Dovolenka na Sicílii 2.časť

Dovolenka na Sicílii bola pre mňa obrovským oddychom, počas ktorého som načerpala nielen nové nápady do kuchyne, ale pochopila som, že život treba žiť. Nie ho prežívať. Nehanbiť sa za svoj názor a mať odvahu na konfrontáciu. Ako Taliani. Čo ma priviedlo k tomuto názoru? Prečítajte si v mojej druhej časti dovolenka na Sicílii.

Fontane Bianche- oblasť Syrakúzy, Sicília

Keď som doma vyberala konkrétne miesto na Sicílii, kde budeme bývať, chcela som tú najlepšiu pláž. Ako inak, nie? Články aj odporúčania vraveli o Fontane Bianche, kde je čisté pokojné more a vraj sú tam najkrajšie pláže. Také more som chcela.

A tak aj bolo. More na mňa čakalo s azúrovou farbou v troch odtieňoch. Bolo úžasne pokojné, že aj malé deti mohli byť samé v mori.
30 metrov od pláže bola voda v mori stále po kolená. A aj napriek tomu, že bol už september, kedy má more za sebou už veľa turistov, bolo čisté a priezračné.

Pri našom dome sme mali sklanatú pláž. Piesočnaté pláže sme mali ďalej. A keďže sa nám piesok zapáčil viac, radšej sme chodili autom na druhú stranu dediny, kde boli viaceré piesočnaté, neplatené aj platené pláže.

Platené pláže stáli 15 – 20 eur za 1 slnečník a 2 lehátka na 1deň. Deti nám dali vždy zadarmo. Ale zakaždým nám povedali, že výnimočne len pre dnešok. 🙂
Prosili sme si vždy prvý rad, aby sme mali nielen blízko k moru, ale rozprestreli sme si ešte uteráky pred lehátka a mali tak dosť miesta pre vylihovanie na slnku.

Ktoré pláže sme skúsili?

Viackrát sme šli na Sayonara beach– cenu nám dali 15 eur za všetkých a na pláži bola aj reštaurácia s barom, kde výborne varili. (alkohol v reštike nie je dobrá voľba pre peňaženku, na pláži mali tento sortiment drahý až moc.)
Deti si obľúbili Kukua beach– a to len z dôvodu, že vrámci ich pláže boli aj bazény (s chlórovou vodou) a im to prišlo moc lákavé. Na tejto pláži robili 2x denne vodný aerobik- to bolo niečo pre mňa.
Boli sme aj na neplatených plážach, tiež super.

Auto sme nechali v tieni na parkovisku a za 3 eurá nám ho ujo celý deň strážil.
Mohli sme ísť na pláž aj pešo, no počúvať deti vracajúc sa z pláže unavení, že ich bolia nožičky- to ee.
Niektorí domáci ponúkajú vrámci prenájmu domu aj bycikle, no my sme tu mali len jeden.

TIP: Ako sa dovolenka začala? Prečítaj si v tejto prvej časti.

Kedy ísť k moru?

More bolo naozaj veľmi pokojné, čo sa mojim deťom nepáčilo. Chceli vlny, aby sa do nich mohli hádzať. Prvé dni to bolo teda mierne sklamanie a náladu som udržiavala v motivačnom štýle, že určite vlny budú.

O pár dní sme sa vydali na pláž až poobede. Deti chceli byť ráno v bazéne. Náramne sa im páčilo, že môžu skákať do vody, potápať sa a šantiť. A že bazén je len ich. 🙂
Prišli sme na pláž a vidíme, že na mori sú vlny. Deti sa hneď potešili a ja som len dúfala, že to nie je náhoda a že aj zajtra budú poobede vlny.

Boli. 🙂 Zistenie pre nás- doobeda pokojné more, poobede aj vlny.
Odteraz sme doobeda boli doma, kde sme využívali bazén a poobede sme sa vydali smer pláž.

Aké obchody ponúka mesto?

V mestečku sme mali všetko základné- lekáreň, potraviny, ovocie a zeleninu, reštaurácie, bar aj obchodíky so suvenírmi a plážovými hlúposťami.

Centro commerciale, alebo po našom obchodné centrum, zívalo prázdnotou. Bola nedeľa a ľudia nikde (stavím sa, že v Bratislavskej ikei o tom čase nemali kde autá už parkovať). Prišlo nám to čudné. Premýšľali sme nad tým a docvaklo nám to až neskôr, keď sme navštívili sicílsky trh.

Aké podniky stoja za vyskúšanie

Mali sme geniálneho domáceho. Vždy usmiaty pán v stredných rokoch, ktorý nám radil, kam ísť a čo vyskúšať, aby sme zažili tú pravú Sicíliu. A tak sme boli uchránení od náhodných reštaurácií, ktoré nie sú niečím výnimočné. Jeho tipy boli ozaj trefné a ozaj dobré.

Hneď som v reštauráciách pochopila, že keď Taliani niečo robia, tak robia jednu vec a robia ju dobre, oduševnene a so zápalom. Teda všade boli pizzérie. Ale robili tam len pizzu. Nie sladké. Na to treba ísť do cukrárne. Nerobili tam capuccino. Na to treba ísť do caffetterie.
Pre nás trochu zvláštne. Sme zvyknutí, že máme všetko pod jednou strechou. Ale keď som sa zamyslela, má to svoju logiku. A všade bolo jedlo aj pitie úplne skvelé.

Bar El Cubano

Podnik, ktorý mi ponúkol úžasnú kávu, pre deti (aj mňa) super zmrzlinu a chlapovi osvieženie v podobe ľadovej drte, sa volá Bar El Cubano. Nachádza sa asi 10 minút chôdze od miesta, kde sme bývali. Otvárajú už 7:30 a sú až od 01:00.
Robili sme si srandu, že tá teta pokladníčka tam je určite primontovaná k stoličke, ani spať nechodí. Šak tam stále sedela. 🙂
Mali sme vraj ochutnať ráno aj ich pečivo, no my nie sme moc na sladké raňajky.

Sherlock Holmes

Reštauráciu, ktorá má širší záber jedál a teda majú pizzu, cestoviny aj ryžové jedlá, bola vzdialená autom pár minút vo vedľajšom meste Cassibille. Reštaurácia má názov Sherlock Holmes.

Pán domáci ju odporúčal s obrovským nadšením. Boli sme tam 2x, lebo (a to by som nikdy netvrdila) pizza už nám akosi “neviezla”. Stále sme ju mali. 🙂

Pescheria

V Cassibille je aj Pescheria– obchod, kde sú vyložené čerstvé ryby. Ja som si ukázala, aké ryby chcem a ujo ich do pár minút pripravil. Zbalil mi ich a mohla som ísť s nimi domov. Akoby jedlo na donášku bez donášky. 🙂
Deti snili o pizzerii 991. Bola ako všetky spomínané podniky na hlavnej ulici susedného mesta Cassibille.
Moja Emmka práve v tejto reštaurácii oslávila svoje 10.narodeniny.
Objednali sme si pizzu a už, hneď, úplne bleskovo nám ju priniesli. Až sme nechápali, ako to mohli stihnúť. A bola geniálna.

Kuriozita: V Pizzeria 991 majú pizzu “Pikachu”. Pizza s paradajkovým základom, syrom, párkom a hranolkami. Vysvetlite môjmu synovi, že pizza by mala byť o niečom inom…. Nie, on by chcel veľmi skúsiť, ako chutí. 🙂

Aké jedlo ochutnať na Sicílii

No bez pizze by to asi talianska dovolenka nebola, no čo stojí za ochutnanie na Sicílii, je:

1. “cannolo”. Chrumkavý dezert, ktorý sa plní ricottou a po stranách sa obalí v pistáciách. Zjedla som im “na mraky” a každé bolo trochu iné. Ale stále super. 🙂
   

   

2. granita. Po slovensky ľadová drť. Majú tam rôzne príchute a keď hľadáme skutočné osvieženie, citrónová je tá naj. No mandľová a pistáciová sú ich najobľúbenejšie.

   

3. plody mora. Áno, presne, určite ich vyskúšajte. Osloboďme sa od toho, že je to odporné. Je to úžasne chutná delikatesa ponúkajúca nutričné bohatstvo. Zuppa di cozze (plný tanier mušlí  v paradajkovej šťave), Risotto alla marinara (rizoto s plodni mora), grilované steaky mečúňa či tuniaka… Vyskúšajme to!

   

   Zamýšľa sa niekto, ako vznikajú jaternice? Tiež to môže byť nechutné, ale jeme ich. Osloboďme sa, morské plody chutia ako kuracie mäso– tak hovoria moje deti.

TIP: Okúste, aké dokonalé vie byť jedlo s plodmi mora. Uvarte si mušle za pár minút.

Čo navštíviť na Sicílii

Pri cestovaní mi prišla Sicília veľmi vyprahnutá. Všetko vyzeralo z auta tak suché a neúrodné… No krása sa skrývala až pod prvým dojmom. Mestečká a dediny mali zeleň, kopu paliem aj stromy.

Bála som sa, ako budeme v horúčavách fungovať, no v meste horúco nebolo. Mestá neboli plné rozohriateho betónu ako tu u nás. Všade bolo kopec malých a úzkych uličiek, ktoré poskytovali dostatok tieňa.

Cestovanie s deťmi

Od začiatku plánovania dovolenky som premýšľala, či ísť len s mužom, alebo zobrať aj deti. Vedela som, že to bude oveľa náročnejšie. No chcela som im dopriať ten zážitok, ktorý im môže ostať na celý život.
Preto som nenástojila na neustálom cestovaní a objavovaní.

Už doma sme sa dohodli, že budeme aj oddychovať, aj sa čvachtať v mori, aj objavovať. Nič nebudeme robiť na silu a budeme sa snažiť vychádzať tak, aby bol každý spokojný.

Pán domáci nám radil, že máme ísť určite do Syrakúz a do Noto.  A to bol aj náš plán. Obe mestá boli od nás veľmi blízko.

Syrakúzy

V Syrakúzach sme boli až 3 krát. Tak krásne a očarujúce mesto plné malých obchodíkov, reštaurácii a caffettérii, že sa tam musím ešte vrátiť.

Zakúsili sme tam pravý sicílsky trh. Býva denne v Ortigia (časť Syrakúz). Do navigácie sme si dali “Tempio di Apollo” (Apolónov chrám), pretože trh je práve v blízkosti tejto pamiatky.
Zaparkovali sme pozdĺž cesty.

Tu sa musím pristaviť a dať vložku o parkovaní v Taliansku. Oni sú fakt Taliani. Auto odstavia na priechode pre chodcov, lebo si idú dať kávu “al bar” – pri bare, alebo len tak pri ceste si zastavia…
Ja som vždy kontrolovala, či sa dá zastaviť, zaparkovať, či nás odtiahnu…oni to ABSOLÚTNE neriešia. Taliani. 🙂 A nemilujte Taliansko potom. 🙂

Späť k trhu.
Skoro som vybuchla od šťastia. Zelenina a ovocie všetkých farieb. Ryby, ktoré vôbec nesmrdeli za také ceny, že som ich chcela kupovať aj na Slovensko. Milión druhov korenia voňalo na míle a maličké kaviarničky, ktoré boli vidno až na druhýkrát a stánky s oblečením a keramikou alebo starožitnosti a…nádhera!
Každý si prišiel na svoje. 🙂

Bolo úplne unikátne nasávať tú atmosféru. Reklama stánku prebiehala typicky taliansky- kto viac kričal, toho bolo viac počuť, ten bol viditeľnejší. Všade hluk, veľa ľudí, každý chcel vyjednať tú naj cenu… Zaujímavé bolo, že sme neboli z toho unavení, ako keď ideme do nákupného centra tu u nás.

“Panino da Borderi”

V Syrakúzach sme museli zájsť aj na ochutnávku. Hneď na začiatku je maličký obchodíček “Borderi”. Robia tam ukážkový chlieb zvaný “panino“.

Ujo rozkrojí maličký chlieb, niečo mezi ciabattou a bagetou, a pripraví ho s olejom, kopou čerstvej zeleniny, syrom a prosciutom. Nič zvláštne by to nebolo, no rady ľudí stoja na tento “panino da Borderi”, pretože príprava tohoto pokrmu je priam divadelný zážitok.
Ujo pripravuje každý chlieb zvlášť. Zeleninu krája vždy čerstvú do každého chleba.
Chlieb je pre asi dvoch ľudí alebo jedného veľkého hladoša. Oplatí sa vyskúšať. 🙂

Z trhu som si priniesla opunciu. Plod z kaktusa, ktorý je príjemne sladký. Ujo v stánku vravel, že – é molto bene per bambini. Teda, že je to veľmi dobré pre deti. Chuť ma uchvátila až tak, že som si posledný deň kúpila 4 opuncie a zbalila do kufra so sebou domov. Pokvapkané limetkou sú mňam. Ako som sa dočítala, opuncia je ozaj veľmi zdravá a pomáha aj pri “opici”.

Užite si so mnou trh na Sicílii:

 

Za rohom, na začiatku trhu ma deti zlákali na niečo dobré do malej kaviarničky “Za Bar“.

Obsluhovala nás milá pani. Deti chceli zaujímavé gule. Nevedli čo to je, no ukazovali, že si to prosia. Bolo to “arancino“. Guľa ryže obalená v strúhanke a vypražená. A vo vnútri náplň. Typické Sicílske jedlo.

Originálne je arancino plnené mäsom na spôsob ragú, ale sú aj s pistáciami, špenátom, šunkou a syrom…
Mňa zaujali prázdne trubičky. Bolo to spomímané canollo. Plnku som si mohla vybrať sama, no vždy som si prosila canollo plnnené ricottou.

Tu bolo canollo zo všetkých najlepšie. Tvrdá trubička sa hryznutím zlomí a teda jesť conollo ako dáma…na to som neprišla. 🙂 Ale nemala som s tým žiadny problém. Tá chuť kompenzovala moju od ricotty zašpinenú tvár, ruky aj tričko. 🙂

Vracali sme sa naspäť so nášho domčeka všetci nabití energiou a na tvárach sme mali úsmev. A to som ich sprvu ukecávala, aby sme šli z bazénu preč.
Deti si kúpili na trhu na pamiatku imidžové okuliare, ktoré momentálne fičia, ja by som najradšej celý trh zapriahla za auto a potom aj za lietadlo so sebou domov. Kúpila som (aspoň) kopec darčekov ako korenie, orechy, likéry… Neodolala som. 🙂
Záver od detí: “Mami, máš aj dobré nápady.”

Uvedomila som si, že Taliani nepotrebujú obchodné centrá, aby sa zahlcovali materializmom a zabili nejako čas.

Oni žijú kvalitu. Kričia, gestikulujú, povedia svoj názor a idú do konfrontácie.

Podľa mňa aj vďaka tomu si viac rozumia a ako sme sami boli svedkami talianskej hádky, rozchádzajú sa s úsmevom. Svoj život neprežívajú. Svoj život žijú.

Ďalší výlet sme podnikli do Noto, mestečko z druhej strany našej dedinky Fontane Bianche. Šla som tam na odporúčanie a veľa som si nesľubovala. No toto mesto ma zasiahlo až natoľko, že som si povedala, že sa sem vrátim len s mužom.
Prečo? Napíšem vám zvlášť článok aj s konkrétnymi tipmi, čo treba zakúsiť.

POZN.: Páčil sa ti tento článok od Naty? Daj mu srdiečko na hlavnej stránke. Za každé srdiečko vám patrí veľké ĎAKUJEM!