Pevné na povrchu, jemné, šťavnaté po zahryznutí, žiadna presladená chuť, ale príjemne bohatá kakaová sladká horkosť. Popisujem ako kritik dezert, ktorý som si upiekla ku káve, keď ma mlsná honila a nič sladké sme doma nemali. Že ale upečiem perníčky, ktoré ma chuťou vrátia do detstva, to som nečakala. Vlastne som nečakala, že to bude skvelý recept na perníčky, až vám ho budem spisovať. Perníčky lenivej Bety dostávajú 10 z 10 od každého, kto ich ochutná. Vyskúšate tiež? 🙂

Prečo perníčky lenivej Bety?

Hneď na začiatku vám to vysvetlím, ako sa to celé udialo.
Moje deti majú radi tzv.slovný šport- pochodia po kuchyni, nazrú do linky, do hrncov, otvoria chladničku a vyrieknu- My nič nemáme!
Jasné! Jedla kopec, ale my nič nemáme… Poznáte to? Že nie som sama v tomto? 🙂

Ale v jeden deň, som im musela dať za pravdu. Teda čo sa sladkého týka- my sme fakt nič doma nemali. Lenivá som bola ako voš, aj keď som vedela, že zásoby sladkých dobrôt sa nám v mrazáku míňajú. A hups, fakt sme nemali. Lenže chuť na sladké veľká.

Preto som si upiekla perníčky, ktoré mi akurátne pasovali ku káve a presne vystihli to, čo som potrebovala- niečo malé, príjemne sladké, s intenzívnou kakaovou chuťou. Ako som do nich zahryzla, preniesla som sa do detstva. Veľmi mi pripomínali perníčky obaľované v cukre s jemnou rumovou arómou. Neviem, ako sa volali, ale vraj ešte stále existujú. 🙂

Postupne som do receptu pridávala obalenie v cukre, trochu rumu, perníkové korenie, kvások… 🙂 A deťom stále chutilo a nevadilo, že tak dlho máme stále to isté sladké. Ešte na desiatu si ich pýtali. Hmmmm, tak to musí byť lakocinka potom!

A keďže vznikli kvôli mojej lenivosti, preto sú to perníčky lenivej.
Bety len preto, lebo to lepšie pre mňa znie, že šak to nie ja som bola tá lenivá. Hihi. Mali by sa volať po správnosti Perníčky lenivej Naty, ale z čisto “samopašnej sebeckosti” som si ich nazvala Bety: Na-ty, Be-ty.

So žiadnou Betkou nemajú nič spoločné. Nepoznám totiž žiadnu Betu, ktorá by bola naozaj lenivá. Takže ak toto číta nejaká Betka- Beti, to nie si ty. 🙂

Pre pánajána, toľko cukru?!

Krátke video, ako si vychutnávam perníčky som zverejnila na sociálnych sieťach a spustila sa doslova lavína žiadostí o recept. Lenže ako ma poznáte, tento web- to nie je receptár. To je blog. Správny blog píše o recepte, niečo nové naučí, ozrejmí… Preto som aspoň samotný recept spísala do newslettera pre tých, ktorí odoberajú novinky od Naty, nech vyskúšajú, kým spíšem a nafotím recept celý, ako sa patrí.

TIP: Chceš aj ty využívať výhody odoberania noviniek od Naty? Prihlás sa TU a nezmeškaj žiadny recept, špeci zľavu či darček zdarma.

Asi do 10 minút od odoslania mailu s receptom (možno to bolo ešte menej) mi prišla jedna odpoveď. Písal mi starší pán, podľa jeho slov, kuchár. Vraj ma dlho sleduje, moje recepty rád číta aj skúša. No nedalo mu to, ako on písal, aby nezareagoval, keď uvidel ako prvú informáciu: 1 hrnček kryštálového cukru.
Vraj sa mu to ani veriť nechcelo, že ja by som niečo také napísala a pripojil viaceré texty o téme cukor je jed. Svoj mail ukončil básnickou otázkou- prečo vlastne toto celé píše? Ani on sám nevie a ani si nemyslí, že by som tam dočítala. Ale po tomto recepte sa odhlasuje a dáva mi čau.

Ako dobre! 🙂 V úprimnej radosti a pokore. Svoje recepty nezdieľam pre ľudí, aby ma nimi súdili bez toho, že by sa vôbec spýtali, či ich domnienka je v niečom pravdivá. Alebo ako to bolo myslené. Ak ma človek pozná, nejakou formou ma má rád a niečo mu zrazu nesedí, myslím, že je na mieste sa spýtať ako zrelá osoba, či to bolo správne pochopené, alebo či to nie je možno chyba. Preto “ako dobre!”

Na uja sa nehnevám. Je starý, sám to tak písal, má svoj názor. Vnímala som to ako plus. Našla som totiž edukačnú zložku do môjho receptu- je cukor jed?

Cukor ako jed?

Na tému cukor ako jed sa napísalo veľa článkov a výsledok je asi stále rovnaký- verejnosť je zmätená a nevie sa zorientovať.
Určite je na scéne viac ľudí, ktorí sú v oblasti sacharidov machri. Čo sa teda relevantných poznatkov týka.

Keďže som si prežila ťažké časy s pankreasom ešte pred štúdiom výživy, hltala som všetky informácie, ako sa len dalo. Štúdium ma len utvrdilo v tom, čo som si myslela. A vlastne, vieme to všetci, aj keď je to pokryté balastom.

Vždy som preferovala kvalitu, ktorá nahrádza kvantitu. Nejde ani tak o druh cukru (tu to prosím neberte úplne doslovne, pochopíte na záver), ale koniec-koncov o jeho množstvo. Odporúčaná denná dávka cukru je stanovená cca 35g denne. Môžeme si dať 2lyžice medu na našu rannú kašu a máme vybafčo. Ani javorový sirup a iné módne trendy nespievajú veľmi zdraviu, pretože platí staré známe

všetkého veľa škodí.

Množstvo.

Naučme sa striedmosti a rozumne narábajme s jeho využitím. Keď si niekto sadne s plechom perníčkov na gauč a zje celý plech, zjedol 1/2 hrnčeka cukru (okrem iného) a je jedno, aký bol. Je ho proste veľa.
Perníček si dajme ku káve/čaju jeden a vychutnajme si ho ako správny gurmán. V jednom perníčku totiž nie je hrnček cukru.

Ovácie v Teleráne

Echo o perníčkoch sa dostalo aj do Telerána, kam ma zavolali a perníčky som im tam upiekla. Skvelé bolo, ako každého prekvapilo, že nie sú také sladké. Až mali potrebu za mnou prísť a povedať mi to.

Ako sami vraveli, podľa cukrového obalu očakávali výrazne sladkú chuť. A vôbec. Výrazné, ale nie prehnane, bolo kakao.

Bolo milé sledovať, ako vyšli po skončení zo štúdia a následne sa vrátili, že- ešte jeden perníček na poobedie. 🙂

TIP: Nevideli ste Teleráno s Naty? Nevadí. Pozrite si epizódiu Telerána z archívu.

Moje poznámky k receptu Perníčky lenivej Bety

• Pracujeme s mierkou 1 hrnček = 250ml. Ak bude hrnček väčší, cesto bude tuhšie a po upečení suchšie. Ale nemusí to byť chyba- niekomu tak môže chutiť.
• S kváskom chutia inak. Majú aj inú textútu, sú pevnejšie a cukor na povrchu viac pripomína cukrový obal na spomínaných perníčkoch z detstva. Menej sa rozlejú. Skúste obe verzie, s kváskom aj s práškom do pečiva, a zistite, ktoré chutí najviac vám.
• Po obalení v práškovom cukre ich dajme čím skôr piecť. Budú potom vyzerať ako crinkles – tzv.popraskance.
• Z uvedenej dávky výjdu dva plechy perníčkov, cca 30 ks.

***PERNÍČKY LENIVEJ BETY***

Potrebujeme:

1 hrnček kryštálového cukru
1 hrnček kakaa (v BIO kvalite používam toto)
1/2 hrnčeka rastlinného oleja
4 vajcia
1 vanilkový cukor alebo 1/2 vanilkového lusku
2 hrnčeky hladkej múky (použila som od Mlyn Trenčan najvyššiu radu kvaslity)
1/2 ČL jemnej soli
1/2 balíčka prášku do pečiva alebo 1PL materského kvásku
+ možnosť pridať:  “šprt” rumu, 1/2 ČL perníkového korenia (tu dostupné)
+ práškový cukor na obaľovanie

POSTUP:

Vo väčšej mise zmiešame cukor kakao a olej. Pridáme naraz všetky 4 vajcia izbovej teploty a vanilku. Ak robíme kváskovú verziu, s vajíčkami pridáme aj kvások a celú zmes dôkladne premiešame.

V druhej miske zmiešame múku, soľ a prášok do pečiva (ak robíme verziu bez kvásku).

Na trikrát zapracujeme múčnu zmes do misy s vajíčkami. Vznikne hustá, pastovitá konzistencia cesta.

V prípade kváskovej verzie: Misu s cestom prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme pri izbovej teplote 2 – 3 hodiny. Následne dáme do chladničky minimálne na 4 hodiny, maximálne na 3 dni.

V prípade nekváskovej verzie: Misu s cestom prekryjeme a dáme hneď som chladničky na minimálne 4 hodiny, maximálne na 3 dni.

Pripravíme plechy- vystelieme ich papierom na pečenie a misku s vodou, aby sa nám ľahšie tvarovali perníčky.

Z cesta odoberáme množstvo asi polovice polievkovej lyžice- veľkosť pingpongovej loptičky. Vytvarujeme gulôčku, ktorú obalíme v práškovom cukru.
Takto kladieme gulôčky na pripravený plech s dostatočným rozostupom. Pri pečení sa totiž trochu rozlejú.

Pracujeme systematicky a čo najrýchlejšie. Po obalení musia byť perníčky lenivej Bety čo najrýchlejšie vložené do rúry. Pretože čím dlhšie pripravené cesto stojí na plechu, práškový cukor sa vpíja do cesta a trochu sa rozlievajú. Vo výsledku na efekt nie sú také oku lahodiace (ale na chuť sú úplne rovnako mňam).

Plech s perníčkami vložíme do rozohriatej rúry na 180’C a pečieme 10-12 minút, pozeráme do rúry cez okienko. Výsledný čas záleží od veľkosti perníčkov. Pozor na prepečenie, perníčky sú potom príliš suché. Ale ak má niekto rád presne túto suchšiu chuť, čaro domáceho pečenia sa o to postará- proste to upečieme tak, ako máme radi my. 🙂

Po upečení necháme perníčky lenivej Bety vychladnúť na plechu, sú veľmi krehké. Chladnutím postupne spevnejú.

Kávu či čaj? 🙂 Tiež máte potrebu povedať- nie sú také sladké, ako vyzerali sprvu a tá bohatá chuť kakaa- mňam?

Dobrú chuť!

POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem 🙂

TIP: Americké sušienky sú doslova hotová Amerika- sú sladšie a prudko návykové. A že sme pri tom kakau- čo tak domáce slíže s kakaom? Tiež úplné detstvo? Tento recept mojej svokry bude fungovať aj vám.