Ani vo sne mi nenapadlo, že bude taká chutná a budeme ju s obľubou jesť. Mantácka polievka je starodávny recept, ktorý si varievali naši predkovia počas celého roka. V lete od smädu, v zime na zahriatie. Také jedlo 2v1. Chudobné na suroviny, ale vycibrené chuťou. Vyskúšajte, u nás je v poslednej dobe veľký hit.
Povinný oddych pri telke
V mojom podaní znie nadpis o leňošení ako nonsens, čo? Ale telo si vypýtalo nútený oddych. Uvedomovala som si, že začínam prepínať svoje sily a málo počúvam svoje telo. Lebo ja prácu ľúbim. Asi to mám po tatinovi…aj ten vždy žiaril, keď poriadne makal.
Zakázala som si teda jeden deň pracovať. Ani variť, upratovať, nič. Len leňošiť. Deti odišli do školy, muž do práce a ja som netušila, čo robiť. Zapla som telku a keďže od rána tam chodia strieľačky a iné hlúposti, len som preklikávala televízne kanály.
Zaujal ma na Trojke aktuálny obraz. Podľa farebnosti bol z dávnejších čias a moderátor sa tam rozprával s babičkou v kroji- také ja ľúbim.
S úsmevom som sledovala nie tak dianie, ale kompozíciu, strih, záber a uhol kamery…veľmi staromódne, ale nádherné. Vravela som si, že v tejto dobe by bola réžia zmätená zo stola a tipovala som, že to bude relácia hádam aj z 80.rokov. Zvuk mi uchádzal, ako som sa sústredila s úžasom na prevedenie.
Slovo “manta”
Až zrazu som spozornela. Asi už dlhšie babička vysvetľovala etymológiu slova “Mantáci”, teda ako vzniklo. Oj! Taká som bola sklamaná, že som si to nepočúvla od začiatku, lebo vraj slovo “manta” sa používa na východe Slovenska, v okolí Medzeva a znamená to niečo ako “Čo myslí?”.
Korene má v nemčine a “manták” bol príslušník karpatskej východnej menšiny. (aj ja som si myslela, že manták je človek-moták…) Vraj majú aj svoju reč. Ako inak- mantáčinu. 🙂
A tak vznikli mantáci.
Teda dúfam, že som si to dobre zapamätala, keď tak ma, prosím, opravte.
Mantácka polievka
Moderátor bol s babičkou v kuchyni, strihy boli dlhé, pre dnešného diváka nezaujímavé, neudržiavali pozornosť. No mňa naopak práve tou zastaralosťou priťahovali.
Babička stála pri stole a začala hovoriť recept. Môj úsmev sa zmenil na smiech. V dobrom to myslím. Žiadne, ani približné gramáže.
“Zoberieme múku, podľa toho, koľko chceme urobiť cesta. My sme si nachystali toľkoto.”
V tomto duchu sa niesol celý recept. A dýchala z neho starostlivosť, nádej, chuť, dobrota a vynaliezavosť našich starých mám- z ničoho urobiť tak veľa. Chutné, sýte, výdatné, poctivé jedlo.
Recept bol pre mňa nezrozumiteľný a až sa mi nechcelo veriť, že urobila plnené cesto, ktoré uvarila v slanej vode, primiešala smotanu a dobrú chuť! – To je všetko? To je chutné? Veď to musí byť vodové, plané….Veď to bolo cesto v osolenej smotanovej vode.- zhodnotila som.
Mantácka polievka u nás doma
Relácia skončila moderátorovým ochutnaním a zhodnotením, že je chutná. Počkala som si ešte schválne na posledný obraz, na ktorom je uvedený rok výroby. 1997. Ani sa mi nechcelo veriť, že sa kinematografia a ľudská pozornosť tak obrovsky vyvinula.
Samozrejme, že som nevydržala celý deň nič nerobiť, no oddychový deň mi veľmi pomohol- a odporúčam ho každému. 🙂
TIP: Bryndzu sa oplatí jesť pravidelne. Je totiž prebiotikom a probiotikom zároveň. Prečo patrí právom medzi funkčné potraviny, dočítate sa v recepte na kváskové pirohy.
Viac dní som v sebe tento zážitok spracúvala. Premýšľala som nad surovinami, pomermi, ako by sa dala polievka urobiť. Pretože ma obrovsky lákalo ochutnať mantácku polievku a presvedčiť sa, či je planá (ako sa mi to zdalo), alebo mal moderátor pravdu.
No jasné! Po pár dňoch som ju uvarila. Čisto z recesie, že toto musím. A ešteže som to urobila. Och, ako som pokorne hľadela na tých pár surovín v tanieri, ktoré ma objímali chuťou pri každom súste. Veď to je presne babičkovská kuchyňa! Doma sme ju mali nielen k obedu a k večeri, ale aj na raňajky! A to nie pre to, aby sme ju zjedli. 🙂
Babička v relácii spomínala, že mantácka polievka sa zvykla variť zavčas rána pred odchodom na pole. Bola rýchla a vďačná. Ráno si ju dali horúcu na zahriatie a na poli ju “pili” studenú na osvieženie.
Súhlasím. Horúca aj úplne studená- obe verzie sme si u nás zamilovali. A teda posúvam vám tento skvost našich predkov, aby aj u vás ožila tradičná, chutná kuchyňa našich starých materí.
Moje poznámky k receptu Mantácka polievka
- Taštičky robím z cesta ako babička, používam pomer na cestoviny.
- Polievku pre 4 – 5 člennú rodinu na obed varím v 2,5 L hrnci, použijem 100g múky na cesto.
- Ak varím polievku na viac dní, použijem 200 g múky a 4L hrniec.
- Ak plánujeme pripraviť taštičiek menej, cesto môžeme uvariť vo vode ako rezance.
- Polievka je sýta, je to skôr cestovinové cesto s ochutenou vodou.
- Recept je možné upraviť na kváskový– do cesta pridáme 1/2 PL kvásku a necháme 2 – 3 hodiny postáť. Nejde tu o nadýchanosť, ale o stráviteľnosť.
- Pri skladovaní sa smotana oddelí od vody, ale nie je to vada. Stačí zmes opätovne rozmiešať.
- Najlepšie je zjesť polievku do dvoch dní. Cestoviny sú potom rozmočené.
***MANTÁCKA POLIEVKA***
Potrebujeme:
100 g hladkej múky (použila som zn. Mlyn Trenčan v žltom obale, má lepšie vlastnosti pre výrobu cestovinového cesta)
1 vajce
štipku soli
1 – 2 PL vlažnej vody (podľa veľkosti vajíčka)
125 g bryndze
plnotučné mlieko (podľa potreby na rozriedenie bryndze)
čerstvý kôpor
1 téglik kyslej smotany
1 téglik sladkej smotany (na varenie alebo na šľahanie)
soľ
vodu
POSTUP:
Zmiešame múku s vajíčkom a soľou. Vymiesime klasické cesto ako na cestoviny. Teda musí byť mäkké, hladké, poddajné, ale nelepivé. Podľa veľkosti vajíčka závisí, či je potrebné pridať do cesta aj vodu, alebo stačí len takto. Miesenie odflákneme, inak sa cesto bude trhať a po uvarení bude cesto tvrdé.
Zabalíme do fólie a necháme 10 minút oddýchnuť.
TIP: Vylepšite cesto a pridajte doň 1/2 PL kvásku. V prípade použitia kvásku nechajte stáť 2 – 3 hodiny.
Dáme variť do hrnca vodu.
Oddýchnuté cesto rozvaľkáme valčekom na mierne pomúčenej pracovnej doske. Čím tenšie, tým lepšie, na 2 mm.
V miske zmiešame bryndzu s nasekaným kôprom, stačí ho trošku, prevonia celú bryndzu a ulahodí aj oku. V prípade, že je bryndza hustá, zriedime ju mliekom (môžeme použiť aj smotanu) na takú hustotu, aby sa poľahky rozotierala, ale aby nebola zasa priveľmi vodová. Pastovitá.
Bryndzu natrieme na rozvaľkané cesto, bočné kraje a horný kraj necháme nenatreté. Lepšie sa potom tvarujú.
A teraz skvelý fígeľ!
Cesto prehneme odspodu asi 3 cm hrubé a prehneme opäť. Teda 2x zamotáme, ako keď by sme rolovali závin. Len toto je ploské.
Takto sa plnka v ceste uzavrie.
Príborovým nožíkom z druhej, tupej strany odrežeme pás. Prstami utlačíme kraj, aj zboku. Trochu plnky vylezie von, ale to vôbec neva.
Stále tou hornou, tupou stranou nožíka krájame zo zvinutého pása menšie taštičky. Tým, ako tlačíme a režeme tupou stranou, spájame cesto spolu a uzatvárame plnku vnútri cesta. Plnka takto nevytečie. (otestované, fakt je to mega! 🙂 )
Pripravené bryndzové taštičky ukladáme na pomúčený tanier. Spracujeme takto celé cesto.
Veľkosť taštičiek je na nás. 3 – 4 cm je úplne super. Menšie mi prídu už náročnejšie a náchylnejšie na vytečenie bryndze. Väčšie sa zasa nešikovne jedia.
Vriacu vodu osolíme a pripravené plnené taštičky vsypeme naraz do vody. Varechou premiešame, aby sme zabránili prilepeniu cesta na dne hrnca.
V miske, kde sme zmiešali bryndzu s mliekom a kôprom, rozmiešame teraz kyslú smotanu so sladkou. Nebudeme predsa špiniť toľko misiek, uľahčíme si umývanie riadu. 🙂 Obe smotany poriadne rozmiešame metličkou, aby v polievke neboli hrudky.
Keď vyplávu taštičky na hladinu variacej sa vody, sú hotové.
Vlejeme pripravené smotany, zamiešame a plameň vypneme.
Dochutíme na záver soľou, prípadne kôprom.
Môžeme servírovať! Alebo baliť na pole? 🙂
Oživená tradícia 🙂
Každopádne želám dobrú chuť!
TIP: Oživte tradíciu našich starých mám ťahanou štrúdľou. S týmto receptom to zvládnete a presvedčíte sa, že ťahaná štrúdľa už nemusí byť len v našich spomienkach.
POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem 🙂