Zázvorníky

Hrabala som sa v krabici so starými vecami a medzi receptami, starým príborom a vyšívanými dečkami bola aj formička na zázvorníky. Ako malá som nemala tieto sušienky rada, pretože ma štípali v ústach. Ešteže mi k nim dávali vždy teplé kakao, ktoré to zachránilo. A presne tento obraz sa mi naskytol v mysli, keď som formičku držala v ruke. Vedela som, čo urobím. Upečiem zázvorníky podľa receptu, ktorý sprevádzal niekoľko generácií.

Zázvorníky v mojom detstve

Úplne si pamätám, že okrem zelníkov, ktoré som len donedávna považovala za gastronomický omyl a v recepte na ne som vám o tom podrobne písala, som mala ešte jedno sklamanie u starenky- zázvorníky. Aj keď… Sklamanie z tvrdých a štipľavých keksov nebolo také veľké, pretože mi k tomu zväčša dali teplé kakao. Sem – tam aj čaj, ktorý starenka vedela úplne geniálne. A tak som sa neškňúrila až tak veľmi a zjedla som ich.

Určite k tomu prispela aj atmosféra, ktorá pri tom vládla. Keď totiž strarenka varila čaj, bolo to niečo žúžo. Pigi čaj (pamätáte naň? Ani neviem, či ešte existuje na trhu) uvarila v nejakom pomere, pridala cukor a trochu citrovitu (nejaký umelý prášok, ktorý bol v plastovej kockovej nádobke. Aj sóda sa tak predávala, len mala inú farbu vrchnáka). Hrniec s čajom postavila na pec, nechala v ňom “žufánku”(naberačku) a prikryla pokrievkou. Kto bol smädný, žufánkou si nabral a napil sa.
Teraz prevraciam oči, čo to pripravovala, akú hygienu sme mali, no vtedy to bolo iné, boli sme menej fajnoví a viac zdravší.

Zázvorníky- sušienky na Záhorí

Zázvorníky mi prišli zvláštne a nechápala som, prečo ich vôbec zvyknú u nás v domácnostiach tak často robiť. Tvrdé, suché, štipľavé…dodnes neviem. Že by práve pre to namáčanie? 🙂

Nielen moja starenka, ale aj stará mama môjho muža ich piekla. Tá mala vždy na stole pre “Strýčka Náhodu” kakaové záviny alebo zázvorníky. Piekla si hádam tonu. Zakaždým, keď sme od nej odchádzali, nám pribalila aj veľký sáčik so zázvorníkmi. Slušne sme poďakovali, no v duši prevrátili očami, že veď existujú aj chutnejšie veci…

Keď už tu s nami obe nie sú, žijeme so spomienkami na ne a náhle som si uvedomila, ako to celé vlastne bolo:

Koľko lásky, úsilia a radosti skrývali do týchto prácnych receptov, aby nám ukázali, že im na nás záleží.

Až mi bolo hlúpo, aká som bola.
A preto, ako som stála pri krabici so starými vecami a hrabala sa v nej, stará formička na vykrajovanie zázvorníkov ma preniesla k mojej starenke aj ku starým rodičom môjho muža.

Pri premýšľaní sa mi rozsvietili oči. Prišlo mi na um, že mi svokra dávala ich miestny časopis, kde písali o jej pratete Anne- vychýrenej pekárke zázvorníkov naširoko – naďaleko. Začala som sa prehrabovať vo veciach v nádeji, že ho nájdem a hľa! Mám ho! 🙂

Hneď bolo rozhodnuté- zázvorníky musím upiecť na počesť našich starých mám a snáď aspoň trochu odčiniť mojich gúľavé oči, keď nám s láskou balili zázvorníky domov.

Prečo používať zázvor v domácnosti?

Snáď len úzke spojenie s prírodou, sezónnosť a zdravý sedliacky rozum priviedol naše staré mamy, aby používali zázvor čo najčastejšie v kuchyni.

Prínos a zdravotné účinky zázvoru sú pre naše telo totiž veľké.

Zázvor sa oplatí konzumovať pravidelne, lebo:

• Pomáha pri trávení– zázvor pomáha v rýchlosti vyprázdňovania žalúdka, a tak ak máme pocit kameňa v žalúdku alebo pociťujeme nevoľnosť (pomalého a ťažkého trávenia), zázvor je super pomocník.
• Znižuje bolestivosť: Zistilo sa, že zázvor obsahuje látku gingerol, ktorá má silné pritizápalové účinky. Preto ak máme bolesti svalov, kĺbov, zápal či bolestivú menštruáciu, teplý čaj zo zázvoru nám môže svojimi účinkami veľmi pomôcť.
• Znižuje cholesterol a hladinu cukru v krvi: zázvor a látky, ktoré obsahuje, pozitívne vplývajú na množstvo LDL cholesterolu. Zároveň jedna americká štúdia deklaruje zníženie hladiny cukru v krvi u ľudí s cukrovkou o viac ako 10%.
• Má silné protirakovinové účinky: Spomínaná látka gingerol má okrem protizápalových účinkov výborné výsledky pri liečbe ľudí s rakovinou hrubého čreva.
• Zohrieva organizmus: Pre zimomrivých (ako ja 🙂 ) je nastrúhaný zázvor zaliaty horúcou vodou a následne odstáty niekoľko minút super tip na zahriatie. Prekrví organizmus.

Idem piecť zázvorníky

Prečítala som si teda recepis a najprv s odhodlaním všetko prekváskovávať som urobila kváskové zázvorníky. Ale nevyšli. Teda respektíve vyšli, no neboli to tie známe zázvorníky. Majú byť tvrdé, vo vnútri s typickými veľkými vzduchovými bublinami. Upiekla som skôr krehké sušienky s plnou striedkou. A to som nechcela.
Utekala do obchodu kúpiť salajku. Kypriaci prášok, ktorému hovorili aj “jelenia soľ”. Našla som ju pomerne jednoducho, aj v coop-e, aj v tescu som ju videla.

Čo je Salajka?

Salajka je druh kypridla podobne ako sóda. Chemický názov je hydrogénuhličitan amónny, označuje sa aj ako E503. Používa sa v pekárskej výrobe na kyprenie krehkých múčnikov s vyšším obsahom tuku a častejšie sa používa na kyprenie cukrárskych ciest (sušienkové, medovníkové, linecké a pod.). Jeho kypriaca schopnosť je veľmi mohutná. Preto sa zvykne označovať aj ako “cukrárske droždie”. V porovnaní so sódou má výhodu- ak to preženieme so sódou, zanecháva v ceste nepríjemnú pachuť.
Ale zasa naopak- pri používaní veľkého množstva salajky (najmä v pekárňach) dráždi dýchacie cesty.

Bude vás zaujímať: Uhličitan amónny (amoniak) sa kedysi používal na kriesenie ľudí, ktorí omdleli.

Následne sa podarili. Sedela som za stolom s deťmi, v strede stola sme mali zázvorníky a každý si držal svoj čaj či kakauko na namáčanie. Spomínala som im starenku a ako to zvykla robievať ona. Oči sa mi leskli, keď som pozerala do očí detí, s akou oddanosťou hlcú moje spomienky. Bol to kúzelný čas.

Aj vďaka takýmto momentom rada vyhľadávam staré recepty.

Moje poznámky k receptu Zázvorníky

• Múky som použila značky Na kváskovanie od Mlyn Trenčan. Aj keď nepoužijem kvások. Múky sú vhodné na prípravu cesta s akýmkoľvek kypridlom. Sú veľmi kvalitné, bez žiadnych prídavných látok či zlepšovákov.
• V prípade, že nemáme salajku, použime sódu, cca 1/2 ČL.
• Výsledné množstvo múky závisí od veľkosti vajec. Preto je dobré si časť naváženej múky odložiť bokom a zapracuvávať postupne podľa potreby.
• Cesto má byť tuhé, ťažšie sa s ním pracuje. Rastú z neho svaly. 🙂 Práve táto hustota pomôže zázvorníkom k ich typickej štruktúre.
• Dôležité! – po vykrojení zázvorníkov ich musíme nechať vysušiť na pracovnej doske hlavou dolu.
• V prípade, že máme doma vlhko- myslím tým, že zázvorníky schnú v blízkosti varnej dosky, kde varíme a je tam teda viac vlhko, zázvorníky sa nepodaria. Treba suché miesto.
• Ak ich budeme skladovať v uzavretej nádobe, mierne zmäknú. Ale nie je to vôbec zlé. 🙂 Lepšie sa jedia aj bez namáčania.
• Výsledné množstvo závisí od formičky. Tá typická formička v tvare obojstranného hrebeňa sa ručne vyrábala. Nie je prikázané, aby to bol tento konkrétny tvar. U nás vznikli 3 plné plechy rôzneho tvaru.
• Tento recept je používaný niekoľko generácií a postupne bol vylaďovaný. Myslím, že sa im veľmi podaril, u nás sa za krátku dobu zjedli už dve dávky (popri iných dobrotách).

***ZÁZVORNÍKY***

Potrebujeme:

225 g pšeničnej polohrubej múky
225 g pšeničnej hladkej múky
225 g mletého cukru
1/2 balenia salajky
1/2 balenia mletého zázvoru (10g)
2 väčšie vajcia
40 g rozpusteného masla

Postup:

Vajíčka ťukneme do nádoby, preosejeme k nim práškový cukor. Pridáme aj rozpustené maslo a všetko poriadne metličkou premiešame do peny. Pridáme zázvor a salajku, opäť premiešame.

V druhej miske odvážime múky. Najprv hladkú a odoberieme z nej hrsť do inej misky. Následne polohrubú a aj z tej odoberieme hrsť do misky. Navážené múky premiešame rukou alebo varechou. (Samozrejme, môžeme poriadie múk aj vymeniť. Je jedno, v akom poradí to urobíme, 2 hrste múky si odložme bokom a dolaďovanie správnej hustoty cesta.)

Múku postupne, asi na 3- krát, pridávame do vaječnej zmesi a miesime. Cesto musí byť pomerne husté a tuhé. V prípade, že sú vajíčka veľké a cesto sa miesi ľahko, pridávame z odloženej múky v miske tak, aby sme dosiahli požadovanú tuhú konzistenciu.

Hustotu spoznáme jednoducho. Je zmiesiteľné, nemrví sa, ale je tuhé, len tak – tak, že sa dá miesiť.

Následne pomúčime odloženou múkou pracovnú podložku a cesto rozvaľkáme na hrúbku cca 7 mm.

Dôležité je, aby sme teraz, pred vykrajovaním pohladili celé cesto pomúčenou rukou a zdrsnili tak jeho povrch.

Z cesta vykrajujeme zázvorníky, ktoré otáčame obrátene, teda hlavou dolu na pomúčenú dosku a necháme ich najlepšie celý deň vysušiť (24 hodín).

Vysušené zázvorníky preložíme na plech s papierom na pečenie a pečieme v rozohriatej rúre na 200’C do mierneho zhnednutia, cca 10 – 15 minút. Každá rúra pečie inak, treba si čas odsledovať- najlepšie sa to určuje zo spodu zázvorníkov. Zvrchu sú stále také belasté, zo spodu sa farbia viac.

Zázvorníky v rúre nadskočia a rozvoňajú celý dom. Pozor akurát pri otváraní rúry. Zázvor a jeho naakumulovaná voňa v rúre môže sposobiť štípanie v očiach, ak otvoríme rúru príliš rýchlo.

Po upečení rozložíme zázvorníky na dosku, aby vychladli. Zatiaľ urobíme poctivé “kakauko” alebo čierny čaj (len prosím bez citrovitu 🙂 ) a ide sa degustovať výborná mňamota. 🙂

Dobrú chuť!

TIP: Vyskúšajte polomáčané maslové sušienky, ktoré sú jednoduché na prípravu a chutia moc báječne. V prípade, že máte radi kokos, rafaelo sušienky treba vyskúšať. Bez piplania super chuť. 🙂

POZN.: Ak vás recept na zázvorníky zaujal, označte ho srdiečkom na konci tohto článku. Ďakujem. 🙂