Platila som za plnený trdelník a nechcelo sa mi veriť, čo robím. Z lásky som s ním šla do stánku a vypýtala mu presne ten, o ktorom hovoril už niekoľko dní. Dávidko si prosil ochutnať trdelník. Zaumienila som si, že dokážem sebe aj jemu, že upečiem lepší. Kváskový trdelník. A podarilo sa! Ešte nebol zjedený a už sa pýtali, kedy ho upiečiem znova. Ako to? Čo za triky som použila? Kopaničiarsky trdelník bude už aj u vás veľmi žiadanou mňamkou.

Trdelníky od mojej maminky

Na trdelníkoch som vyrastala. Moja maminka ich totiž robila úplne najsamlepšie, ako sa len dalo. Veď aj prečo by nie, keď vyrastla blízko Skalice, ktorá je mekkou trdelníka?
Najčastejšie ich piekla počas leta v našej chalupe na kopaniciach. Zamiesila si cesto niekedy aj z kila múky a s trdelníkmi sa hrala aj celý deň. V starej piecke ich piekla presne podľa “šiesteho zmyslu”. Vravela, že to musí gazdiná vycítiť, kedy má cesto pootočiť. Také horúce ich obalila v cukre a dávala do veľkej smaltovanej misy, ktorej sa u nás hovorí veľmi špecificky- do vajdlína.

Vôňa orechov, škorice a vanilky a tiahla celou chalupou. A viete, čo? Nemala som ich rada. No veď jasné, nebola tam čokoláda. 🙂 Orechy som nemala rada. Spuchol mi z nich vždy jazyk. Ale trdelníky som jedla. Veď iné nebolo. Najťažší bol prvý kúsok, lebo som si musela navyknúť na chuť orechov a potom ma už nevedeli zastaviť. 🙂

Boli také malé, akurát do ruky. Maminka nerobievala tie obrovské, ktoré poznáme z trhov.
Paličky, resp.formy, na ktoré cesto motala, mala od tatinka, môjho starečka. Vždy pri namotávaní cesta na paličky spomínala, že spolu s dreveným obkladom na chodbe to bol svadobný dar, ktorý od neho dostala.
Nedávno, keď som bola za ňou, hrabala sa vo veciach a stále si opakovala, že čo mi to len chcela dať. Prehrabávala sa vo veciach, až napokon skríkla: “Toť! Už ich mám!” Podávala mi tašku, v ktorej boli je drevené paličky. Vraj ona už trdelníky piecť nebude a u mňa im bude lepšie.

Keď vidím maminkine paličky, v mysli mám rovnaký obraz- otvorené dvere, hneď stôl s vyšívaným obrusom a na ňom vajdlín plný malých trdelníkov.

Ako vznikol trdelník

Labzovala som online svetom a hľadala čo to o trdelníkoch. Toľko faktov, mýtov a tvrdení som našla, že som ostala dosť popletená a asi len pocitom si môžeme vybrať, čo je pravda.

Pojmom “Skalický trdelník”, lebo ten je u nás ten echt, môže byť označený len ten trdelník, ktorý je upečený v okrese Skalica a Senica.
Podľa ľudovej tradície, “jedna babka povidaui, že ten opravdický recept mněu kuchár grófa, kerý žiu ve Skauici.”.

Jeden príbeh rozpráva aj o vojne, ktorá sa odohrávala medzi Sedmohradskom a Tatármi. Obe strany sa rozhodli, že sa vyhladujú. Sedmohradská žena pozmetala múku aj s popolom, čo ešte zostala, urobila koláče, ktoré nastokli na kyjaky a ukazovali Tatárom, že ako sa oni majú dobre.

Či je to pravda, neviem. Viem si však predstaviť veľké oči malých detí, ktoré ticho sedeli a počúvali babku v kúte, keď im rozprávala kvetnaté príbehy zo života. 🙂

Výlet do Prahy ma hecol, že trdelník upečeniem aj ja

Ja som veru trdelník nepiekla.  Pamätám si dobre na mamu, ktorá sa s tým fakt dlho hrala a to ma skôr odrádzalo.

Pred rokom sme šli s deťmi na výlet do Prahy. Pochodili sme s nimi toľko veľa atrakcií a múzeí, že už asi ďalšie netreba. (Ak sa chystáte do Prahy, odporúčam sa kuk do článku o Prahe, kde je viac super tipov).
Len všade bola tá istá vôňa. Hlavne v Starom meste a čím viac sme boli v okolí Karlovho mostu, tým viac bola vôňa koncentrovaná- všade, snáď v každom obchode predávali trdelníky. Nie skalické, ale staročeské.
Korektný rozdiel som nenašla napísaný nikde, no ten skalický je po správnosti obalený v posekaných orechoch a s hrubou vrstvou práškového cukru. Staročeský je bez orechov.

Ako sme chodili v tej sladkej vôni, Dávidko sa stále pýtal, či si môže jeden kúpiť. Vždy sme boli na ceste niekam do reštaurácie, alebo sme sladkého v tej deň už mali dosť, no napokon som mu povedala, že mu ho kúpim, nech si vyberie, aký chce.
Zmrzlina, šľahačka, poleva. Najedli sme sa z neho všetci, nepreháňam. 🙂

Stáli sme v obchodíku a čakali na upečenie. Chcela som sa popýtať staršej pani, ktorá trdelník pripravovala, na cesto. Zasypala by som ju otázkami, no zistila som, že je z Ukrajiny a nerozpráva ani česky, anglicky, nemecky či taliansky. Tak som ju aspoň sledovala, ako jej obratné ruky spracuvávajú cesto. Bola to rýchlovka. Uvedomila som si, že moja predstava o piplačke nemusí byť až tak pravdivá.

Zaumienila som si, že trdelník urobím aj ja. Keď ho moje deti chcú, hecnem sa! A bude ešte lepší, než ten z Prahy, ktorý ma stál 5 eur. Tak! 🙂
Neviem, prečo mi to trvalo až rok, než som ho upiekla. Možno to moje naladenie, že je to piplačka na dlhú dobu. Ale fakt- nie je to až také strašné. Myslím, že existujú aj väčšie piplačky.

To, čo ma presvedčilo o ich jedinečnosti, bol výrok samotných detí. Stôl plný trdelníkov, ako kedysi na kopaniciach, keď som bola malá ja a oni sa ma pýtajú:

Mami, kedy ich upečieš znova? – Veď sú na stole. – To nevadí. Sú tak výborné, že ich môžeš urobiť zas.

Moje poznámky k receptu Kopaničiarsky trdelník

• Múku je dobré preosiať, trdelníky budú mäkké.
• Finálne množstvo múky treba doladiť odoka. Riaďme sa konzistenciou cesta, lebo vajíčka môžu mať rôznu veľkosť, aj lyžice…
• Cestu doprajme dostatok času na kvasenie. V miske musí svoj objem viditeľne zväčšiť.
• Premiesenie cesta počas kvasenia je žiadúce. Pomáhame tým práci kvásku v nadýchanosti.
• Formy na kornútiky sa dajú kúpiť v domácich potrebách no idú aj podomácky vyrobiť, napríklad z alobalu, plechoviek, tip je aj vlaček na cesto v prípade veľkého trdelníka…možností je veľa, ako si aj doma vyrobiť pomôcky na upečenie trdelníkov.
• Kryštálový cukor je možné vymeniť za trstinový, no menej sa nalepí na cesto a pozor, rýchlejšie sa pripaľuje.
• Príchute sú na nás, ako nám chutí. Vanilka, škorica, alebo mix s trochou kardamómu, kokos, kakao…
• Výsledný počet závisí od veľkosti foriem. Buď dva veľké trdelníky, alebo viacero malých.
• Doba spotreby je veľmi krátka- vždy sa rýchlo zjedia. 🙂

***KOPANIČIARSKY TRDELNÍK***

Na štartér potrebujeme:

80 g pšeničnej hladkej múky na kváskovanie (žltý obal)
80 g vody
1 PL materského kvásku

• Suroviny spolu zmiešame v miske lyžicou, prekryjeme neprievzdušným materiálom (druhá miska, sáčik, fólia, drevená doska…) a počkáme, až kým je na povrchu veľa bubliniek. Podľa kvality kvásku a teploty to trvá cca 8 – 12 hodín.

Následne potrebujeme:

1 PL masti
2 PL mäkkého masla
1 kopcovitú ČL práškového cukru
2 žĺtky izbovej teploty
70 g mlieka izbovej teploty
50 g pšeničnej hladkej múky na kváskovanie (žltý obal) (kúpite aj TU)
200 g pšeničnej polohrubej múky na kváskovanie (ružový obal) (kúpite aj TU)
štipku soli

Na dokončenie potrebujeme:

rozpustené maslo
cukor (lepší je klasický kryštálový)
1 PL mletej škorice
1/2 ČL sušenej vanilky

Postup:

Do misky dáme masť, maslo, žĺtky a cukor a metličkou našľaháme do nadýchanej zmesi.

Trvá to len chvíľočku. Aby to všetko fungovalo, ako má, je dôležité, aby boli suroviny izbovej teploty, nie práve vytiahnuté z chladničky. V prípade, že sme sa pozabudli a maslo je tvrdé, rozpustime ho. Počítajme potom s väčším množstvom múky.

Do zmesi pridáme pripravený štartér s mliekom a premiešame. Zmes zbledne a bude hebká, nadýchaná.

Múku preosejeme a pridáme do misy k ostatným surovinám. Povrch múky posypeme jemne soľou. Tú až nakoniec, nech sa nedotkne štartéra- kvásku a neoslabila ho.

Vypracujeme cesto. Najprv v mise a následne cesto prenesieme na pracovnú dosku domiesime v rukách, aby sme lepšie cítili konzistenciu- to nám zaručí najlepšiu vláčnosť a nadýchanosť trdelníka.

Tu pozor! Aj keď som recept robila viackrát, presne som sa cítila ako moja maminka- mala v kastróliku pripravené ešte mlieko a vedľa neho múku. Každé vajce je inak veľké, múka inak savá, polievková lyžica má viaceré veľkosti…skrátka vám chcem napísať, aby ste sa pri dolaďovaní správnej hustoty cesta riadili pocitom vašich rúk, pohľadom a fotopostupom tu u mňa. Cesto má byť hebké, jemné a vláčne, ale nelepivé. Keď je potrebné usypte múku, alebo zrieďte.

Vypracované cesto s hladkým povrchom (jako detská prdélka) dáme naspäť do misy, prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme 3 – 4 hodiny kvasiť. V polovici kvasenia cesto zľahka premiesime, vypudíme bublinky.
To, kedy môžeme pokračovať ďalej, nám povie objem cesta- viditeľne sa zväčší.

Na čo najplytkejší tanier vysypeme cukor na obaľovanie- odoka, nech je ho dosť. Pridáme škoricu a vanilku, premiešame.

A teraz- z cesta pripravíme buď dva veľké trdelníky, alebo 8 – 10 menších
a lá zmrzlinový kornútik. Veľké pripravíme pomocou valčekov (valček kúpite aj TU) – to budú naše formy. 🙂 Na tie malé v domácich potrebách predávajú také špeci plechové trubičky.
Potrieme ich maslom, alebo olejom. V prípade poctivej tradície použime masť.

Vykvasené cesto vyklopíme na pracovnú dosku, rozdelíme na 2 časti, resp. podľa toho, akú veľkosť trdelníkov zvolíme. Z cesta vytvarujeme rukami dlhý valček cesta. V prípade veľkého trdelníka je hrúbka valčeka ako ukazovák, tie menšie zasa ako malíček.

Cesto namotáme dookola na namastenú formu. Začiatok jemne pritlačíme, aby sa cesto nezvliekalo a cesto namotávame tak, aby sa kúsoček prekrývalo. Pri motaní cesto trochu aj pritlačíme, aby sa dobre o seba uchytilo. Cesto len namotávame, nenaťahujem príliš, potrhalo by sa pri kvasení. Koniec cesta tiež pritlačíme o cesto, aby sa neodmotávalo.

Prvé trdelníky sú trochu piplačka, než na to človek príde. Ale nič hrozné. Relax.

Vytvarované trdelníky potrieme tukom, obalíme v ochutenom cukre a dáme finálne vykvasiť.

Najlepšie tak, aby sa cesto nedotýkalo plechu. Pri tom väčšom je to jednoduché- stačí dať valček cez menší plech s papierom na pečenie (keď bude v rúre a náhodou by ukvaplo do plechu, ušetríme si prácu s drhnutím plechu).
Tie menšie zasa pomocou špajdlí. Tak sa budú potom aj piecť. Alebo, ak nejde o dokonalo dokonalé prevedenie, položíme ich na plech. Z jednej strany budú potom “skosené”, no na chuti to absolútne neuberie.

Trdelníky prekryjeme hlbokým plechom hore dnom, aby sa neprichytili. Necháme kvasiť cca 1 hodinu.

Rúru rozohrejeme na 200’C a trdelníky prenesieme do rúry. Podľa veľkosti pečieme 15 – 25 minút, v polovici pečenia ich trochu pootočíme, aby boli rovnomerne sfarbené. Farba trdelníkov nám najlepšie povie, kedy sú hotové- krásna zlatisto jantárová farba. A ešte vôňa naširokoooo – naďalekoooo. 🙂

Upečené trdelníky vytiahneme z rúry a ešte také horúce (nezabúdame na rukavice, aby sme sa nepopálili) zvlečieme z formy a ešte raz obalíme v ochutenom cukre, vsypeme sa dovnútra, ako to robia na trhoch. Mňamka!

Necháme vychladnúť a môžeme sa napchávať 🙂 alebo na na trhoch také ešte teplé si fúkať?

Dobrú chuť!

Tip: Prosíte si zmrzku ako Dávidko? Do vychladnutého trdelníkového kornútiku dáme lyžicou alebo zmrzlinovou naberačkou vanilkovú zmrzlinu, šľahačku a rozpustenú horkú čokošku. Konečnááááá 🙂

Pozn.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem. 🙂