O Bologni sa vraví, že je to mesto na jeden deň. Môže to byť pravda, ale nemusí. Našla som lacné letenky do Bologne a strávila som tam nádherné 4 dni. Čo vidieť v Bologni, tipy na jedlo, zážitky, jedinečný kurz varenia a že to nebola nuda, to vám ponúkam v tomto mojom talianskom cestopise.

Články pomenúvajú Bolognu La rossa, grossa e dotta. Teda červená, tučná a vzdelaná. Sedí to. 🙂
Tá červená mi pod chvíľou aj prekážala. Naozaj bola všade. Budovy sú všetky červené, teda drvivá väčšina. Historické mesto ale vďaka tomu vyzerá jednoliato, súmerne, nič nevystupuje extrémne vpred. Rovnocennosť? Možno tak by sa to dalo opísať. Chvíľu som si na to zvykala, najmä pri orientácii.
Pomenovanie Tučná sedí tiež. Cestoviny sú tu proste úžasne božské, jednoduché, ale nápadité. Mäsité a sýte. A byť v rodisku mortadelly a nedať si ju… to by som snáď nemohla ani napísať, že som bola v Bologni! 🙂 Na diéty sa do Bologne nechodí.

V Bologni sa nepočítajú kalórie. V Bologni sa počítajú zážitky.

Tak! 🙂
Aj vzdelaná je. Veď už len to, že tu bola prvá univerzita a koľko známych hláv odtiaľto vzišlo… To svedčí o svojom.

Bologna lacno

Kúpiť lacné letenky do Bologne nie je vôbec ťažké. Pokiaľ nie sú nejaké významné sviatky, letenky stoja pomerne málo. Z Viedne lieta Ryanair a osobne to robím takto:

Ako nájsť lacnú letenku:

1. Na webe nájdem všeobecné možnosti, kto všetko lieta do mnou vybranej destinácie (tentokrát Bologna). Dajú sa na to použiť webky pelikan, esky, lacneletenky a pod.
2. V mobile mám stiahnuté aplikácie konkrétnych aeroliniek, najviac používam spoločnosti Wizz a Ryanair.
3. Idem do aplikácie tej danej leteckej spoločnosti a zadám si cieľovú destináciu bez batožiny, 1 cestujúci. (ísť priamo k predajcovi je vždy lacnejšie ako cez portály združujúce všetky aerolinky)
4. Termín zadám približný, kedy chcem asi letieť.
5. Aplikácia mi načíta cenu letenky vo mne zvolenom termíne. Ale následne začnem preklikávať do okolitých dní a hľadať lepšiu cenu.

TIP: Letenky sú lacné počas pracovného týždňa. Ak chcete zasiahnuť aj víkend, vždy je to drahšie.

A tak sa stalo, že som za pár eur kúpila letenku do Bologne od utorka do soboty.

Ahoj, Bologna alias ako sa dostať z letiska

Do Viedne sa človek dnes poľahky dostane aj sám vďaka Slovak lines, ktoré jazdia pravidelne Bratislava – Schwechat. Lístky si ale treba rezervovať vopred cez web, nie je to náročné.

V Bologni som bola do 50 minút, aj keď sprvu mal let trvať 1hod a 20min. Ujo v kokpite si švihol. Možno sa ponáhľal domov na večeru? 🙂

V Bologni som mala možnosť presunu z letiska taxíkom– ale to je zbytočne drahé, okolo 20-30eur za jazdu do centra.

Ďalšia možnosť je vlakom. Hneď v letisku, keď som vošla do príletovej haly, som si všimla veľkú tabuľu- Marconi Express. Stačí sa len vyviesť po eskalátore na poschodie a tam vlak jazdí každých pár minút za 11 eur.

Tretia možnosť, ktorú som osobne využila, je najlacnejšia. Za 2,3 eura som išla autobusom, ktorý jazdí každých 30 minút.
Ako sa dostať k autobusu? Výjdite von z letiskovej haly, dajte sa hneď doprava a asi do 50 metroch je jediná zastávka. Niektoré weby spomínajú autobus 944, ale ten už neexistuje. Na letisko chodí len jeden autobus, volá sa Linka Q.
Lístok sa dá zakúpiť priamo v autobuse bezkontaktnou kartou alebo je tam aj automat na mince (pozor, nevydáva mince, treba dať presne). Jeho trasa končí pri nemocnici, čo mne aj vyhovovalo, pretože odtiaľ som to mala k ubytovaniu najbližšie.

Kde sa ubytovať v Bologni?

Nebol to môj prvý výlet za hranice nášho krásneho Slovenska, a preto rada využívam aplikáciu Booking.com, kde za každú rezerváciu zbieram odznaky. Vďaka nazbieraným odznakom mám vždy nejaké zľavy a výhody. Na google mapách si najprv pozriem, ako asi mesto vyzerá, uložím si do mapy miesta, ktoré chcem vidieť a následne na mape vidím, kde sa asi budem pohybovať a ako ďaleko by som mala mať ubytovanie podľa mojej chuti. 🙂

5 kritérií, na ktoré pozerám pri ubytovaní:

• cenu (logicky)
• kúpeľňu (jej čistotu)
• negatívne recenzie (chcem vedieť, čo ľuďom na ubytovaní vadilo)
• vzdialenosť od hromadnej dopravy
• môj osobný dojem, ako by som sa cítila v ubytovaní

Bologna nie je veľko-veľké mesto, teda čo sa historického centra týka. Aj letisko je veľmi blízko. Chcela som sa čo najviac prechádzať, len tak sniť, oddychovať, čítať si knihu na rohu nejakej kaviarničky, posrkávať svoje kapučíno a sledovať ľudí. Preto som si našla ubytovanie v centre a čuduj sa svet, bolo to jedno z tých lacnejších.
Nie som náročná. Chcem čisto a pohodlnú posteľ, aby som si dobre oddýchla. Alberto s manželkou, majitelia penziónika, boli veľmi milí a ochotní. Komunikovali cez whatsap a ak by som niečo potrebovala, bývali priamo v jednej z izieb.

Čo vidieť v Bologni

Začnem tak netypicky, žensky. 🙂

Ak je žena v Bologni a neprejde sa po Via dell’Indipendenza, tak je asi niečo v neporiadku. Je to totiž taaaaak dlhá ulica posiata obchodmi z celého sveta po oboch stranách… Niečo ako Oxford street v Londýne.
Musela som zájsť do Zary. Mám osobnú skúsenosť, že Zara v taliansku má úplne odlišná, lepšia. A opäť sa mi to potvrdilo. Nevedela som si nekúpiť pár vecí. Ceny sú dosť podobné ako u nás.

A vlastne okolo tejto ulice je toho dosť čo spomenúť. Na jej začiatku, bližšie k centru mesta, je socha, skôr fontána. Neptúnova fontána. Ľudia sa chodia na ňu kochať z dôvodu znázornenia, ako Neptún, kráľ morí je nad anjelmi. Malo to vraj zobrazovať, že nad anjelmi je ešte vládca. Mňa šokovali ženy pod anjelmi. Držali si prsia, z ktorých striekala voda.
Keď v 16.storočí na popud samotného pápeža fontánu vytvárali, neďaleko bol ženský kláštor. 🙂

Hneď pri fontáne je hlavné námestie, Piazza Maggiore. V lete je z námestia vyrobené letné kino a vždy po zotmení premietajú nejaký film. Program je vyvesený hneď na námestí, človek poľahky zistí všetky infošky. Ja som vystihla koncert vážnej hudby Národného divadla, ktorý dávali naživo aj v telke.

Na námestí sa nachádza viac pamiatok- Bazilika di San Petronio. Meno má po patrónovi mesta. Jej interiér považujú za jeden najkrajších z gotiky a je naozaj obrovská, majestátna. Hneď kúsok vedľa je Torre dell’Orologio. Hodinová veža. Ponúkajú z nej výhľad na mesto za 10eur a v cene je aj vstup do knižnice.

Akustika námestia je ohromujúca. Ja som to neskúšala, ale vraj ak sa dvaja postavia v arkáde v Palazzo del Podesta do diagonálnych rohov od seba, môžu si šepkať a budú sa počuť. Viete si predstaviť všetky tie ohováračky a šuškandy? Ľudia si mysleli, že si šepkajú tajomstvo, a pritom ho dobre počuli aj na druhej strane. 🙂
Je tu veľa barov a kaviarničiek, ale ceny sú tu až príliš turistické a kvalita mi prišla tiež otázna. Asi ako všade v centre.

Na druhom konci ulice Via dell’Independenza, ulica s kopou obchodov, je skvelá zmrzlináreň- Sablé. Dostala sa nejaké ocenenia a osvieženie v podobe príchute čierna ríbezľa mi padla vhod.

• Sablé gelato nájdete na Via dei Mille.

Hneď v blízkosti je trh na Piazza dell’Otto Agosto. Je tu veľa stánkov so všeličím možným, najmä oblečko. Niečo ako naša Miletička v Bratislave, akurát tento trh oveľa je to väčší.

Ďalšia úžasná zmrzlina, kde som sa mu-se-la vrátiť, lebo chuť zmrzliny bola priam fenomenálna, je Cremeria Cavour. Kto má rád zmrzlinu, Cavour nesmie v Bologni vynechať! 🙂

• Cremeriu Cavour nájdete na Piazza Cavour (hneď pri OC s najluxusnejšími módnymi značkami)

Čo je typické v Bologni?

Je ťažké zachytiť historické centrum bez červených tehál. Mesto je vystavané premyslene. Ak začne pršať, alebo je slnko nepekne ostré, nespočetné klenuté chodby, arkády, každého ochránia. Asi preto sa mi tak dobre mesto stále prechádzalo. Takmer stále som mohla byť v tieni. Klenutých chodieb, resp. arkád je v Bologni na 40km a tá najdlhšia má 4km bez prerušenia. Úpal nehrozí? 🙂

Než sa vrhnem ako správny foodblogger na zážitky s jedlom, asi najhlavnejším znakom a veľmi vyhľadávaným miestom v Bologni sú Due Torri. Dve veže. Veľmi vysoké. Vyššia sa volá Asinelli, má 97metrov a pochádza z 12.storočia- a stále stojí! Páni moji…. Jej nižšia sestra Gariselda má „len“ 47metrov, ale pôvodne ju chceli vytiahnuť do takmer 60metrov. Už pri stavbe sa začala nahýbať a pripomína vežu v Pise.

Do veží sa dá vstúpiť. Vstupenku za 5e je potrebné si vopred zakúpiť, dopyt je obrovský. Človek si vyšliape vyše 500 schodov, narobí sa ako kôň, ale to, čo ho čaká ako odmena, stojí za to- výhľad na mesto, ktorý stojí za to. Z úplného centra, z veľkej výšky.

Ale momentálne sú veže zatvorené. Aby čo najviac zastabilizovali obe nakláňajúce sa veže, prebiehajú na nich spevňovacie práce.
A tak som si sadla na obrubník, pozerala som sa na ne a čítala si o vežiach pikošky. Najviac ma rozosmiala pikoška o bujarých oslavách pri zvolení nového pápeža (neviem, z koľkého storočia). Na oslavu chceli vystreliť z dela salvu. Nešťastne vystrelili na Due Torri. Chvalabohu, nič ničivé sa nestalo. Prišlo mi komické, ako museli byť „nacenganí“, že išli vystreliť salvu a namierili na hlavný znak Bologne… 🙂

Na výhľad som zašla do parku nad mesto. Zadarmo, bez poplatku. Malá, milá turistička v botaskách- hoďku chôdze. Na mapách je označený ako Villa Ghigi. Myslela som, že si tam dám v bare pohár vína a spočiniem, ale oddych bol bez vína. Mali zatvorené. A výhľad? Na celé mesto 🙂

No a teraz to moje. 🙂

Jedlo v Bologni

Tigelle

Tigella je typický Bolonský chlieb. Chlebový lievanec. Resp.veľmi mi to pripomína anglický muffin. Recept naň nájdete v kváskovej verzii v Kváskovanie 3 oplatí sa vyskúšať. Je mňam.

Tigelle si dávajú domáci buď nasladko s džemom, alebo k tanieru salám. Ponúkajú ich snáď všade. Ja som si sadla na posilnenie v 051 Osteria, ktorých je viac v meste. Okrem skvelých tanierov salám a tigelle tu majú parádnu ponuku na spritz. Jeden pohár mali za 4e, ale džbán za 10e. Ak idete teda viacerí, objednávajte džbány aperolu. 🙂

Mortadella

Tu sa narodila Mortadella. Jemná, sýta, taká ľahšia…iná ako poznám na Slovensku. Dať si mortadellu je asi „must have“ na výlete v Bologni. Podávajú ju v kombinácii s inými salámami a väčšinou vždy mi dali k nej aj nejaký syr, najčastejšie stracciatellu. S tigellami to bola famózna kombinácia smotanovej chuti. Odporúčam s pohárom bieleho suchého vína, v lete s niektorým zo spritzov. 🙂

Cestoviny

Tortellini, tie maličké vo vývare. Tortelloni tie väčšie ako hlavné jedlo. Plnené mäsitou plnkou z mortadelly alebo ochutenou ricottou.
Je ťažko povedať, ktoré si vybrať. Za mňa treba ochutnať oboje.

A ak ochutnať, tak v Atipico v centre mesta. Rozkošná reštaurácia, kde hrá talianska hudba. Obsluhovala ma čašníčka, ktorá si pospevovala. Jej náladou sa nedalo nenakaziť. V kombinácii s Tortellini al brodo z každého odíde negatívnosť. Tu mi chutilo najviac!

• Reštauráciu Atipico nájdete na Via de’Fusari.

Aaaa musím spomenúť bolonské… 🙂 u nás totiž robíme iné bolonské, než majú vlastne byť. Už som sa stretla aj s informáciou, že bolonské špagety neexistujú a sú výmyslom asi ako ananás na pizzi.

V Bologni sú to tagliatelle al ragú. Široké dlhé rezance s mäsom a šťavou. Štruktúra mletého mäsa je iná, drsnejšia, taká zrnitejšia. Passatu, paradajkovú šťavu, či nedajbože kečup tam nehľadajte.
Na podusenom základe z mrkvy, cibule a stonkového zeleru osmahnuté mleté mäso a do neho pridané na farbu trochu s paradajkovej koncentrovanej pasty.
Hrám sa na „múdru“, ale to si dovoľujem len preto, že som absolvovala v Bologni kurz varenia s bolonskou nonnou. Ale o tom neskôr. 🙂

Tagliatelle si v Atipico môžete dať tiež. Ale na jeden raz asi nepomôže ani povolenie gombíka. Bolonská kuchyňa je hutná, mäsitá, sýta. A mňam! Ale popravde? Tu tým žijú, všade sú výborné.

Kvásková pizza

Bologna nie je „na prvú“ o pizzi, to sme skôr v Neapole a Ríme. Ale keď som pri prechádzke natrafila na pizzeriu Barberé, musela som ochutnať margheritu (na nej sa totiž najlepšie ukáže kvalita pizze). Pizzu vyrábajú z lievita madre a celý podnik je kváskom označený v sloganoch.

V pizzi som dosť vyberavá, najmä som zvyknutá na tú svoju pizzu, ktorá sa stala najobľúbenejším domácim receptom v mnohých domácnostiach. A preto som voči pizzi zaujatá. Chutila mi, no nabudúce by som si urobila svoju.

• Pizzeriu Barberé – Petroni nájdete na Via Guiseppe Petroni.

Pri jej hľadaní sa pripravte na záplavu bistier a pouličných stánkov s ohromujúcou vôňou jedál.

Ako som písala… tu sa na kalórie nesmie pozerať. 🙂

Trhy

Milujem kochať sa pohľadom na čerstvú zeleninu a ovocie. Počuť vravu predávajúcich, sledovať celú atmosféru… Dopriala som si takto Mercato delle Erbe. Trh plný ovocia, zeleniny, čerstvých rýb, cestovín, syrov… Toto sa oplatí zažiť.

• Mercato delle Erbe nájdete na Via Ugo Bassi 25

Ďalší trh, ale najmä s jedlom, kde som sa opakovane vrátila je Mercato di Mezzo. Kopec čerstvého jedla. Kuchyne z rôznych kútov sveta, kaviarne.
Nachádza sa v srdci historického centra. V priľahlých uličkách sú predajcovia ovocia, zeleniny, salám, syrov… raj pre všetky zmysly.
Všetko to je popretkávané reštauráciami hlava na hlave. Stačí si vybrať, kde „zaparkovať“.
Bolo mi tu tak príjemne, že som sem chodila každý deň. Kníhkupectvo, ktoré som tam tiež našla, mi doplnilo komplexnosť zážitku a pôžitku z miesta.

• Mercato di Mezzo nájdete na Via Clavature 12

TIP: Nemajte obavu z cestovania na nové, nepoznané miesto. V dnešnej dobe s Googlemaps je to viac než jednoduché. Navigácia vás vždy dovedie.

Bologna či Benátky? Alias čo ešte vidieť v Bologni

Na tretí deň som sa vybrala pozrieť zaujímavosť- bolonské vodné cesty, kanály. Mnohé sú ukryté pred zrakmi ľudí, sú ďalej od cesty, vo vnútroblokoch. resp. ich zakrývajú domy, ktoré boli neskôr nad nimi vystavané. Ale niektoré úseky sú jasne vidieť a človek má pocit, že sa preniesol do Benátok. Aj ich tak volajú- malé Benátky.

V minulosti tvorili obrovský systém a boli určené na prepravu tovaru po meste. Zároveň poháňali mlyn.
Kanál som našla pomerne ľahko. Na zábradlí bolo veľké množstvo zámkov od turistov.
Premýšľala som, či to naozaj má nejaký zmysel- uzamknúť lásku. Ale vnímam to ako gesto dvoch zaľúbených.

• Malé Benátky teda vodný kanál nájdete na Via Piella.

Botanická záhrada

Prechádzka v botanickej záhrade v Bologni mi ponúkla úkryt pred páľavou dňa. Stromy a rastliny z celého sveta ma zabavili na dosť dlho. Záhrada je trochu odruky, ale vôbec mi to neprekážalo. Čas pre mňa nehral rolu.

• Botanickú záhradu a herbárium nájdete v Bolonskej univerzite na Via Irnerio 42. Vstup je voľný.

Kurz varenia

Na posledný deň som pôvodne mala naplánované „pofľakovanie sa“. Lietadlo mi letelo až večer. Alberto, majiteľ ubytovania, mi ponúkol, že si môžem nechať batožinu u nich, aj keď je check out o 10:00.
Považujem to za highlight môjho výletu, varenie s bolonskou nonnou, sa stal takto- náhoda neexistuje. 🙂

Prišiel mi mail z bookingu (ako sa stáva pomerne dosť často) s ponukou zážitkov v danom meste, v Bologni. Vždy je tam v ponuke múzeum Lamborghini, rôzne tipy prehliadky mesta, riadených ochutnávok a pod.
Ako som sa nudila, prechádzala som na ďalšiu a ďalšiu stranu ponúk. Nehľadala som nič konkrétne, len tak som pozerala. Zrazu som si všimla kurz varenia. Typické bolonské jedlá s bolonskou nonnou. Voľné miesto bolo na sobotu pred obedom, čo mi prišlo náramne vhod, veď sobota bola na pofľakovanie sa a čakanie na let domov. Ihneď som sa prihlásila, ale tušila som možný zádrheľ- ak to má byť u nonny u nej doma, nájdem miesto konania kurzu ľahko, alebo budem blúdiť?
Tá druhá možnosť! V maili neboli jasné inštrukcie. Prišla som k bytovke, ale nevedela som meno, na aký zvonček zvoniť. V apke som hľadala nejaké informácie a naveľa som klikla na nevýrazný odkaz, kde bolo telefónne číslo bez mena. Keď som naň zavolala, zistila som, že je to tá nonna, akurát býva v inom vchode a už ma nasmerovala.

Ešteže som si teda nechala časovú rezervu a kurz stihla. 🙂

• Kurzy varenia a vstupenky na ďalšie zážitky v Bologni nájdete v aplikácii Bookingu.

Priebeh kurzu varenia v Bologni

So skupinkou zo Seattlu sme spoločne varili cestoviny. Každý sme si urobili svoje cesto. Nonna nám pritom v angličtine hovorila tipy a triky, ktoré sa sama učila od svojej nonny a takto to tam robia po generácie.
Hneď si všimla, že s cestom pracujem rázne, pevne, nie som „stratená“. Priznala som sa jej, že som pekár a uznala, že je to hneď vidno.

Z toho jedného cesta som urobila tri druhy cestovín:

1. tortelloni plnené mäsom a ricottou
2. farfalle s cuketovým sugom
3. tagliatelle al ragú alebo tie po našom bolonské cestoviny

Kurz trval asi 3,5 hodiny. Stihli sme si vyrobiť cesto, vytvarovať cestoviny, uvariť, zjesť a debatovať pri poháriku vína.
Ježkovi oči, bol to nádherný zážitok! Byť u ozajstnej nonny u nej doma. Vnímať tú ozajstnú, pravú atmosféru bolonského života, rodiny, jedla…

Na záver

Cesta na letisko bola jednoduchá. Vrátila som sa na ubytovanie pre svoj batôžtek, odkráčala napešo k nemocnici a tam nasadla na autobus linky Q, ktorý ma odviezol na to isté miesto na letisku, kde som nasadla po prílete.

Keď sa na to takto spätne pozerám, moje zážitky v Bologni postupne gradovali. Lepšie som zakončiť tento svoj výlet ani nemohla.
Od nesmelého pokukovania po uličkách, cez sedenie v kaviarničkách, ochutnávania ich typických  jedál, chodeniu po obchodíkoch až po kurz varenia typických jedál s ozajstnou bolonskou nonnou.

Myslím, že môžem napísať:

Ja som nebola len tak v Bologni. Spoznala som Bolognu.

Keď sa rozhodnete ísť do Bologne, nechajte sa unášať jej šarmom, vznešenosťou, chuťou. Takto to bol výnimočný zážitok. Bologna, ďakujem.
Naty

—

POZN.: Zaujal ťa článok? Označ ho na konci tohoto článku srdiečkom. Ďakujem. 🙂

Ak ťa článok inšpirovať, podpor ma v mojej práci. Pozvi ma virtuálne na kávu, ktorej vždy veľa vypijem pri písaní článkov. Za každú kávičku ti vopred ďakujem. :). Podporiť kávičkou ma môžeš TU.

TIP: Chceš ísť do Bari? Mám pre teba tipy do Bari, kam určite zájsť. Ak hľadáš niečo rodinné, moja rodinná dovolenka na Sicíliu ťa určite inšpiruje.