohatým a jedinečným výberom (mali aj obilnú zmrzku)
- granitu– ľadovú drť, ku ktorej ponúkajú aj briošku (teda pokojne aj ako olovrant)
- canollo– majú tú viaceré náplne ako ricotta, vanilka, čokoláda.
Stôl sa prehýba a my všetko zbúchame. Posilnení sa lúčime a ideme hneď do jezuitského kostola, ktorého vchod je vedľa kaviarne.
Výhľad na mesto z kostolnej veže
Pri dverách kostola je veľký kôš s ľahkými šálmi na zapožičanie, ak by niekto mal odhalené ramená. Kostol je krásny, s unikátnymi maľbami. Je tu absolútne ticho, čo je v opozícií s tým, čo sa deje vonku.
Napravo sedí pani pri malých dvierkach a vyberá 2 eurá na osobu. Študujem, čo to je a za dverami sú malé, úzke, točité schody- cesta do veže a výhľad!
Platíme len dospelí a vydávame sa na točitú cestu hore. Na schody sa zmestí len jeden človek. V strede stretáme skupinku, ktorá sa vracia práve zhora. No super! Ako teraz? Ešteže je v polovici malé miestečko, kde sa tlačíme, aby sme pustili turistov smerujúcich von. Podarilo sa. 🙂
Po chvíľke stúpania vchádzame do miestnosti, akoby terasy. Hneď za stenou vidíme, že to je to miesto, ktoré hľadáme.
Stojím na kostolnej veži v nemom úžase. Rozhliadam sa navôkol a uvedomujem si, aká malá a bezvýznamná som. Koľko nádhery, talentu, kreativity, sily a potu bolo potrebné na vybudovanie tohto zážitku. Ani sa mi nechce schádzať dolu, zastavil sa mi čas.
Ale deti ma ťahajú ďalej. Sherlock predsa preskúma a ide po ďalšiu stopu. 🙂
Takýto výhľad ponúka takmer každý kostol počas celého dňa. Zatvárajú medzi 17.00 – 19.00.
Obchodíky, kaviarne, sicílska svadba v katedrále
Kráčame pomaly po ulici, vyberáme drobnôstky na pamiatku. Pomaly začínajú vychádzať čašníci a rozkladajú stoly a stoličky, aby otvorili reštauráciu.
Zrazu stojí pred nami ferari s bielou veľkou mašľou a jaguár. Podľa mapy sa nachádzame pred katedrálou. Svadba! S týmito autami? … Čo vám napadá? Kto s takýmito autami môže mať svadbu uprostred mesta? Aj ja nad tým premýšľam… 🙂
Ideme dnu do katedrály. Naozaj je tu svadba a nádherná nevesta. Kochali sme sa nielen ňou, ale na svoje sme si prišli aj maketou katedrály a maľbami.
Deti chcú vidieť nevestu zblízka, čakáme ju. Slnko pomaličky zapadá a svetlé budovy dostávajú iný odtieň.
Nádherná romantika. Všetko naokolo je rovnaké. Nie stereotypné. Toto je jednotnosť, ktorá baví. Aj chlapov. 🙂
Hlavná ulica v Noto je plná podnetov
Oproti katedrále je “Palazzo Ducenzio”, v ktorom za 2eurá ponúkajú zrkadlové tajomstvo. Zisťujem, či sú to tie smiešne zrkadlá, ktoré nás ukazujú raz malých, raz veľkých. No smejem sa. Za 2eurá sa možem postaviť medzi dve zrkadlá a vidieť seba samú v nespočetne veľa obrazoch.
Tento zážitok vynechávame a poberáme sa ďalej, bližšie k vstupnej bráne. Teda tam, kde máme začať. 🙂
Po ceste vchádzame do priľahlých kostolov. Ja ochkám nad obchodíkmi s oblečením, pretože dať za sako v zľave 180eur je pravá sicílska cena, ktorú si s radosťou ponechám na dôležitejšie veci.
Na ulici stojí pánko so stolom a ponúka ľuďom vyriešenie ich problémov. Snaží sa nás nalákať a ukazuje nám akýsi strom na papieri. Zďaleka ho obchádzame, na takéto veci neveríme.
V jednom obchodíku, nakúkam, a vidím dobre- ujo v poloľahu a barber drží britvu, aby ho oholil. Ako kedysi. Waw!
Kúsok ďalej majú dvaja- muž a žena- stánok (ten taký na bicykli) a ponúkajú čerstvú šťavu z domácich pomarančov a čerstvé mandľové mlieko.
Tu musím dať vložku o pomaranči: myslela som si na pohľad, že je to skôr citrón. Vzhľad má ošarpaný. Taký by sme u nás zďaleka v obchode obchádzali. Ale! Pod šupkou je úžasne sladká oranžová dužina plná osviežujúcej vody. To je pomaranč!
Tentokrát v stánku nič nekupujeme, čakáme na uvoľnenie miesta v žalúdku, aby sme sa mohli navečerať.
Kráčame však po schodoch do ďalšieho kostola “Chiesa di S.Francesco”, kde sa modlili ruženec. O chvíľu tam začne omša. Veľká socha Dona Bosca pri dverách navodzuje pocit pokoja a oddychu.
Na fórach som sa dočítala, že ak stihneme všetko popozerať, vyjdeme cca 1.000 schodov. A to sa mi veru páči po toľkých zmrzlinách, granitách a hlavne canollách.
Schody nám zatiaľ neprekážajú.
Po schodoch smerom naspäť si všímam iný dom- je farebne iný, je viac staroružový. Má nádherné zelené okenice. “Takýto dom chcem. Takýto dom si raz postavíme.” Poslali ma všetci kade-ľahšie aj s mojím nápadom. Vraj nemá určite bazén a tak teda taký dom mať nebudeme. Hotovo! 🙂
U pani Cunzatu
A to už vidíme vstupnú bránu- pre nás výstupnú. Smerujeme k nej a naľavo vidíme tabuľu s ponukou chleba- to idem preskúmať. Kratučká ulica sa zatočí a hneď je na stene domu tabuľa: “U pani Cunzatu.”
Vchádzame dnu a vidíme fotky akéhosi plneného chleba. – Jej, žeby dačo také, ako “panino da Borderi” na trhu v Syrakúzach?
Evidentne si tu pečú viaceré chleby.Nevieme sa dohodnúť, či človek, ktorý nás víta je muž alebo žena. Bez urazenia či zahanbenia danej osoby sme to nevedeli určiť. Z rozhovoru ale usudzujem, že je to žena. Ukazujem prstom na fotku a snažíme sa rozprávať. Deťom podáva zdarma pečivo.
Chlieb, ktorý nám ponúka, je vraj unikátny. Prekrojí ho, pokvapká olejom, hojne naplní rajčinami, olivami a syrom.
Pecorino, tvrdý taliansky syr ako parmezán, je z ovčieho mlieka a je sladký. Vyrábajú si ho z prvého mlieka ešte pred osolením. Takú dobrotu si objednávam hneď 2x a zaistili tak raňajky na ďalší deň.
Vstupná brána a A Cu Sa!
Mali sme ňou prísť a my ňou vychádzame. Vstupná brána. No o nič sme neprišli. Práve naopak. Teraz cestou naspäť budeme hľadať reštauráciu, ktorá na nás žmurkne.
Ale ešte predtým bočím do kaviarničky A Cu Sa!, ktorej budova mi pripomína mini kaviarničku na pláži.
Idem dnu a zdanie klame, pretože vnútri sa rozhliadam vo veľkom priestore.
V ponuke majú minicanollo a teda- musíííím ochutnať. Aj tu robia canollo také dobré? S kávou ho chrúmem, ostatní majú tiež svoje malé predjedlo a sedíme vonku. Začína sa stmievať.
Večerné Noto
Čo vás budem naťahovať- áno, je to opäť romantika. Veľa ľudí v reštauráciách, každý rozpráva a chce všetko zdôrazniť aj telom, vo vzduchu pulzuje energia života. Žiadne prehnané frázy- toto treba zažiť na vlastnej koži. Stojí to za to.
Hľadáme reštauráciu, kde sa najeme. Tripadvisor nám radí podľa hodnotení reštauráciu Il Liberty. Navigácia nás asi cielene vedie cez úzke uličky, v ktorých zrazu z ničoho nič je reštaurácia. Nádherné.
Po usadení si objenávame. Ryby a morské plody u nás fičia, ale objednávame si aj mäso.
Odbočím- Toto ráno, než sme odišli do Noto, sme boli na pláži. More bolo úžasne čisté. Videli sme tam dokonca aj malé rybky, ktoré mi trochu vadili. Vravela som si, že by ich mali pochytať.
Asi ma niekto počul a pochytal ich, pretože keď mi priniesli môj tanier s jedlom, okrem plodov mora tam boli tieto ryby z mora. Asi milión. 🙂
Vravím deťom, že odteraz už ryby v mori nebudú, alebo predo mnou budú utekať, keď im zjem teraz toľko príbuzenstva. 🙂
Nestihli sme úplne všetko. Noto, ja sa vrátim
Náš deň končí neskoro. Deti sú už unavené. Ešteže bola reštaurácia blízko nášho auta. Odchádzame všetci plní zážitkov a úsmevom na perách. Všetci sme radi, že sme sem šli.
Nestihli sme však prejsť celé mesto. Povedali sme si s mužom, že sa sme vrátime bez detí ešte raz.
Cestou naspäť sme zaspali v aute a bolo nám dobre.
Čakalo nás ešte pár dní Sicílie, mora, dobrôt a slnka.
Sicília, ďakujem
V posledný deň nášho pobytu na Sicílii som vstala prvá a sadla som si s kávou na schodíky pred dom. Prehrávala som si celé naše 10 dňové bytie na Sicílii a pozerala do bazéna na pokojnú hladinu. Vtom sa mi rozšírili zreničky a ja som si uvedomila, že si môžem splniť ešte ďalší sen- zhodila som zo seba nočnú košeľu a vhupla do bazéna pri vychádzajúcom slnku. Závidím vám v dobrom všetkým, ktorí máte bazén a susedov ďalej od domu. 🙂
Pre niekoho by to mohla byť obyčajná dovolenka. Len relax. Uvedomujem si však jedinečnosť šance ísť s deťmi na tak očarujúce miesto a spoločne ako rodina mať zážitky, ktoré si budeme pamätať navždy.
Cesta naspäť bola pokojná. Zistila som, že na Sicílii nejazdia len na fiate, ale polovica áut tvoril ford- všade bol. 🙂 Malá pikoška. 🙂
Na letisku v Catanii sme boli pri odchode ako zbehnutí turisti, aj keď sme to tam nepoznanali. Nemali sme problém. Všetko bolo dobre vyznačené, vždy nás nasmerovali. Tešila som sa na Slovensko, môj ozajstný domov.
Sicília ponúka krásu a zážitky. No na druhej strane vidno aj neporiadok, veľa odpadkov a “zero waste” na bode mrazu. Aspoň kontajnéry na triedený odpad tam sú. No aj tak ľudia triedia zle.
Som však názoru, že keď budeme zdôrazňovať to dobré, tak dobro bude rásť a zlého bude ubúdať.
Preto každému odporúčam ísť na Sicíliu a zakúsiť jej bohatstvo, ktoré nám ponúka.
Naty