Ako sú jednoduché, tak ma potrápili. Starenkine orechové rožky podľa jej starej receptúry, presne tak, ako si ich pamätám. Prečítajte si príbeh o groteske, ako som sa s receptom borila a až na siedmykrát ich upiekla. Už myslela, že ich ani neupečiem. Vraj trpezlivosť ruže prináša a tu, vďakabohu, zakvitla. 🙂

Príprava na Vianoce

Pre foodbloggerov začínajú prípravy na Vianoce oveľa skôr. Treba dostatočne vopred premyslieť prípravy, aby bol dostatok času na realizáciu a keď príde čas Vianoc pre všetkých, už majú pripravené.

Ako inak, aj ja som tuho premýšľala, čo nové by som mohla do svojho portfólia vianočného špeciálu zaradiť. Napadli mi orechové rožky! Nemala som ich rada- zas ďalší recept! Len som jazykom zlízala čokoládu z koncov a položila naspäť na tanier, akože nič. 🙂

Alergia na orechy

Moju nechuť k rožkom spôsoboval pocit (okrem absencie čokolády), že mi vždy spuchol po zjedení orechov jazyk, svrbel ma a bolo mi nepríjemne. Nikto mi neveril a nútili ma ich jesť- lebo sú na mozog. Áno, sú dobré pre mozog, ale mala som na ne alergiu.

Alergia na orechy patrí medzi najčastejšie potravinové alergie. Čo ju spôsobuje jednoznačne nevieme, no sú určité faktory, ktoré zohrávajú svoju úlohu. Pri alergickej reakcii hovoríme o odpovedi organizmu na podnet zvonka, ktorý inak nepredstavuje hrozbu. Na orechy reaguje citlivejšie až 1% populácie.

Ale neznamená to, že nutne musíme vyradiť všetky orechy z nášho jedálnička. Nie na všetky musíme reagovať alergickou reakciou.

Vedeli ste, že makadamové a píniové oriešky patria do semienok? Sú ako slnečnica, tekvica… A veľká téme- arašidy! Nie sú to orechy, ale strukovina! Samé o sebe sú silným alergénom, ale ak sme citliví na orechy, arašidy do toho nemusia spadať.
Najlepšie je preto navštíviť odborného lekára. Škoda by bolo vyradiť z jedálnička orechy, ktoré sú inak pre naše zdravie tak skvelé.

TIP: Viac o alergii na orechy v tomto článku.

To nefunguje

Asi v snahe o nápravu reputácie orechových rožkov som si povedala, že ich vyskúšam, veď- “Čo môže byť na nich také ťažké?” Maslové cesto natlačené do formičiek…

Jediné, čo som si pamätala, bola mierna nervozita a napätosť, keď sme spolu so starenkou rožky robili. Dovolila mi pomáhať, no každý po mne skontrolovala a niečo mi vždy ukázala. Vôbec si neviem vybaviť, čo to bolo a prečo. Nechala som svoje spomienky tak a pripravila maslové cesto s kváskom.

Nevedela som, ako bude cesto reagovať s kváskom. S Tamarkou, mojou vernou parťáčkou v kuchyni, sme dali do rúry prvú várku a po pár minútach som s malou dušičkou nazrela cez okienko dnu. Vyskočila som od radosti, že rastúúúúú!- Chúďa Tamarka, tá sa ma až zľakla. 🙂
Otvorila som po upečení dvierka a nadšenie ostalo niekde v inej dimenzii. Sfúknuté nič, neforemné dačo a nepoužiteľné niečo.

Kolotoč demotivácie začína

“Nevadí!”, povedala som si. Znížime teplotu. Alebo zmenšíme množstvo naplnenia formičky. Dáme ho do chladničky oddýchnuť. Urobíme v strede jamku. Neurobíme v strede jamku. Urobíme valček a ten roztlačíme. Urobíme guličku a roztlačíme. Viac budeme utláčať. Menej budeme utláčať.

Viete si predstaviť to množstvo možností, ktoré sme mali pred sebou? Majstrovi v kombinatorike by sa určite parilo z hlavy… minimálne tak, ako mne.

Cítila som sa frustrovaná. Niečo mi unikalo a nevedela som čo.

Zavolala som svojmu učiteľovi z praxe- ten vie všetko. Ten mi určite poradí. – pomyslela som si.
Musím mu ešte za ochotu niečo poslať. Obetoval mi hodiny rozhovoru, počúval moje dedukcie a snažil sa ma naviesť. Orechové rožky nerobí, preto mi nevedel úplne poradiť. Ale aspoň sa mi podarilo z mastných okatých nepodarkov urobiť krehké voľačo.

Svitá nádej?

Stála som na svojou šiestou várkou rohlíčkov. Už dávno som nerobila plné dávky, dokonca ani nie polovičné, len štvrtinové. Bolo mi ľúto všetkých tých surovín a aj samej seba, lebo som ich všetky do seba tlačila. Ja, ktorá ich v detstve brala ako zradu sladkej chuti Vianoc. Jedlé boli, no že by vyzerali prezentačne- to ani zďaleka.

Zrazu sa mi vybavili všetky pocity zo začiatkov kváskovania. To, ako sa mi nedarilo, ako sa mi už ani nechcelo urobiť niečo s kváskom. Zvláštny pocit neúspechu ešte pred začatím práce… Chcela som sa na to vykašľať a jednoducho si povedať, že starenkine orechové rožky ostanú len v spomienkach.

Och! Nemohla som! Pre vás, pre celý svet a hlavne pre samú seba. Nemôžem to vzdať len tak. Ako by som mohla ľuďom písať, aby s pečením chleba vytrvali, keď ja som vzdala nejaké orechové rožky? Veď to je úplne iná technologická zložitosť!

Odpoveď je v rodine, v spoločných zážitkoch, v láske a prijatí

Sústredila som sa na spomienku, čo presne starenka po mne kontrolovala, keď mi vtom zavolala sestra. Úplne o inom chcela a ja som na ňu hneď zhíkla!

“Musíš mi pomôcť! Spomínaj na orechové rožky so mnou. Ako to celé bolo? Čo tam starenka dávala?”

Dlho sme spolu rozprávali a spomínali. Ako nám bolo zle z toho ujedania, alebo ako sa starenka hnevala, keď zistila, že jej zas chýba cesto…
Starenka urobila jedno velikánske maslové cesto, taký základ. Rozdelila ho na viac častí a tam pridala kakao, tam hento a tam toto a do orechových rožkov pridala žĺtky! Toto mi vypadlo, toto nebolo v mojich spomienkach. Tie žĺtky.

A už mi to celé dávalo zmysel. Zrazu sa mi odostrela opona chápania a došlo mi, že ten žĺtok ako emulgátor v ceste pomôže sceliť štruktúru a urobiť ich krehké a plné.

Siedme pečenie teda bolo s malou dušičkou. 1/4 dávka mala postačiť na to, aby sme zistili, či som našla kľúč k úspechu.
Z rúry som vyťahovala krásne rožky. Tešila som sa z nich. Žĺtok však spôsobil, že sa tažšie vyklápali von a než som našla správny spôsob, dosť som ich polámala. Ale mám ich! Po rokoch som nanovo precítila rovnaký pocit, ako keď som z rúry vyťahovala svoj prvý vydarený chlieb.

Moji krásni, vytrvajme. Nevzdávajme sa v živote, nech sa jedná o čokoľvek. Kváskovanie, ťažké obdobie v práci či vzťahu. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme si nemuseli nič vyčítať spätne.

Och, viete, čo? Mám obrovskú radosť, že vám píšem tento recept. Je ťažko vybojovaný a s láskou dávaný. Krásne Vianoce. 🙂

Moje poznámky k receptu Starenkine orechové rožky

• Starenka nerobila klasické fúkané rožky. Skúsila som ich urobiť, ale ona ich mala pekne plné, krehké a mňam.
• Do cesta niekedy pridala citrónovú kôru alebo trochu mletej škorice. Hneď bola obmena na svete! 🙂
• Ak vynecháme žĺtky, cesto bude mať tendenciu pri pečení sa oddeľovať- to sú tie fúkané rožky.
• Orechy meliem v kávovom mlynčeku. Je to rýchlovka.
• Ak nekváskujete, kvások len vynechajte.
• Soľ v ceste- tú tam starenka nedávala, to je môj výmysel. Do komplexnosti chute sa mi tam jednoznačne chodí.

***STARENKINE ORECHOVÉ ROŽKY***

Na cesto potrebujeme:

210 g hladkej múky na kváskovanie (žltý obal)
130 g masla
130 g práškového cukru
130 g mletých orechov
2 žĺtky
1 PL materského (ražného) kvásku
štipku soli

Na dokončenie potrebujeme:

50 g čokolády na varenie (kvalitnú a veľmi chutnú kúpite TU)
drvené pistácie na ozdobu (nie je potrebné)
práškový cukor

POSTUP:

Suroviny na cesto zmiešame spolu v miske. Prekryjeme neprievzdušným materiálom (tanier, doska, potravinárska fólia, sáčik…) a necháme 2 hodiny stáť na linke. Následne dáme cesto zachladiť aspoň na 30 minút, najlepšie aj celú noc.

Oddych cestu prospieva, suroviny sa spolu lepšie prepoja a vznikne jemnejšia chuť.

Formičky vytrieme jemne maslom. Čím sú používanejšie, tým lepšie sa v nich rožky pečú- paradox, že? 🙂

Z cesta odoberáme vždy kúsok a palcom utláčame cesto na orechové rožky do formičky. Cesta nesmie byť veľa, tak do 2/3 formičky s tým, že v strede urobíme malú priehlbinku, čím budú rohlíčky pri pečení pekne rásť.

Takto naplníme všetky formičky. Naplnené dáme na plech a prenesieme do rúry.
Pečieme v rozohriatej rúre na 170’C 12 – 15 minút. Rúru skôr ako po 10 minútach neotvárame. Hrozí, že by spľasli.

Upečené orechové rožky sú na okrajoch formičiek mierne sfarbené do zlatista. To je znak upečenia.

Plech vytiahneme z rúry, cesto necháme minútku ešte vo formičkách. Sprvu sú veľmi jemné, no každým momentom pevnejú, aj keď na krehkosti nestrácajú.

Vyklopíme ich najlepšie na drevenú dosku, ako to robila starenka- Klepneme jemne okrajom formičky o drevenú dosku. Orechový rohlíček pekne sám vypadne. Silu klepnutia zistíme rýchlo. Ale vhodné je najprv jemne a postupne na sile pridávať. Inak by sme si ich polámali.

Vyklopené rožky necháme vychladnúť na drevenej doske. V prípade, že nám cesto ostalo, formičky utrieme papierovou utierkou, vymastíme a opäť naplníme. Pečieme rovnako.

Nad parou rozpustíme v miske čokoládu. Konce orechových rožkov do nej namočíme a položíme naspäť na dosku, aby čokoláda stvrdla.
Veľmi šik vyzerá, ak sa hneď posypú drvenými pistáciami. Ich zelenkastá farba prinesie osvieženie pre oko.

Alebo nemusíme rožky namáčať, stačí ich posypať, či obaliť v práškovom cukre.
Vyskúšajte aj – aj. Obe verzie majú svoje čaro.

No a už len zdegustovať. 🙂

Krásne Vianoce všetkým želám, dobrú chuť!

POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem 🙂

TIP: Ďalšie skvelé tipy na vianočné varenie a pečenie nájdete v sekcii Vianočný špeciál.