Marocká kuchyňa je u nás ešte vcelku neprebádaná, no je to veľká škoda. Kopec korenín, ktoré zvýrazňujú chute, čerstvosť a, najmä, variabilita surovín je neskutočná.
Vďaka dokumentu o Maroku som pochopila, čo sa deje s mojím, vraj v pravom marockom obchode kupovanom, šafránom. Existujú dva druhy- pravý, teda ten, čo jedlo zafarbí dožlta a nepravý, ktorý ho nezafarbí. Hádajte, ktorý som si kúpila? Jasné, nepravý!!!
Okrem, už vcelku dobre známeho kuskusu, je pre Maroko typický tajin(tažín). Jedlo, pripravované a následne podávané v hlinenej nádobe. Vyrezá ako kužel. Maročania tajin berú ako samozrejmosť, pripravujú ho denne.
A ako som sa ďalej v dokumente dozvedela, pravý tajin má na vrchu malú priehlbinku, do ktorej sa dá studená voda. Voda zabezpečí, že para, ktorá vzniká pomalým dusením vo vnútri a stúpa hore, sa vyzráža a klesá opäť dolu. Takto je jedlo úžasne šťavnaté a plné chuti.
Pravý tajin som u nás ešte nenašla. Zatiaľ len tie nepravé- bez priehlbinky. No vynašla som sa! Tajin v našich podmienkach:) Vytiahla som tlakáč a mäso bolo nádherne rozplývajúce sa, popretkávané chuťou všetkých surovín.
A, navyše, prešiel už týždeň, čo sme si spolu uvarili cícerovú polievku- pamätáte? Cícer aspoň raz v týždni:)
*HOVÄDZIE S CÍCEROM*
Potrebujeme:
600g hovädzieho mäsa(vhodné na dusenie- zadné alebo z roštenky)
3hrste cíceru
1 passata
soľ, korenie
bobkový list
1čl rímskej rasce
1väčšia cibuľa
1čl sladenky alebo medu(nemusí byť)
olivový olej
vývar alebo voda
– Večer pred prípavou si namočíme cícer. Na druhý deň zlejeme a cícer je pripravený k tepelnej úprave.
Mäso si nakrájame na kocky, cibuľu nakrájame nahrubo.
Do tlakového hrnca dáme olej a po nažhavení pridáme mäso. Necháme zo všetkých strán zatiahnuť, pridáme cibuľu a cícer.
Chvíľu podusíme, pridáme rascu, bobkový list a korenie.
Zalejeme passatou a doplníme hrniec vývarom či vodou tak, aby bolo mäso ponorené.
Nesolíme.
Premiešame, zakryjeme pokrievkou a necháme pod tlakom variť cca 45minúť.
Následne odpustíme paru, tlakový hrniec otvoríme a skontrolujeme stav mäsa i cíceru.
Ak sú mäkké, môžeme osoliť a na miernom plameni necháme ešte prebublávať, aby sme koncentrovali šťavu.
Na záver pridáme sladenku, či med(pridáme podľa kyslosti pokrmu)
Dochutíme.
Najlepšie sa hodí s bulgurom, no voľba ryže tiež nie je vôbec zlá.
Dobrú chuť!
POZN.: Pri použití vývaru bude mať pokrm plnšiu chuť.
Do pokrmu som zapracovala aj lotosový koreň, ktorý momentálne doma vyvárame. Viac o dôvode a prospechu jeho využitia nájdete na stránke.
