Veka alebo sendvič na chlebíčky

Jemný a mäkký chlieb s plnou striedkou a kôrkou skoro ako pri rožkoch. Nakrájaný na krajce, ozdobený a vystavený na stole. Každého vábi. Lebo je malý, nevinný, presne skvelý na moment, kedy nie sme hladní, ale niečo by sme si dzobli. To sú chlebíčky. Patria asi na každú tradičnú oslavu, aj ako pohostenie na Silvester. Neviem, či druh chleba určený na chlebíčky sa nazýva skôr veka alebo sendvič, ale pečiem si ho doma z kvásku a každý s plnými ústami súhlasne prikyvuje, že toto je bašta!

Spomienka ako si šetrím na chlebíček

Moja prvá peňaženka vlastne ani peňaženkou nebola. Bol to taký šrubovací valček, ktorý mal šnúrku a ja som ho nosila okolo krku ako prívesok. Vnútri som mala poctivo našetrené korunky a haliere. Čakala som na moment, kedy si nazbieram 2,50 skk, aby som zašla do lahôdok.
Skvelý obchod komunistického štýlu, kde mali tety svoju rovnošatu. Juj, v hlave mali akúsi vyšívanú látku…
Vlašský, parížsky, treska, ruské vajce! a zavináče a-a-a….a ďalšie všetky dobroty vo vitríne. 🙂 Chcela som tam bývať aj jesť bez dna.

Ale moja srdcovka boli chlebíčky. Ten malý krajec mäkkého chleba, ktorý “nemal” kôrku- lebo tú som nemala rada. Hore šunka s vajíčkom, uhorkou, kápiou a syyyyr. 🙂 Mala som pocit, že by som mohla žiť len z chlebíčkov. Takže keď nastal ten šťastný okamžik, že som mala 2,50 skk vo svojej akože peňaženke, s hrdosťou som nakráčala na lahôdok. So strachom dieťaťa, ale odvahou leva som si kúpila svoj kúsok šťastia a cítila som sa dôležito. To som si zaslúžila, na to som si sama našetrila.

Zbohom, chlebíčky

Lenže potom lahôdky zrušili a už to nebolo ono. Z iných obchodov nechutili tak dobre. Vyrástla som, našla si frajera- svojho muža a ten ma brával k svojej starej mame.
Hm…bola vychýrená kuchárka, pekárka, cukrárka…asi všetko. Čoho sa v kuchyni dotkla, to jej šlo – tak mi o nej hovorieval a veru sa mi to vždy na návšteve potvrdilo. Zakaždým mala napečené a chlebíčky! Tie mala stále. Ja netuším, či mala niekde skrytú výrobňu chlebíčkov so škriatkami, ale stále ich bolo dosť. A keď sme si náhodou nebrali dostatočne veľa, alebo nie podľa jej tempa, už nás vyzývala-

“Berte si chlebíčky. Jedzte! Co si neberete? No ponúknite sa!”

Chutili úžasne. Ako tie z lahôdok. A hlavne som rada svojmu hrdinovi kradla z jeho krajca vajíčko. 🙂
Aj stará mama časom odišla a ja som ich už nevyhľadávala. Bola som vegetariánom, strážila si kvalitu stravy…

Tak si ho urobím sama!

A po rokoch nastal zlom.
Bola som v pekárni. Obyčajný deň plný práce a niekto oslavoval. V kolektíve mali (a asi aj majú stále) zaužívané, že oslávenec ponúka chlebíčky. Videla som v krabici tie malé krajce šťastia a mne sa vynorili všeeetky spomienky. A viete, čo? Poďakovala som a slušne odmietla. Nedala som si.

Zmenila som svoj životný štýl. Neobmedzujem sa. Keď mám na niečo chuť, dám si to. Ale vyberám si v kvalite a volím top možnosť. Tak som si ich urobila sama doma a ak ste Záhoráci, poznáte “našu chorobu”- čemer. Tak som sa sčemerila…ale nevadilo mi to:)

Recept na sendvič alebo veku som zaradila do nášho pravidelného repertoára. Už sa teším, ako ponúknem chlebíčky na Silvestra. Určite upečiem tento chlebík. Je jednoduchý, málo prácny a poslúži, že až. 🙂 Myslím a teda verím si, že budú chutiť každému. Sú báječné.

Moje poznámky k receptu Veka alebo sendvič na chlebíčky

• Lievito madre je dobré použiť úplne čerstvé, práve občerstvené. Vtedy pracuje v ceste najlepšie.
• Múku na veku je dobré preosiať. Po upečení bude chlieb nadýchanejší.
• Oddych po zmiešaní prvých surovín stačí 20 – 30 minút. S cestom sa bude potom lepšie pracovať, pomôže to nadýchanosti. Dlhšia doba môže byť už na škodu.
• Skúsila som použiť len mlieko aj len vodu. Vždy bol ok, ale tento pomer mi príde najchutnejší s najlepšou striedkou.
• Tuk môžeme zvoliť podľa toho, čo máme doma. Maslo zdôrazní smotanovosť, olej bude neutrálny, masť dá výraznejšiu chuť…
• Slad je vhodné použiť a ničím nenahrádzať. Prečo je slad v receptoch, píšem TU. Slad kúpite v bio obchodoch, aj priamo v mňa v eshope.
• Pri príprave cesta je vhodné porovnávať si hustotu cesta s fotopostupom. V prípade, že má cesto inú konzistenciu, je potrebné pomery surovín upraviť.
• Máte len ražný kvások? Aj s ním to ide! 170g hladkej múky, 170 g vody a 1 PL kvásku na štartér. Po vzídení doplňte 150 g mlieka, 330 hladkej a ostatné suroviny. Pokračujete podľa receptu. 🙂
• Žiaden strach, že cesto nekvasí v ošatke. Nerozleje sa. 🙂

***VEKA ALEBO SENDVIČ NA CHLEBÍČKY***

Potrebujeme:

500 g pšeničnej hladkej múky 00 extra špeciál (používam od Mlyn Trenčan radu Na kváskovanie žltý obal)
150 g plnotučného mlieka
170 g vody
2 PL tuku (pozri poznámky k receptu rastlinný olej, rozpustené maslo…podľa vašej chute a možnosti)
150 g občerstveného lievito madre
1 ČL sladu
2 ČL jemnej soli

Postup:

Najprv začnime nakŕmením tuhého kvásku, pretože keď je čerstvo najedené, tzv. občerstvené, v ceste prináša najväčšiu nadýchanosť a vláčnosť.
Do základu 100 g lievito madre odvážime 50 g mierne vlažnej vody. Pomocou 2 lyžíc ho natrháme na čo najmenšie kúsky. Prisypeme 100 g pšeničnej polohrubej múky (používam túto) a najprv lyžicou premiešame, aby sa zmes čo najviac spojila. Následne už ručne vymiesime malý bochníček cesta. Na povrchu má hladký povrch a pri miesení sa nelepí na podložku. Takého nakŕmené lievito madre potrieme olejom a nožnicami/nožíkom narežeme do kríža. Uložíme do dostatočne veľkej nádoby krížom nahor, nádobu prekryjeme, aby lievito neobschlo a necháme 4 – 8 hodín do 2,5 – 3 násobku objemu. Čas závisí od teploty, kvality základu aj kvality múky.
Keď tuhý kvások lievito madre dosiahne vrchol svojej aktivity, je občerstvené a môžeme ho teraz použiť do receptu.

Do misy preosejeme múku. Pridáme mlieko, vodu, slad a kvások lievito madre. Rukou, ručným mixérom alebo robotom takmer zmiešame. Necháme 20 minút oddychovať. Následne povrch posypeme soľou, pridáme aj olej a vymiesime nádherne vláčne, mäkké a nelepivé cesto. Odliepa sa od stien misy aj ruky.

Misu s vymieseným cestom prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme 2 hodiny kvasiť. Následne cesto zľahka premiesime, len čo vypudíme bublinky a opäť necháme ďalšie 2 – 3 hodiny kvasiť. Cesto musí evidentne narásť do objemu.

Vykvasené cesto vyklopíme na mierne pomúčenú pracovnú dosku, rukami premiesime a vytvarujeme do podlhovastého tvaru- do valca.

 

Dĺžku volíme cca takú, ako má plech dlhú uhlopriečku.

Vytvarované cesto na plechu prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme finálne vykvasiť cca 2 hodiny, alebo dáme do chladničky cez noc (ako som to urobila ja).
Správne vykvasenie spoznáme dobre podľa prstového testu- prst si pomúčime múkou a mierne zatlačíme do cesta. Cesto by sa malo pomaličky vracať naspäť.
Pozor ale- pri chladničkovom kvasení toto neplatí, cesto je stuhnuté a chladné. Vtedy sa treba skôr riadiť zrakom a skúsenosťami.

Keď je cesto vykvasené, rozohrejeme rúru na 210’C aj s plechom v strede rúry. Na ceste urobíme narezávatkom (kúpite tu) alebo žiletkou 3 – 4 šikmé zárezy a prenesieme do rúry.

Sendvič pečieme 25 – 30 minút, podľa sfarbenia a po zaklopaní zospodu znie duto.

Upečený sendvič necháme vychladnúť na mriežke.

A teraz? 🙂

TIP: Ako urobiť chlebíčky?

Sendvič nakrájame na 1,5 cm hrubé krajce. Natrieme hrubšie mäkkým maslom. Šunku alebo salám v rukách pokrčíme, akoby nariasime. Na jeden krajec 2 kolieska. Kyslé uhorky nakrájame na šikmé a tenké kolieska. Položíme cca 2 – 3 kolieska na šunku/salám. Zaváranú kápiu nakrájame tiež na pásiky a dáme len jeden pásik. Vajíčko natvrdo nakrájame na kolieska, dáme jedno koliesko. Navrch dáme nastrúhaný eidam a máme to. 🙂
Obmena masla- v šupke uvarený zemiak nastrúhame najemno, ochutíme soľou, korením a zmiešame s maslom. Niekto primieša aj tavený syr, ale pre ich taviace soli a dopad na kadiovaskulárny systém sa im zďaleka vyhýbam. Možno skôr nátierkové maslo s tvarohom a pod. 🙂

Dobrú chuť! 🙂

POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem 🙂

TIP: Doprajte si tradičnú chuť Vianoc a pripravte si kapra týmto spôsobom. Z ohlasov viem, že tento recept zachránil   tradičné Vianoce nie jednej rodine. 🙂