Ako som zažila kvalitný Food trip na Slovensku- 1.časť

Vyraziť si za jedlom je vcelku dobrá myšlienka, ak vyhľadávate kvalitu a zážitok z jedla. Netreba cestovať do ďalekých krajín za niečím novým, atraktívnym a fascinujúcim. V 2 častiach sa môžete so mnou presvedčiť, že sa to dá aj v našom malom milovanom Slovensku.

Darček ako vyšitý pre mňa

Poznáte ma. Pracujem veľa, moja práca je mojím koníčkom. Pri nej zabúdam na čas. Aj keď som unavená ako z akejkoľvek inej práce, zároveň ma to dobíja energiou.

Sem – tam vypnúť a dopriať si relax je nutnosť, ktorej by sme sa mali učiť všetci.

V tomto duchu ma môj hrdina pozval zrelaxovať svoju myseľ i telo. Jediný možný termín, kedy mám voľno cez víkend na veľmi dlhú dobu. To treba využiť. 🙂
“Ideme do Tatier zakúsiť, čo to znamená gastronomický zážitok.” – no kto by odmietol?

Neplánované gastro prekvapenie ešte len po ceste

Zbalená, plná očakávaní, kam to ideme teda a čo nás čaká som odovzdala láskyplnej a starostlivej svokre svoje tri deti.
Cesta mi ubiehala do Tatier rýchlo, no brucho pred Žilinou poslalo message, že do večere ďaleko. 🙂

Ešteže mám aplikáciu TripAdvisor. Zbožňujem ju, Už toľkokrát ma zachránila… 🙂 Po zadaní polohy mi vyhľadala reštauráciu Hu:man. Podľa recenzíí by som tam mala zavítať, ak sa chcem ozaj dobre najesť.

Hu:man – jedlo pre ľudí

“Návrat ku koreňom stravovania do čias, keď ešte pochádzala priamo z lona prírody, a tým najprirodzenejším znakom potravy bola jeho čerstvosť.
Vďaka tomu mali suroviny nielen tie najkvalitnejšie chuťové vlastnosti, ale boli aj zdrojom všetkých dôležitých látok, tak veľmi potrebných pre naše zdravie.”
Takto sa prezentujú oni sami. Čo je na tom pravda? Čítajte nižšie.

Už po zaparkovaní som pochopila, že Hu:man je premyslený projekt, v ktorom sa spája chuť, kreativita, radosť z pohybu a bytia spolu.

V Hu:man objekte som objavila:

• budovu zmrzlinárne
• piesočnú pláž na beach volleyball
• paintball areál
• lukostreľbu
• zvlášť budovu na večerné párty pod holým nebom
• krásne ihrisko pre deti.
  

  

  

Zastávka pri týždennom menu ma okamžite zaujala. Kto by čakal na obedové menu “hovädzie mäso s banánovo – kurkumovou omáčkou” alebo “chuck roll steak so zeleninou”?
V menu myslia aj na vegetariánov a tých, čo dbajú na postavu. Ešte som dnu nevkročila, už som bola nadšená.

Čaro jedla vďaka čašníkovi

Jedlo by mohlo byť mega super, no pokiaľ by nás obsluhoval “ťuťmák” bez nálady, jedlo by ani zďaleka nechutilo tak dobre.
Sama to viem. Mám za sebou roky práce ako barman a čašník.
Ľudia majú lepšiu náladu, skôr sa vrátia do podniku a, samozrejme, radšej nechajú k účtu niečo navyše. 🙂 Preto, všetci prevádzkari a vlastníci gastroprevádzok – povedzte to svojmu personálu aj slovne, že si vážite ich postoj. Čašník robí dojem reštaurácie.

Obsluhoval nás milý chaloš, profesionál. S úsmevom nám hneď ponúkol polievku – vývar s čiernou šošovicou. A priznám sa, že som sa po ochutnaní chcela nanominovať do kuchyne, aby ma ju naučili variť. Tak skvelú polievku som nemala roky.

Výber hlavného jedla bol náročnejší. Ich kombinácie surovín priam volajú po okúsení. Aj keď som zvažovala jedlá, voľba bola jasná: “Restované hovädzie mäso s jazmínovou ryžou, banánovo-kurkumovou omáčkou, čerstvou zeleninou, avokádom, koriandrom a čili.”

Ako môže toto chutiť? Na čašníkovi sa mi páčilo, ako zanalyzoval jedlo, ktoré sme si vybrali a upozornil na špecifickosti- v mojom jedle na miernu pikantnosť.
Čo to tu budem naťahovať – bolo to DOKONALÉ.

Mäso krehké, jemné so správnou štruktúrou. Žiadna žuvačka. Kopec zeleniny dookola a mango. Tak úžasne to ladilo v sladko – pikantnej omáčke z banánov. Až som nechcela, aby sa tanier vyprázdnil.

Pochopiteľne, dezert som musela odmietnuť, napráskaná som bola aj za troch. Po káve, aby som nezaspala po ceste :), som to šla rozchodiť k vodnému dielu Žilina, ktoré je hneď vedľa.

Geniálna poloha a koncept, geniálna obsluha, geniálne jedlo. Takto robme gastro.

Negatívum?

Plne som si vedomá, že zážitok z jedla doviedol k dokonalosti prístup daného čašníka. Preto som v očakávaní, či to tam je takto vždy.
Čo ma však zarazilo, boli toalety. Neboli v priestore reštaurácie. Bolo potrebné ísť von. V lete to nikto nerieši, ale čo v daždi či inom nepriaznivom počasí? Najmä ak ideme s deťmi. Toto je vec, ktorá mi vadila.

Úvodné pošteklenie chuťových buniek mi hovorilo, že latka je nastavená vysoko. Čaká ma dnes ešte niečo lepšie? Môže ma niečo viac prekvapiť? V druhej časti vám prezradím, ako som bola ohromená multisenzorickým varením dvoch výnimočných kuchárov a gastro zážitkom v Tatrách.