Jednoduchá kvásková pizza

Pripraviť si doma pizzu presne podľa svojej chuti, nemať veľa neporiadku a ešte si to parádne užiť? Dá sa to vôbec? Síce sa nechám rada rozmaznať v kvalitnej talianskej reštaurácii, doma pripravená jednoduchá kvásková pizza má svoje jedinečné čaro, ktoré keď zakúsime, chceme ho zažiť zas a znova.

Pizza môjho detstva

Presne si viem do detailu vybaviť zmes pocitov, ktoré šteklili v bruchu od radosti, keď mamina povedala, že bude pizza. Omáčka s chlebom nebude? Budeme mať moderné jedlo? Waaaaw!
A v škole…páni, to bolo radosti! Cítila som sa tak dôležitá, že môžem ísť na obed a na tácke si odniesť k stolu svoj kúsok vysokého cesta s kečupom ako základ, paradajkou a paprikou. Diétna saláma nakrájana na malé pásiky dokončila celý zážitok dôležitosti. Ja som jedla trendy vec!

A vtedy to tak aj bolo. Exotika bola veľmi exotická. Už nám v dnešnej doma príde, podľa mňa, taká bežná a dostupná. Ako malej sa mi páčilo všetko zvučné, nové, nepoznané.
Keď som bola chorá a mala som si vybrať “chorobné”, lebo to bolo u nás zvykom dostať nejaký darček, pýtala som si mango, avokádo či iné exotické mňamky. A pred 25 rokmi to boli iné delovky, keď som povedala, že som mala mango alebo že ma mama zobrala po vyliečení do reštaurácie a zaplatila mi lososa (óóó) alebo slávky na bylinkovom masle.

Pizza mojej puberty

A neskôr to bolo už o pizzériách, ktoré sa snažili zachytiť autentickú chuť a navodiť zážitok chute. Cesto s bohatou oblohou a okraje nie príliš slávne. Nemala som ich rada a vždy som ich nechávala na tanieri. Prišli mi totiž zbytočné. Neniesli žiadnu chuť.

Rada spomínam na časy, ako ma sestra brala do “pizzérky” a mohla som si dať cesnakové paniny so zapekanou brokolicou alebo pizzu texas. Neviem, či to je chuťou, alebo krásou spomienok, no aj dnes by som si to dala opäť.
Sranda je, že aj po 20 rokoch tá pizzéria vyzerá rovnako a stále tam ponúkajú pizzu texas. 🙂

Keď som sa spoznala s mojim hrdinom, zobral ma na druhé rande do pizzérie u nás v meste. Táto už neexistuje. Myslím, že je tam rybárstvo, ale pamätám si, že sme sedeli vonku pod stromom, bolo veľmi príjemne a ja som sa mladá žaba hanbila jak celý svet, že tak pekný chalan ma pozval opäť von a ešte mi aj pizzu zaplatí. Keby som vedela, že ten chalan zostane pri mne, zoberie si ma a s láskou bude so mnou vychovávať tri deti, určite by som takú trému vtedy s jedením pizze nemala. 🙂

Pizza mojej ranej dospelosti

Osveta jedla ako zážitku a nie bezduchého plnenia brucha začala byť vďaka reláciám o varení stále dostupnejšia a aktuálnejšia. Aj vďaka Jamiemu Oliverovi, ktorý je rovnaký blázon do talianskej kuchyne ako ja, som sa nechala zlákať na iný pohľad na jedlo.

Pizza nie je len cesto ozdobené všetkým, čo doma máme. Pizza môže byť bod dňa, ktorý zastaví všetko ťažké, negatívne a stresujúce. Pizza môže byť jedlom, ktoré nás už počas prípravy povznesie.

Keď bol muž v Taliansku a ja som doma ostala s deťmi, lebo boli malé, prosila som ho, aby mi stále opakoval do detailu, ako to tam vyzerá, chutí, čo robil. Sľúbil mi, že ma raz zoberie, len ja a on, do pizzérie v Taliansku, kde je pizza úplne iná ako u nás. Cesto jemné, tenké, alebo nadýchané, zamatové a okraje veľmi jemné a chutné. Tam, kde je obloha, je cesto úplne tenulinké a tej oblohy je tam veeeľa.
Vidíte, ako ma to oslovilo? Je to veľa rokov, čo mi to opisoval, no ja si to pamätám úplne datailne, akoby mi to rozprával práve teraz.

Po niekoľkých rokoch sa tento jeho sľub podarilo zrealizovať. Zobral ma na meniny do Tarvisia, prvej dedinky hneď za hranicami s Rakúskom. 4 hodiny jazdy, akoby sme šli z Bratislavy do Košíc.
Ja som sa ocitla prvýkrát v Taliansku a cítila som sa ako vo sne. Pouličný trh, skvelé jedlo, nákup potravín a turistika. Bol to čarokrásny darček k meninám.

Moja pizza

Kváskovanie. Moja éra domáceho pečenia nastala a ako by to vyzeralo, keby som nevyskúšala aj pizzu? Rôzne kombinácie múk, rôzne obloženie…každá mala svoje čaro. Užila som si vždy každú jednu, či bola tvrdšia alebo mäkšia.
Domáce pečenie pizze je v tomto super. Nikdy to nedopadne zle, lebo je naša. 🙂

Pizza napoletana

Keď som prišla po prvýkrát u nás v meste do reštaurácie jedného Neapólčana, pizzu robil jeho syn Mario. Otvorila som doširoka oči, keď som zahryzla do kraju. Taký jemný a vláčny, no mňam. Odvtedy zjem, aj kraje pizze. 🙂
Dnes má Mario so svojim bratom Nicolom svoju reštauráciu o kúsok vedľa a pizzu tam robia presne ako doma v Neapole. Hrubší a extra vláčny okraj s bohatou oblohou a tenkým cestom uprostred.

Čo by to bolo, keby som si ju neurobila aj ja doma? 🙂 Založila som si taliansky druh pšeničného tuhého kvásku lievito madre, aby som si aj ja doma pripravila svoju dokonalú pizzu.

TIP: Recept na založenie lievito madre spolu s receptom na pizzu nájdete na mojom druhom webe Kváskovanie.

Pochopila som, že nemusím mať špeciálne pizza múky a kvásky na to, aby pizza upečená doma chutila dokonale. Potrebná je len chuť urobiť si doma svoju vlastnú dobrotu.

A nie je to vôbec náročné ani na zručnosti či suroviny. Na domáce pečenie stačia základné suroviny. Pôžitok je zabezpečený aj vďaka pocitu sebarealizácie.

Vyskúšajte aj vy. Nechajte sa zlákať a urobte si doma svoju najsamlepšiu, alebo jednoduchú kváskovú pizzu.

Moje poznámky k receptu Jednoduchá kvásková pizza

• Hladká múka (kúpite TU) môže byť akejkoľvek značky. Ak použijete inú značku ako na kváskovanie, riaďte sa fotopostupom. Konzistenciu cesta upravte podľa fotiek.
• Skôr ako čas sledujme nárast cesta do objemu. Tak si zabezpečíme, že výsledná chuť upečeného cesta bude nadýchaná a vláčna.
• Cesto na pizzu môžeme pripraviť aj deň vopred.
• V prípade, že chceme mať zásobu korpusov, pripravené vytvarované korpusy dajme madzi papier na pečenie, zabaľme do sáčika či fólie a dajme do mrazničky.
• Slad (kúpite TU) pomôže väčšej nadýchanosti. Ak máme možnosť, určite si ho zaobstarajme. Oplatí sa ho mať doma a používať.
• Z tejto dávky vzniknú 3 pizze, teda pre troch hladovým dospelých, alebo pre nás 5 je to super akurát. 🙂

***JEDNODUCHÁ KVÁSKOVÁ PIZZA***

Na štartér potrebujeme:

150 g pšeničnej hladkej múky na kváskovanie (kúpite TU)
150 g vody
1 PL materského kvásku (použila som ražný chlebový kvások)

• Suroviny spolu premiešame lyžicou v mise (kúpite TU), prekryjeme neprievzdušným materiálom(fólia, sáčik, väčšia misa, drevená doska…) (kúpite TU) a necháme na linke pri izbovej teplote 9-12 hodín, alebo pokým bude povrch štartéra zaplnený bublinkami.

Následne potrebujeme:

350 g pšeničnej hladkej múky na kváskovanie
130 g vody
1,5 ČL soli
2 PL olivového oleja
1 ČL sladu (alebo cukru) (kúpite TU)

Na dokončenie potrebujeme:

Paradajkový základ, syr, šunku, bazalku…..

Postup:

Múku, vodu a sladu pridáme k akurátne vykvasenému štartéru.

Mixérom s hnetacími hákmi, robotom alebo ručne spracujeme cesto do kompaktnej gule a trochu vymiesime. Keď sa už takmer začne cesto odliepať od stien misy a začne naberať tvar gule, bude pevnejšie a kompaktnejšie pridáme olej a soľ.

Miesenie sa zrazu trochu sťaží, cesto bude klzké, ale postupne sa olej so soľou zapracujú do cesta.

Vymiesime hebké, vláčne, elastické cesto. Je radosť s ním pracovať, príjemný relax. 🙂

Vypracované cesto necháme v mise, ktorú prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme na linke oddychovať aspoň 3 hodiny. Cesto musí evidentne narásť do objemu. Skôr ako na čas sa sústreďme na nárast objemu.

Vykvasené cesto dáme na mierne pomúčenú dosku.

Rozdelíme ho na 3 rovnaké kúsky. Budeme mať teda 3 pizze.

Každú časť premiesime v rukách a vytvarujeme z nej guľatý bochníček.

V prípade, že ideme pizzu pripravovať hneď, necháme ich na mierne pomúčenom povrchu dosky a prekryjeme ich misou. Necháme ich oddychovať aspoň 30 minút.

Zatiaľ si pripravíme suroviny na obloženie.

TIP: Urobte si svoj paradajkový základ a iný už ani nebudete chcieť. Ako na to? Na studenú panvicu dáme 2 PL olivového oleja a pretlačíme naň 3 strúčiky cesnaku. Zapneme plameň a keď sa začne cesnak smažiť, pridáme hrsť čerstvej bazalky aj so stonkami. Osolíme a zalejeme 1 konzervou drvených paradajok (alebo najlepšie v sezóne čerstvými). Okoreníme, len premiešame a prepasírujeme cez sitko do misky. Očistenú zmes od bazalky prelejeme naspäť do panvice a už len zredukujeme do požadovanej konzistencie. Skontrolujeme vyváženosť chutí a hotovo. Celé to trvá max. do 10 minút. 🙂 Necháme vychadnúť a môžeme dať na pizzu.

Naspäť k pizzi- v prípade, že chceme robiť pizzu neskôr, vytvarované bochníčky dáme na menšiu dosku prekryjeme fóliou alebo iným neprievzdušným materiálom a dáme do chladničky na 12 max. 24 hodín (potom už len vyberieme, hneď vytvarujeme a pečieme).

Rúru rozohrejme na 250’C s tým, že povrch, na ktorom budeme piecť umiestnime do hornej tretiny rúry a necháme rozohrievať.

Bochníček cesta začneme formovať. Ručne, žiadne valčeky! V Taliansku by prevrátili očami.  Pekne od stredu začneme naťahovať opatrne cesto vo vzduchu, necháme pracovať za nás gravitáciu.

Ku koncu naťahovania položíme cesto na pomúčenú dosku (hrubá múka je na to najlepšia) a krúživými pohybmi cesto na pizzu ešte roztiaheneme a dotvarujeme. Dbáme pritom, aby sme zachovali hrubšie okraje.
Cesto premesieme na papier na pečenie. Bude sa nám tak  lepšie prenášať do rúry. 🙂

Na pripravené cesto nanesieme paradajkový základ a suroviny podľa našej chute.

Pripravená jednoduchá kvásková pizza môže ísť do rozohriatej rúry na rozpálený plech (či iný povrch, napr.kameň). Preniesť ju môžeme kartónom, doskou na zeleninu alebo profi sádzacou lopatou (dá sa kúpiť aj na wish-i).

Pizzu pečieme podľa sfarbenia okrajov 5 – 7 minút. Je dobré si to odsledovať a aj tu sa skôr riadiť vlastným okom ako časom.

Upečenú hneď podávame.

Kto si dá? Podáva sa zážitok na tanieri. Domáca jednoduchá kvásková pizza.

Dobrú chuť!

TIP: Ak si aj vy radi pochutnávate na talianskej kuchyni, recept na focacciu stojí za to vyskúšať. Cestoviny plnené kozím syrom budú tiež spestrením vášho jedálnička.

POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem. 🙂