Odmietnuť gazdovské pečené mäso nie je možné. Nejde to. Teda pokiaľ nie ste vegeratián. Šťavnatosť mäsa je totiž mocná zbraň, ktorou si vás získa na prvé sústo. Och, keby som tušila, že takto dostanem do detí koreňovú zeleninu bez frflania, urobím ho už dávno.
Hríby? Nemusím…
Poznáte to?:)
Existujú 2 typy ľudí, čo sa hríbov týka. Jedni si na nich pochutnávajú a vyhľadávajú ich prenikavú chuť, druhí sa im obkľukou vyhýbajú a ich vôňu detekujú na míle. 🙂
Niekto z nechute k hríbom vekom vyrastie. A niekomu nechuť trvá celý život. Aké je to celé pestré, že?
Osobne som hríby tiež veľmi nemusela. Ale naučila som sa na ich chuť. Ako malá som totiž vyrastala na kopaniciach a moja maminka mi dala do života krásny dar- škoda, že som to vtedy nevidela- varila pre nás len sezónne a lokálne jedlo.
Teda domáce vajcia a dlhá prechádzka po lese za hríbami, aby sme mali večeru. Spolu s čerstvým, jej chlebíkom. Sprvu som brblala a hríby z taniera vyberala. Nechutili mi a na mamu som sa hnevala, že mi praženicu „kazí“ nejakými šampiónmi, čo našla.
Lenže postupne, ako ma učila hľadať a spoznávať hríby, nechuť sa menila. Asi radosť z nájdenia hríbov mi pomáhala. 🙂
Ona bola v hríboch úplný macher. A chvíľu aj ja. Cítila som hríby naďaleko, hľadala som ich po vôni a vedela som ich rozoznať úplne presne.
Navyše som si celé dni listovala v atlase húb a prezerala obrázky. Fascinovali ma stupne jedlosti od vynikajúca po jedovatá- taká smrtka tam bola.
No veď čo si dieťa bez telky „pánu bohu za chrbtom“ začne? Deň dlhý, slnko vysoko…prechádzala som sa po lese, listovala v atlase, rozháňala som nudu dobrodružstvom. Honba za pokladom!- za hríbami. 🙂 Až postupne som nosila sama hríby, zakiaľ mama piekla nejaké koláče. Tak mi to išlo. 🙂 A keď som doniesla bedle a ona ich vysmažila ako rezne, to bol asi ten najväčší prerod k chuti hríbov u mňa. Och, to je taká dobrota 🙂 a človeka to stojí „až“ prechádzku v prírode.
TIP: Kopaničiarsky trdelník mojej maminky je dušou láskavého jedla. Vyskúšajte aj vy, recept je jednoduchý.
5 zaujímavostí o hríboch
- Toto vám musím napísať! 🙂 Úplne ma to šokovalo! Ale- vedeli ste, že existujú hríby, ktoré sú väčšie než človek? Fakt! V Amerike v štáte Oregon nájdeme hríb, ktorý je široký neuveriteľných 5,6 km a zaberá plochu viacerých futbalových ihrísk. Na webe nájdete aj fotky, ujo Gúgl je v tomto štedrý. 🙂
- Aj keď sa kedysi hríby považovali za rastliny, vedeckým rozvojom a poznaním zistili, že sa podobajú zvieratám a ľudí– absorbujú totiž živiny z organickej hmoty a potrebujú pre život jedlo, vodu aj kyslík. Raslinám stačí fotosyntéza s vodou.
- Videli ste už svietiace hríby? Také bioluminisenčné, akoby elektrické hríby. Sú to špeciálne hríby, ktoré chcú svetlom pritiahnuť rôzny hmyz. Obsahujú luciferíny- zlúčeniny vyžarujúce svetlo. Rastú aj u nás na Slovensku v okolí Levočškých lesov. Takže to nemusí byť nutne halucinácia. 🙂
- Hríby ako prírodné pesticídy? Dá sa to aj prírodne! 🙂 V 2011 mykológ Paul Stamets patentoval pesticíd na báze húb proti termitom a druhý pre iný hmyz s dosť širokospektrálnym účinkom (účinok na 200 000 rôznych druhov hmyzu).
- Zaujímalo ma, či sa dajú hríby vypestovať aj doma. Odpoveď?- DAJÚ 🙂 čítala som návod a teda…je to trochu pre gurmánov (článok s návodom je tu). Kto má chuť a možnosť, určite skúste. Osobne ostanem radšej pri hľadaní v prírode.
POZN.: Pozor na zámenu hríbov a možnú otravu! Zbierať by sme mali hríby len tie, ktoré s určitosťou poznáme, najlepšie s mykológom odkomunikovať. Na spoznávanie hríbov existujú rôzne aplikácie. Zodpovednosť na prvom mieste!
Hríby u nás doma
Keďže ich akosi nikto v mojej rodine nemal obzvlášť rád, hríby som používala len minimálne. Najviac na jeseň, keď sme nazbierali dubáky a mali z ich nájdenia radosť. Predsalen to inak chutí…že?
Snažím sa rozpamätať, ako sa dostali ku mne do chladničky hnedé šampióny… Možno mi ich niekto daroval, ale nevedela som, čo s nimi- veď ma vypískajú, keď s nimi dačo navarím… Ale bol mi ich ľúto, a tak som ich pridala do pečeného mäsa s koreňovou zeleninou.
Naschváľ som ich dala najprv na veľké kusy, aby sa ľahko vyberali. Čuduj sa svete, ono to celé tak zapasovalo, že nielenže jedli hríby, ale aj tú koreňovú zeleninu! Už ich nemusím dávať na také veľké kusy, ale pekné plátky. Ale na chuti to nič nemení. 🙂
Určite vyskúšajte toto hrejivé jedlo aj vy. Aj bez hríbov je plné lásky. 🙂
TIP: Zaujíma vás téma hríbov? Na netflixe je dokument o hríboch, ktorý ste mi odporúčali vy sami. Videla som ho dvakrát a pozrela by som si ho znovu. Veľké zaujímavosti. Tak info o dokumente posúvam ďalej 🙂
Moje poznámky k receptu Gazdovské pečené mäso
- Hneď na začiatok- Hríby nie sú v tomto jedle kľúčové. Ak ich nemáte radi, vynechajte ich:)
- Senovka je výborné korenie, ktoré nájdeme najmä v ázijeskej kuchyni. Používam ju osobne namiesto „vegety“, ale má aj významné nutričné benefity pre naše zdravie. Overenú kvalitnú senovku nájdete u mňa v eshope, túto používam ja- senovka.
- Pečenie v rúre dodá celému jedlu hlbšiu chuť, suroviny sa lepšie prepoja, ako keď je len na varnej doske varené. Pečenie v rúre odporúčam nevynechať.
- Uvedené množstvo varím pre moju 5 člennú rodinu. S prílohou zjeme na obed, alebo ak je varené na večeru, trochu nám ostane. Chutí aj za studena. 🙂
***GAZDOVSKÉ PEČENÉ MÄSO***
Potrebujeme:
1 veľkú cibuľu
3 strúčiky cesnaku
4 mrkvy
2 petržleny
200g hnedých šampiónov (1 vaničku)
1 kg bravčového stehna
2 ČL sladkej papriky
1 ČL senovky
2 – 3 bobkové listy
200 ml paradajkového pretlaku (+vodu alebo ešte lepšie vývar)
soľ, korenie
tuk na smaženie (olej, ghee, masť…)
POSTUP:
Cibuľu a cesnak očistíme a nakrájame nadrobno, cesnak na plátky. Mrkvu a petržlen očistíme a nakrájame na kolieska s hrúbkou cca 0,5 cm. Šampióny tiež očistíme a nakrájame na plátky.
V prípade, že nie každý u vás doma má rád šampióny, je skvelé ich nakrájať na štvrtiny (lepšie sa vyberajú z taniera 🙂 ), alebo ich celé vynechajte.
Zapneme rúru, aby sa stihla zatiaľ vyhriať na 180’C.
Mäso nakrájame na kocky.
Najlepšie je zvoliť panvicu alebo hrniec, ktoré sú vhodné na varenie, aj do rúry na pečenie. V prípade, že takú možnosť doma nemáte, zvľte panvicu a následne zapekaciu misy (spôsob Jenská misa)
Na sporáku vo veľkej panvici na tuku osmahneme cibuľu dosklovita. Pridáme plátky cesnaku a hneď za ním šampióny. Chvíľu smažíme, zmes miešame vareškou.
Pridáme mäso. V momente, ako je z každej strany zatiahnuté, posypeme senovkou, červenou paprikou, pridáme zeleninu, bobkový list a 1 ČL soli.
Všetko spolu premiešame a zalejeme pretlakom. Doplníme vodu alebo vývar tak, aby bolo mäso ponorené vo vode. Prikryjeme pokrievkou a dáme do vyhriatej rúry na 1 hodinu.
Po pol hodine skontrolujeme, premiešame, v prípade potreby dolejeme tekutinu.
Až keď je mäso mäkké a vláčne, teda je hotové 🙂 , zmes dosolíme podľa chuti a okoreníme.
Podávame s ryžou, ale hodí sa k tomu aj obyčajný chlieb. A priznávam, že mne to chutí aj samotné vyjedať. Posypané vlastnou mikrozeleninou.
Zvolajte všetkých, podáva sa hostina!
Dobrú chuť! 🙂
POZN.: Zaujal vás článok? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem 🙂
TIP: Nestíhate variť, ale máte na niečo rýchle chuť? Pečené syrové rezne je to pravé! Alebo sa vám nechce vôbec variť? – Zavarené jedlo bez éčok je odpoveď. Proste poctivo uvarené a len zavarené (ako kedysi). Starodávna vychytávka je späť v TOP kvalite- Expres menu. Jedlo do práce, na dovolenky, do nemocnice, jedlo na doma. Skvelé zloženie, skvelá chuť!