Najlepšia žemľovka
Žemľovka je jedlo nášho detstva. Školské jedálne by vedeli rozprávať príbehy o tom, ako boli vždy dva tábory- jedni, ktorí si prišli po dupľu a druhí sa jej od nechuti ani nedotkli. Žemľovku buď milujete, alebo nenávidíte. Ja som žemľovku považovala za niečo nechutné. Možno to spôsobili zlé spomienky. No čo osud nechcel, v hlave mi skrsol plán na super žemľovku. Verila som si, že možno mi bude chutiť. Že si ju obľúbim, to som nečakala. Kývem súhlasne aj ja- toto je najlepšia žemľovka.
Školské jedálne a nútenie do jedla
Len si predstavte, koľko ľudí chodí po svete s apaptiou voči nejakému jedlu len preto, že ho v škôlke či škole nútili to dané jedlo jesť. Ako veľmi to v nás ostáva niekedy aj celý život.
Patrila som k vďačným deťom, nebola som nejako špeci vyberavá. No mala som “svoje jedlá”, ktoré fakt ee. Sladká nátierka na chlebe zo škôlky- dodnes neviem jej názov ani mi nechýba :), ryžový nákyp (ryža nasladko proste ee), granatír (pokus o zúžitkovanie zbytkov nešťastným spôsobom), žemľovka (rozmočené brblavé jedlo).
Nanešťastie sme mali v tretej triede na základnej škole pani vychovávateľku, ktorú nezaujímalo, či jedlo máme radi alebo nie. Proste ho treba zjesť, rodičia zaň zaplatili. Párkrát do mňa tieto jedlá dostala a moja averzia sa riadne prehĺbila. Naučila som sa potom pozerať na jedálny lístok niekoľko dní dopredu a keď sa blížil deň s niečím pre mňa nechutným, nešla som na obed a ostala hladná až do večere.
Ale na obranu školskej jedálne- varili vynikajúco. Mám na jedlá odtiaľ super spomienky- niekedy vám ich napíšem. 🙂 Len teda…mali aj temné stránky v podobe jedál, ktoré mi nešmakovali.
Dnes už je to inak…ešteže
Ešteže je to v dnešnej dobe s nútením do jedla inak. Deti sa do jedla nenútia, viac sa rešpektujú ich chute. Ale aj tu samozrejme platí zdravé pravidlo- odtiaľ potiaľ. Moje deti si donedávna mohli vyberať v škole z dvoch jedál hneď od prvej triedy. Dokonca boli v kuchyni ústretoví, keď som im chcela obedy variť sama, aby som mala viac pod kontrolou kvalitu ich stravy.
No samé ma požiadali, že chcú obyčajné obedy, ako ostatné deti. Nie, že by im moje jedlo nechutilo. No obed im museli najprv zohriať a dostávali ho ako posledné, neboli s kamarátmi a častokrát na jedlo v mikrovlnke zabudli a mne sa domov vrátili až skrútené dózy.
V dnešnej dobe “obedy zdarma” deti na obed chodia, teda okrem najstaršej, ktorej obedy v jedálni nechutia, moje deti prichádzajú domov hladné, že im nechutilo. Takže majú obed aj doma. Som vďačná, že ich do jedla nenútia. Ochutnajú, zistia, že toto ee a neprehovárajú.
Tak sa mi podarilo uvariť doma už viac jedál, ktoré mi deti hlásili, že im vôbec nechutia a po mojom navarení si pýtali dupľu.
Zamýšľala som sa nad tým, ako je to možné, no určite zohráva svoje kvalita surovín, cit pre chuť, čerstvosť, bylinky a láska- tá je vždy základ.
Jedlo pripravené bez lásky je ako tanier bez jedla.
Nechcená žemľovka
Keď sa povie žemľovka, cítim na jazyku rozbrblanú chuť niečoho mazľavého, čo sa snaží zasýtiť ma. Ospravedlňujem sa za úprimnosť, no toto sú moje spomienky na jedlo z detstva.
Poznáte ma ako tú, ktorá vyhlasuje, že neexistuje zlá potravina, len zlá úprava. Každá surovina nám môže chutiť, pokiaľ si ju pripravíme pre nás chutným spôsobom. A tak som si myslela, že nápad na žemľovku v mojom podaní, ako by mohla chutiť aj mne, by mohol pomôcť aj iným ľuďom s podobným názorom na toto jedlo.
Tamarka moja pekárka
Stalo sa to celé takto:
Počas mojej pekárskej praxe som priniesla domov vždy niečo, čo som piekla. Niekedy kváskový chlieb, inokedy venčeky, potom krémeše a najčastejšie vianočku, lebo na tú sa deti doma pýtali a veľmi im chutila.
Áno, priznávam, je z kvasníc a vždy som prevrátila oči, že prečo nechcú odo mňa, no deti nenútim. Nech si ony samé vyberú, čo si prosia. Určite na to prídu, ako ja.
No a deti dostali pozvanie do pekárne, nech sa prídu pozrieť, ako to tam naozaj vyzerá. Tamarka bola najviac nadšená a nevedela sa dočkať. Ostatných to akosi “nenadchlo”, a tak som si povedala, že to bude náš spoločný výlet, len ja a Tamarka.
Tamarka v pekárni
Než sme doladili dátum tak, aby videla niečo zaujímavé, napríklad výrobu croissantov s mojou vyťaženosťou počas víkendov, trochu to trvalo. Musela to byť nedeľa. Moje soboty sú plné pre kurzy kváskovania až do leta.
Bolo veľmi milé, že pre nás prehodili výrobu jednotlivých dní, aby sme mali spoločný zážitok v nedeľu, kedy je viac – menej v pekárni pohodička.
Obrovské etážové pece, rotačné pece, sádzací stôl na desiatky chlebov, dieže na cesto pre obrov… 🙂 Bolo to milé pozerať, ako očí oči, že čo všetko a aké veľké v pekárni je.
Zrovna začali pliesť vianočky. Môj pán vedúci, pán učiteľ Vladko posunul stôl a kývol hlavou na znak, že ideme pliesť.
– Fakt? Si si istý? Nebudú chýbať?
Stála som za ňou a vysvetľovala jej, čo má s jednotlivými prameňmi robiť.
Až spätne si uvedomujem, že ja som učila pliesť vianočku zo šiestich. Ja, ktorej to nešlo, ktorá pri tom ochkala, že mojim rukám chýba štandardizácia.
Uplietla jednu aj úplne sama. Niektoré sa nám podarili upliesť aj také pekné, že by ich mohli dať do predaja. 🙂 Mala svoj plech, na ktorý sme ich odkladali. 6 vianočiek. S extra zdobením pre malú pekárku, ktorú baví cesto. Bola som na ňu hrdá, ako to zvládla.
Čo si si upiekla, to máš!
No ale po upečení sme dostali veľkú krabicu a pozerám, že čo to má byť? Naše vianočky. 🙂 Máme si ich zobrať domov, veď sú naše.
Opäť som prevrátila oči na Vladka, že čo za habaďúru na mňa našil, poďakovala a poslušne som krabicu zobrala.
“Tami, čo mi s toľkými vianočkami urobíme?”
Mohli by ísť do mrazáku, no to by som tam nemala už na nič iné miesto. Musím ich nejako spotrebovať…
Urobíš žemľovku!
Napadli mi dukátové buchtičky. Super, ale 6 ich nespotrebujem. Potrebujem aj ďalšie jedlá. Jedna padla na raňajky a desiatu, no pri premýšľaní mi napadla žemľovka.
“Neeeeee, och, toto jedlo nieeee, Naty… Čo si to vymýšľaš?”, znelo mi v hlave. No nevedela som sa tej myšlienky zbaviť. Presne ako na unínske zelníky, pamätáte?
Výzva prijatá- bude najlepšia žemľovka
A tak som si povedala, že to dajako zjeme. Prinajhoršom pošlem svokrovi, ktorí ju určite neodmietne. 🙂
Vedela som, že chuť musí byť naozaj extra, pretože moja apatia je veľká. Vymyslela som si aj jablká, aj tvaroh a k tomu malé drobnosti, ktoré sa hrali s jemnými dozvukmi chutí. A žiadne rozbrbľané čosi.
Ako som s obavou ochutnala, otvorila som doširoka oči a ako Talian som povedala- “Uno spettacolo.” Skrátka niečo úžasne geniálne.
Neverila som samej sebe, že mi chutí žemľovka.
“Mami, kedy urobíš opäť žemľovku?”- “Veď jej máme ešte plný plech…” – “Nevadí, ale už ju chcem znova. Musíš ju robiť stále.”
Averzia v ďalšieho jedla vyzdravená. Ak aj vy žemľovku neobľubujete, alebo práve ju máte radi a chcete vyskúšať niečo extra špeci, tu je postup, ako ju budem robievať ja.
Moje poznámky k receptu Najlepšia žemľovka
- Najlepšie je použiť sladké cesto- teda vianočku, ktorá už sama v sebe nesie plnú chuť.
- Na namáčanie som použila vysokopercentú smotanu, ktorá dáva lahodnosť.
- Namáčanie je len jemné, narýchlo. Len ponoriť a nenechávať veľmi vianočku napiť. Inak bude rozmočená a brblavá- ee.
- Množstvo cukru do jabĺčkovej plnky závisí od kyslosti jabĺk. Dá sa ľahko doladiť, treba určite ochutnať.
- Puding do plniek voľme s ozajstnou vanilkou. Dr.Oetker má radu extra pudingov. Ten som použila. Stačí jeden balíček- sú tam 4 PL.
- Kto obľubuje navrchu žemľovky sneh, na posledných 15 minút pečenia môže navrch pridať sneh.
- Nádobu, ktorú som použila mala rozmer 20x35cm.
- Je sýta a prudko jedlá, pozor. 🙂
***NAJLEPŠIA ŽEMĽOVKA***
Potrebujeme:
1 vianočku
250 ml smotany na šľahanie
4 žĺtky
Na jablkovú plnku potrebujeme:
3 väčšie jablká
3 – 4 PL trstinového cukru
2 PL vanilkového pudingu
1 ČL mletej cejlónskej škorice
100 ML vody
2 – 3 PL šípkového džemu
Na tvarohovú plnku potrebujeme:
500 g hrudkovitého tvarohu
3 PL kryštálového cukru
1/4 ČL sušenej vanilky
2 PL vanilkového pudingu
100 ml plnotučného mlieka
Na dokončenie potrebujeme:
maslo
zapekaciu nádobu
2 PL trstinového cukru
Postup:
Oddelíme žĺtky do bielkov. Žĺtky dáme do misky, prilejeme smotanu a metličkou rozmiešame.
Vianočku nakrájame na krajce s hrúbkou cca 1 cm.
Ja viem, trochu piplačka s chystaním jednotlivých vrstiev, ale potom to pôjde už veľmi rýchlo. A hlavne- stojí to za to. 🙂
Takže jablková plnka- tá by mala aspoň trochu vychladnúť.
Jablká očistíme a nastrúhame nahrubo. Dáme na panvicu, posypeme cukrom a chvíľu podusíme.
(Šupky použijeme do čaju, ktorý môžeme popritom usŕkať.)
V hrnčeku rozmiešame vodu s 2 PL pudingu a za stáleho miešania pridáme k jablkám. Zmes začne hneď hustnúť. Chvíľu povaríme, naozaj len minútku a stiahneme z plameňa.
Posypeme 1 ČL škorice a premiešame. Necháme vychladnúť.
Do ďalšej misky dáme tvaroh, cukor, puding a mlieko. Vidličkou poriadne popučíme a zmiešame na homogénnu zmes.
TIP: Ak obľubujeme hrozienka, pridáme ich do tvarohovej náplne. Je dobré ich namočiť na chvíľu v horúcej vode alebo v alkohole (nie pre deti).
Hlbokú zaplekaciu nádobu vymastíme poriadne maslom, nešetríme. Ideme skladať žemľovku. 🙂
Jednotlivé kúsky vianočky namáčame z oboch strán len zľahka do smotamy so žĺtkami, len čo sa namočia. A uložíme na dno nádoby.
Navrstvíme jablkovú plnku. Na ňu rovnomerne rozprestrieme šípkový džem.
Následne dáme opäť vrstvu namočenej vianočky.
Nasleduje tvarohová plnka, ktorú tiež rovnomerne rozotrieme.
TIP: V prípade, že šípkový džem je náš obľúbený, pridáme ďalšiu vrstvu na tvaroh.
Uložíme poslednú vrstvu vianočky. Pozor, túto namáčame len z jednej strany a tou suchou, nenamočenou ju položíme na tvarohovú plnku. Lepšie tak nasaje vlhkosť a bude pevnejšia.
Vrch poskladanej žemľovky posypeme rovnomerne 2 PL cukru a dáme piecť na 200’C na 15 minút.
Následne stiahneme teplotu na 180’C, žemľovku prekryjeme alobalom a pečieme 40 minút.
TIP: Ak chceme na vrch zúžitkovať bielky, vymiešame ich so štipkou soli a 3 PL kryštálového cukru. Sneh pridáme na posledných 15 minút pečenia a vtedy stiahnite teplotu na 150’C, aby sa len zasušil a zafarbil.
Upečenú žemľovku necháme trochu vychladnúť, bude pevnieť a lepšie sa krájať. Chutí luxusne horúca aj studená.
Dobrú chuť!
TIP: Máte radi sladké jedlá? Potom určite neobanujete, ak vyskúšate jednoduchý cisársky trhanec.
POZN.: Ak vás článok s receptom zaujal, dajte mu srdiečko na konci tohoto článku. Ďakujem. 🙂
