Kto má rád spoznávanie, cestovanie, ochutnávanie čerstvých špecialít, zábavu, dlhé prechádzky, slnenie na pláži? Stačí aj len niečo z vypísaného. Ja osobne milujem kombináciu všetkého. Preto som odišla osláviť svoje narodeniny do Bari v Puglii na juhu Talianska a splniť si svoj dlhoročný sen. Ryanair lieta z Bratislavy priamo do Bari 2x týždenne. No to som chcela využiť! Jémine, to bol sen… Strávila som tu nádherných 5 dní. Nechajte sa inšpirovať, čo zažiť v Bari v Puglii.

Cestovanie za lacno

Už párkrát som sa vybrala so svojimi babami objavovať svet za hranice Slovenska. Našli sme si lacné letenky a dopriali si babskú jazdu.
A tentokrát som sa vybrala bez nich. Do Bari.

Ryanair začal od konca marca 2025 lietať priame lety BTS-BRI 2x do týždňa, streda-nedeľa. Letenka vie stáť aj len dvacku. Ja som si ale vybrala najdrahší týždeň- Veľkú Noc. Križovalo sa to totiž s mojimi narodeninami a ja som si chcela splniť svoj dlhoročný sen- ísť do Bari a zažiť pravé neturistické južné Taliansko.

Puglia, priprav sa na mňa, už letím. 🙂

Prenájom auta- áno či nie?

Za mňa bola jasná odpoveď ÁNO. Chcela som totiž veľa cestovať po okolitých mestách, objavovať, spoznávať. Síce sú autobusy a vlaky častokrát na weboch spomínané ako možnosť lacného cestovania, v Bari som nechcela riskovať a najmä som sa nechcela vystavovať zbytočnému stresu z toho, či nájdem zastávku a či vlastne bus/vlak pôjde. 🙂

Dobre som urobila. Ako som sa dozvedela, niekedy zastávka nie je ani označená, autobus pristaví na benzínke. Lístok sa niekedy kupuje v neďalekej kaviarni, info nie je inde spomenuté… a platiť sa nie vždy dá kartou… prenajať si auto znamenalo pre mňa slobodu a oddych, po ktorom som túžila.

TIP pre vás: Ak budete zajednávať auto cez Booking, urobte čím skôr. Pretože čím sa blíži termín vášho pobytu, tým cena prenájmu auta narastá. A nepoisťujte si ho cez apku, ale až priamo na mieste pri preberaní. Ušetríte tak veľa peňazí.

Ubytovanie v Bari

Ubytovanie v Bari som vybavila cez Booking.com. Je to najistejšia možnosť a ak je tam človek zaregistrovaný, postupne naberá body, za ktoré má potom zľavy. Tie vedia niekedy cenu pekne znížiť.

Prečítala som si vždy, či sú v ubytovaní k dispozícii uteráky (to nemusí byť vždy), či majú parkovanie v cene(kvôli autu) a vždy si čítam recenzie od ľudí– zaujímam sa najmä o negatívne- čo ľuďom vadilo (opakuje sa často zlá sprcha, zápach, problém s posteľou, alebo aj prístup ubytovávajúcich).

TIP: Ceny ubytovania na bookingu cez mobil sú lacnejšie než cez počítač. Rezervujte teda v apke v telefóne.

TIP: Páčia sa ti moje články? Podpor ma pri písaní, pozvi ma virtuálne na kávu. Kávu mi môžeš kúpiť TU.

Bari mesto rôznych tvárí

Bari nie je až také veľké mesto, rozlohou ho prirovnávajú k nášmu Prešovu. Ale za to je nádherné. Našla som v ňom staré uličky dýchajúce príbehy klebetníc pred domom, pieskovú pláž, more, nákupné ulice s luxusnými značkami, veľa zelene a maličkých kaviarničiek…zamilovala som sa.

V meste je železnica, ktorá ide priamo z letiska (tú som ja ale pre prenajaté auto nevyužila).
Mala som pocit, akoby železnica, ktorá prechádza mestom, rozdeľovala Bari na rušnejšiu, takú turistickejšiu časť a domáckejšiu, pokojnejšiu časť. Ubytovanie som mala za železnicou v časti ďalej od centra mesta. Ale 10 minút chôdze a bola som v centre. Večer som si teda vychutnávala kľudnejšie Bari na strane za železnicou.

Raňajky som si dopriala v Caffetteria Dopierro v blízkosti môjho apartmánu. Chodili tam najmä domáci a ja som si tak užívala pravú rannú taliansku pohodindu s capuccinom a pistáciovým cornettom.

Zašla som tam každé ráno. Milá pani majiteľka ma vždy privítala a mala úprimný záujem o to, ako sa mám, čo v ten deň chystám…bolo to milé. V deň môjho odchodu som za kávu neplatila, že to je na účet podniku a vraj keď prídem o rok, raňajky sú na ňu. 🙂

Čo vidieť v Bari?

Moja cesta bola jasná- ja som veľmi túžila nájsť v uličkách skrytú nonnu, ktorá vyrába na priedomí domáce cestoviny a ja by som sa od nej mohla toto čaro naučiť.
Áno, viem, trochu detinské, robia to vo všetkých cestopisoch. Aj Jamie Oliver tam bol…ale čo so mnou? Veľmi som to chcela zažiť. 🙂

Bari Vecchia – výroba cestovín na ulici

V Bari je časť mesta- Staré mesto- Bari Vecchia. Na prvý pohľad to človeka ani neláka vojsť, veď čo by tam mohlo byť? Ale to je ono! Sú tam tie uzučké uličky, po ktorých prechádzate a domáci majú pootvárané vchodové dvere (asi vetrajú) a aby ste do ich príbytku „nečumeli“, majú tam plachtu. Ale málokedy nebolo vidno. 🙂 S jedným ujom som chvíľu pozerala telku, aj keď som mu do domu nevstúpila. Bol len pár centimetrov odo mňa, sedel za kuchynským stolom, ja vonku pred domom a aj tak sme boli tak blízko seba. 🙂 Pozeral správy. Prišlo mi to tak fascinujúce, v akej prítomnosti, slobode a voľnosti žijú…ani som si neuvedomila, že pozerám tú telku s ním. 🙂

V uličkách je veľa turistov. Aj veľa obchodíkov. Aj veľa nonnien, ktoré cestoviny vyrábajú. Ale tie na hlavných ťahoch sú „turistické“.

Booking mi ponúkal voucher na lekciu výroby cestovín s nonnou a potom aj obedom u nich. Stále som kúpu vstupenky odkladala a ešteže. Neskôr som našla na gúgli nespočetné množstvo recenzií od sklamaných ľudí.
Myslím, že to ľahko dohľadáte aj vy.

Len tak som sa prechádzala a hľadala som nonny. Kde by mohli byť. Chodila som uličkami, pýtala sa domácich, aby ma naviedli, no uličky sú ako malý labyrint. Aj keď sa stratíte, viete, že sa báť nemusíte. Ľahko sa nájdete. Len ja som akosi tie nonny furt nevedela nájsť.
Až v jednej uličke. Zastavil ma dav turistov, ktorý sa združoval pred obchodíkom so suvenírmi. Pozrela som do bočnej uličky, ktorá sa tak máličko zatáčala. Mala som pocit, že tam vidím kúsok stola. Podišla som bližšie a FAKT! Pred domom bol vyložený stôl a na ňom zabalené hotové cestoviny orriechette- typický tvar cestovín pre Pugliu.

Plachta vo dverách bola zatiahnutá a ja som ako Kelišová nakúkala, či tam uvidím nejakú nonnu. VIDELA SOM! A ROBILA ORRIECHETTE!

Pozdravila som ju slušne a spýtala sa, či by som sa na ňu mohla pozerať. Jeminánko! Prebehol mnou mráz a musela to na mne vidieť. S takou ľahkosťou a rýchlosťou vytvárala tvar cestovín, ktorý som už toľkokrát skúšala a nikdy neurobila… na to musia mať nejaký trik!
Začala mi vysvetľovať, čo robí. A náhle sa postavila a vraví- sadni si a skús ty.

Otvorila som oči dokorán, pomaly si sadla na jej miesto a začala som robiť orriechette. Ona ma kontrolovala, opravovala pohyby. Keď som urobila zle, len povedala- nevadí, to sa dá zachrániť. A ukázala mi, ako na to. Slzy som mala v očiach, lebo som to žila.

Všetky cestopisy, ktoré natáčali tie kuchárske hviezdy o tom, ako sa učia robiť cestoviny a ja som im tak závidela….že kiež by aj ja som také zažila….ZAŽILA. Bolo to skutočné a BOL TO DAR. To nevymyslíš!

TIP: Sledujete ma na instagrame Chuť od Naty?- Nájdete tam autentické video, ako mi nonna vysvetľuje výrobu cestovín.

Plná zážitku, ktorý sa mi uveriť nechcel, som sa ďalej prechádzala uličkami. Cieľ som nemala, len vychutnávať. Zrazu som našla reštiku aj nejakú caffetteriu. Sadla som si na drink a len počúvala taliansku vravu. Človeku ten „hurhaj“ akosi nevadí. Je iný, ako keď sa u nás ľudia rozprávajú. Alebo sa mi ich reč tak páči, že mi to nevadí?  🙂

Jedlo v Bari

Cestoviny, orriechette, tam sú dobré všade. To je ich „chlieb“. 🙂 Ochutnala som ich s cime di rappa- taká zelenina ako… rukolová brokolica. U nás to skôr nepoznáme. U nich to rastie všade a je to chutné. 🙂

Cestujem, aby som spoznala autentickú tvár krajiny. A tak som vedela, potrebujem nájsť miesto, kde ochutnám tiellu. Tiella je ich ďalšie typické jedlo. Niečo ako paella. Ryža, zemiaky, morské plody, víno a uvarené. V Bari je reštaurácia, ktorá sa tak aj volá „Tiella“. Robia ju tam naozaj autenticky. Chcela som sa tam vrátiť, ale bolo vždy plno… Čašníci dobre poradia, usmernia. Síce majú toho veľa, sú profesionáli a aj slovko prehodia.

Na pizzu som zašla do pizzerie I mancini. Mali skvelé kombinácie surovín. Aj víno mi tam chutilo.

Navštívila som reštauráciu Le Grand Tabou, ale to bolo pre mňa skôr sklamanie. Dala som si špagety carbonara. Špagety som mala rozvarené, na carbonara sa proste do Bari nechodí. 🙂

V Ristorante La Pesceria som ochutnala prvýkrát morských ježkov a homára. Veľmi som túžila vedieť, ako chutia. Ich výber morských plodov a rýb je úchvatný. Reštaurácia je trochu drahšia, ale zážitok stál za to. Tam by som vedela chodiť často… 🙂

Mierne sklamanie som zažila v reštaurácii Re Sole. Všade bolo plné a obsluha sa nevedela dohodnúť, či majú pre mňa miesto, alebo nie. 🙂 Bola som už taká hladná, že mi to nevadilo. Chcela som si dať niečo jednoduché a tak som si objednala pizzu. Cesto sa im teda vôbec nepodarilo, aj keď pred pečením som videla, že pizza vyzerá slušne. Alebo ja som taká rozhýčkaná… 🙂

Tipy na typické jedlá, ktoré by ste mali ochutnať v Bari, v Puglii:

• tiella- píšem o nej vyššie
• facaccia barese – ich špeci prevedenie talianskej focaccie, skvelé jedlo „do ruky“
• orecchiette con cima di rapa- cestoviny s tou „divnou“ zeleninou
• panzerotti- niečo ako náš plnený langoš skrížený s ich pizzou- vyprážaná plnená pizza? 🙂
• morské plody- sú mega čerstvé, kde inde si ich dať? 🙂

Zábava v Bari

Dlhé prechádzky len tak? Jasné 🙂 Keď bolia nohy, všade sú nejaké podniky, stačí si sadnúť a oddýchnuť si.

Za železnicou, smerom k Starému mestu, sú ulice priam posiate módnymi značkami. Pre každého niečo a ešte navyše. 🙂 Nákupné maniačky si tu určite prídu na svoje.

Ja som nevynechala Bari eye- kolotoč 🙂 Na googli je ako Blue sky Wheel priamo na Lungomare (pri mori). Otvorení sú od 16ej a v porovnaní s Londýnom je to jazda „zdarma“. Urobili so mnou 3 kolečká a bolo nádherné vidieť Bari takto z výšky.

Po ceste som pokračovala pešo ďalej. Minula som štátne budovy, verejné veľké detské ihrisko, až som prišla na piesočnú pláž Pane e pomodoro. Tu sa chodia všetci slniť a kúpať do mora.
Neviem si predstaviť tú plnku v lete, ale aj teraz, keď bol apríl, už tu boli odvážlivci v plackách. Ja som vyzula botasky a namočila si nohy. 🙂

Mala som v pláne si jedno ráno privstať a zájsť na rybí trh. Je neďaleko kolotoča, presnejšie na Molo S. Nicola. Tam sa deje presne tá vrava, dohadujú sa ceny, plieskajú sa chobotnice o skaly… Ale nepodarilo sa mi- cornetto a káva boli vždy dôležitejšie. 🙂

Za to je v Bari ešte jeden trh. Obrovský a nielen s rybami. Mercato Coperto na Via Nicolai Bari. Ryby, zelenina, ovocie, syry, všetko… 🙂 To bol zážitok! Všetko tak čerstvé, tak zdravé, plné chuti už na pohľad. A tie ceny- jahody za euro, nádherný fenikel 1,5eura…

TIP: Takmer všetky weby Vás budú posielať do hradu Castello Normanno-Svevo. Ja však budem výnimka. Je to síce história, ktorú mám v úcte, ale vstupné je za mňa príliš vysoké v porovnaní so zážitkom, ktoré sa vnútri skrýva. Ak vyslovene nie ste histórie chtiví nadšenci, tento hrad nie je „must have“.

Výlety v okolí Bari

Auto som si prenajímala cielene. Aby som mohla cestovať aj po okolí. A toto bol môj plán, ako spoznať túto časť Talianska a neľutujem. Kopec zážitkov, nečakaných objavov, veľa dobrého jedla, zmrzliny a žitia „tu a teraz“.

Matera

Môj prvý výlet z Bari smeroval do mesta, kde sa natáčal James Bond alebo aj Umučenie Krista. Matera. Mesto je už síce v inom regióne, v Basilicate, ale je blízko Bari a oplatí sa tam zájsť. História tam siaha až do paleolitu a mesto dýcha príbehmi. Kedysi extrémne chudobné mesto, kde ľudia žili v jaskyniach častokrát aj so zvieratami, museli vysťahovať. Zlé hygienické podmienky zapríčiňovali šírenie chorôb a vysokú úmrtnosť, najmä u detí.

Dnes je tu množstvo podnikov a prosperujúcich krčmičiek. Dá sa tu ubytovať, zažiť históriu, ako sa patrí. Najviac fascinujúca a vyhľadávaná je časť „Sassi di Matera“. Kamenné mesto pod mestom. A predsa nie pod mestom.

Neviem to vysvetliť. Normálne som kráčala mestom Matera a zrazu som našla značku „Sassi di Matera“ ukazujúcu na schody smerom nadol a podchod. Tam sa zjavilo iné mesto. Samé uličky, úzke schody, strmé schody, z ničoho nič slepé uličky… Čarovné. Niektoré weby radia podrobne si naštudovať mapku, aby bol zážitok komplexný a niečo som neminula. No akosi som celý výlet nechala voľne plynúť, túlala som si uličkami a našla som všetky body spomínané ako „must have“.

Výhľady sú tu dych berúce- aké je zvláštne, že všetko je rovnaké a každý pohľad je aj tak iný. Na jednej vyhliadke sa dá posedieť v kaviarni a vychutnať si drink či kávu. Nechala som sa zlákať. Toľko schodov… to si zaslúžilo niečo extra. 🙂 Tu som videla, čo bolo myslené tým „mesto pod mestom“.

Altamura

Moje najväčšie prekvapenie. Chcela som Altamuru absolvovať, lebo „sa to patrí, keď už som tu“, ale z Altamury som si priniesla najhlbší zážitok.

Múzeum chleba

O Altamurskom chlebe som už nie raz počula. Chlieb s veľmi dlhou históriou a tak výnimočným zložením, procesom prípravy, že má ochrannú známku. A majú tu múzeum, ktoré je mu venované. Ja a neísť tam? To je nonsens… Do múzea je potrebné sa objednať vopred na určitú hodinu. Na webe píšu, že aspoň 48 hodín. Napísala som im na whatsap (číslo majú na webe), čo by bolo možné na ďalší deň a prišla mi odpoveď, že samozrejme. 🙂

Ochotný pán vedel vysvetliť aj v angličtine, ak som niečomu nerozumela. Je to maličké múzeum, bývalá pekáreň, ktorá piekla niekoľko storočí každý deň chleby. Také 2 izbičky, každá na jednom poschodí. Ale objala ma tu veľká úcta a pokora. Všetko bolo presiaknuté vôňou chleba. Bolo to výnimočné.

Hneď za rohom múzea je zmrzlináreň:) – zmrzka mňam, chutil mi veľmi kornútok- bol iný.

Kúsok od múzea je pekáreň, kde stále pečú chlieb tradičným spôsobom. Zašla som to tam pozrieť,

oni tam tým chlebom fakt žijú a sú naň hrdí. To by sme si od nich mali odkukať.

Múzeum človeka

Toto múzeum na mňa spadlo z neba. Vôbec som o ňom netušila, len som na webe hľadala, ako si vyplniť čas čakaním na vstup do múzea chleba. Neďaleko Altamury je totiž jaskyňa, kde sa našiel najstarší neadertálsky človek. Do jaskyne sa nedá ísť, no v múzeu je 3D replika, ako to tam vyzerá. Úchvatné! Tam určite bežte, ak vás fascinuje história, alebo aj keď chcete deťom (alebo sebe) vysvetliť, ako sa človek vyvíjal.

Na začiatku mi dali 3D okuliare a pustili v angličtine krátke video o jaskyni a ako sa podarilo kostru nájsť. Následne som na druhom poschodí sama, svojím tempom mohla pochodiť artefakty. Tak ma to zaujalo, až som skoro nestíhala do múzea chleba!

Steak z koňa?

V Altamure som prišla na obed a hľadala som nejakú reštauráciu, kde by som sa najedla. Mesto bolo prázdne, bolo to také…mysteriózne. Ale šak…asi Altamura je taká- povedala som si. Na googli som si našla najlepšie hodnotenú reštauráciu Antica Osteria Pein Assutt a vydala sa k nej. Po otvorení dverí reštaurácie som pochopila, prečo mi mesto prišlo ako mesto duchov- prisámvačku, že všetci boli v tejto reštike. 🙂

Bolo to ako vo filme, úplne! Mesto prázdne, tiché a za dverami hurhaj! Ľudia stáli a čakali na miesto, jedni chceli platiť, ďalší kričali, že ani neviemčo… 🙂 Keď mi podali menu, ponúkali tam dosť konské mäso.

Steak ma nelákal, dala som si bruschettu a cestoviny. Akurát som nerozumela, prečo okolitým stolom len tak doslova šlahnú na stôl akúsi krhlu tuším s motorovým olejom? A to vám bol akýsi digestív.:) Aj mne to šlahli. 🙂 Až potom som si všimla z fotky, že je o tom info v strede lístka. 🙂

Alberobello

Môj sen. Vidieť ich. Zažiť ich. Malé domčeky zvané „trulli“. Tak ako v Anglicku nemuseli platiť daň, kým nemal dom omietku, tak aj tu platilo, že nemusia platiť dane, kým dom nemá strechu. Chudobní si teda postavili domy s rozoberateľnou strechou a tak keď sa dozvedeli, že sa blížia vyberači daní, strechu rýchlo rozobrali.
Je tu celá časť, kde sú na sebe nahustené. Máloktoré sú ale tie ozajstné. Aj ubytovanie si treba overiť, či je to skutočné trullo. V niektorých sú obchodíky a ponúkajú výhľad z terasy. Vstúpiť sa dá zväčša zdarma, no našla som aj takú, čo mala určite skvelý výhľad, no bolo to len pre zákazníkov. To som obišla, kupovať som pre výhľad nič nechcela.

Myslím, že sa tu nedá stratiť. Uličky sa kľukatia, ale aj tak vedú buď ku kostolu a parku na vrchu kopca, alebo sa človek dostane na hlavnú cestu.
Ceny sú tu silno turistické. Ale káva je stále všade lacná a chutná. 🙂

Locorotondo

Malé mestečko, ktoré je vystavané do tvaru kruhu. Sem som sa šla poprechádzať v uzučkých uličkách. Vraj prvá osada tu vznikla už v 7.storočí. Autá sa tam nedostanú, pretože mesto nebolo tak kedysi stavané. Vtedy autá nemali, skôr somáre. Na webe som našla odporúčanie na reštauráciu na začiatku Starého mesta Calici e dentici a gelatteriu. Jedlo ani zmrzlina nesklamali. Aj keď pani v zmrzlinárni, ktorá obsluhovala, už mala toho asi dosť, z nálady mi neubrala. Nevedela som sa nasýtiť žiarivo bielou farbou domov. Vládol tu úchvatný kľud. Nemala som tu cieľ, chcela som len tak byť. A bolo to krásne.

Polignano a Mare

Podľa webov by som nepotrebovala auto, v Polignano a Mare by som mala byť do pol hoďky, ale riskovať sa mi nechcelo. Zašla som si pre dych berúce pohľady na more, legendárny útes, oblúkový most, pláž na vyschnutom koryte rieky…

Vybaví sa vám melódia, keď napíšem:

Lasciatemi cantare, con la chittara in mano, lasciatemi cantare, sono L’italiano.

Máte ju? 🙂 Spevák Domenico Modugno je rodák z tohoto mestečka. Má tu veľkú sochu, pri ktorej sa ľudia vo veľkom fotia, a pri prechádzke centrom mesta je nad hlavami turistov vypísaný celý text piesne.

V mestečku sa dá ubytovať, no osobne by som sa po dvoch dňoch nudila. Možno aj skôr. Tu nie je veľa čo robiť na viac dní… Pláž je kamenistá, a aj keď na webe radia ísť sa kúpať radšej sem ako na preplnené pláže Bari, nepríde mi, že tu by bolo menej ľudí…skôr naopak. Sezóna ešte nebola, ale už to bola riadna tlačenka.

Som rada, že som tu bola a prezrela si mesto. Popri mori vedie dlllhý chodník až za mesto. Ľudia sa tam prechádzali, rozprávali, užívali deň.

Zmrzlinu som si tu dala tiež, na rozlúčku, ale nebola nejak extra… Za to tie nádherné výhľady a more… to ma dostalo. Stálo to za to.

Oplatí sa výlet do Bari?

Oplatí. Oplatí sa aj vrátiť. Za mňa teda určite áno. Lietadlom v Bratislavy za 1,5 hodiny v Bari, kde sa snúbi pevnina, more, veľká zábava, oddych, skvelé jedlo a zážitky. Ďakujem, Bari, bolo mi cťou. Snáď čoskoro nabudúce zas.

Naty

POZN.: Zaujal Vás článok? Označte ho srdiečkom na konci článku, alebo ma pozvite virtuálne na kávu. Príspevkom „na kávu“ podporujete moju prácu. Prispieť je možné TU. Ďakujem. 🙂
TIP: Chystáte sa na Sicíliu? Moje zážitky s rodinou som zachytila tu.