Dovolenka v Albánsku

Albánsko je krajina so zvláštnym postavením v Európe a mienka o tejto krajine je niekedy až kontroverzná. Dovolenka v Albánsku je u nás netypická. Aj napriek tomu som sa rozhodla ísť s rodinou práve sem. Chcela som si len oddýchnuť, ale čo som zažila, som ani zďaleka nečakala.

Ako vznikol nápad ísť do Albánska

Po minulé roky som dovolenkovala aktívne. Prenajali sme si dom pri mori a zapadli sme medzi domácich. Najradšej spomínam na dovonku na Sicílii. Varila som, upratovala, prala… Nič nerobenie je pre mňa za trest. Áno, mala som aj momenty, kedy som chcela byť ubytovaná v hoteli, aby som si mohla aj ja užiť ten luxus dovolenky. Mala som aj “na stole” od detí, že by chceli hotelové raňajky. A tak som si povedala, že toto leto ustúpim a pôjdeme do hotela.

Môj muž je milovník whiskey, cognacu a brandy. Zvlášť jeho obľúbený je na Slovensku nedostupný- Skänderbeu brandy vyrábané v Albánsku.
Príbeh národného hrdinu Skänderberga, podľa ktorého je brandy nazvané, je mocný a pripomína boj Dávida s Goliášom. Príbeh muža, ktorý s 300 ľuďmi porazil niekoľkotisíc členné ozbrojené vojsko len vďaka šikovnosti, múdrosti a vynaliezavosti. Ako prvý sa postavil sultánovi a aj ho porazil. Z Vatikánu dostal viacero ocenení za hrdinstvo. Vraví sa, že tá brandy vonia a chutí rovnako- ako víťazstvo.
Ak vás príbeh zaujíma, na wikipédií som našla podrobnejší príbeh.

Deťom to bolo vcelku jedno, kam pôjdeme. Im šlo o hotelové raňajky a bazén. Ani nie more…
Ja som zasa chcela objavovať nejakú krajinu a nadchnúť sa rôznorodosťou krásy našej Zeme.

Slovo dalo slovo a ako prienik všetkého nám vyšla horami pokrytá krajina, ktorá bola dlho uzatvorená pred celým svetom. Albánsko.

kde je Albánsko a aká je tam dovolenka podľa Naty
mapa Albánska

Ako a cez akú cestovnú kanceláriu ísť?

Už v apríli som sa začala pozerať po nete, či vôbec nejaká slovenská cestovka robí dovolenky v tejto destinácii. Na moje počudovanie ich bolo viacero. Ceny boli približne rovnaké. Dopravu mali prevažne leteckú, no ponúkali aj autom. Cena bola veľmi podobná aj pre lietadlo, aj pre auto. Pobyty boli takmer všetky s all inclusive.

Vyhrala u nás CK Fifo s ponukou hotela Grand blue Fafa. Keď som napísala do cestovky s prosbou o špeciálnu izbu, pretože je nás 5 a deti nie sú ešte tak veľké, aby boli samé v izbe, ako jediní boli ochotní komunikovať ďalej a hľadať riešenia. Ostatní povedali- “4 ľudia maximálne na izbe, alebo musíte zobrať dve izby. A pozor, nemusíte byť na rovnakom poschodí.” Vo Fifo nám vybavili family room s troma prístelkami. Vraj sa to ešte nikdy nestalo, že by urobili niečo takéto.
Pre mňa to bolo len utvrdenie, že do Albánska máme ísť.

Vybrali sme lietadlo- je rozdiel cestovať 1:15 hod. lietadlom, alebo sa nekonečné hodiny terigať autom.

Strach z lietania

Lenže lietadlo je u nás trochu problém. Deti bolievajú dosť uši. Ja som v pohode, no môj muž trpí strachom z lietania. Viedli sme o tom už hodiny a hodiny rozhovoru, no stále u ňho platí, že je mu to veľmi nepríjemné, má veľký stres a zle sa mu dýcha.
Aj napriek tomu povedal, že pôjde lietadlom. Má za to u mňa veľký obdiv.

Pred odletom som sa spojila s kamarátkou Livkou, psychologičkou, ktorá mi dala pár rád, čo robiť, aby nemal taký stres.

Ako pomôcť prekonať strach z lietania:

  1. Príprava– Na let sa treba pripraviť psychicky. Naštudovať si trasu, kadiaľ lietadlo poletí, ako dlho bude let trvať. (vety typu “je to najbezpečnejšia forma dopravy” nefungujú- mám to otestované).
  2. Rozprávanie– Ak letíte s viacerými ľuďmi (deťmi), pripravte ich vhodnou formou na to, že pre ne to možno bude super zážitok a budú chcieť stále rozprávať z toľkého nadšenia, no pre človeka v absolútnom strese nie je vhodné počúvanie. Naopak- on musí byť ten, ktorý rozpráva a stále.
  3. Len nie ticho- Človek so strachom z lietania najlepšie prekoná let, keď bude neustále rozprávať nejaký dej. Smiešny a ten, ktorý má rád. Témy je potrebné si premyslieť vopred. Je totiž dôležité, aby v ňom myšlienky a formulujúce slová vyvolávali radosť, ktorou premôže strach. Môže to byť prerozprávanie nejakej komédie, filmu, predstavenia v divadle….
  4. Sáčik- Ak nastane u človeka so strachom hyperventilácia, teda človek pod vplyvom obrovského stresu má problém s dýchaním, najlepšie je, keď začne dýchať do sáčika. Postupne sa problém vyrieši. Majte ho teda poruke.

O panickom strachu som sa rozprávala aj so špeciálnym psychoterapeutom, ktorý je zameraný na odstraňovanie panických strachov. Podľa štúdií je dokázané, že čím viackrát prekonáme strach a zvíťazíme nad ním, tým menší bude strach nabudúce.
Takže to chce úmyselne sa vystavovať svojmu strachu. – divné, že? Ale je to tak, potvrdzujem aj na sebe so strachom zo sliepok (ale to možno niekedy nabudúce).

Albánsko, som tu!

Let prebehol veľmi pokojne. Pár malých turbulencií nespôsobilo žiadne komplikácie v strese môjho muža. Prileteli sme v noci, po 01:30. Na maličkom letisku sa nie je kde stratiť.

týždeň pred odletom som dostala podrobnosti o celej dovolenke, delegátovi, časoch odletu a príletu, možnosti výletov (niečo pre mňa, oh-la-la) a pár základných fráz v albánčine.

Cesta autobusom do hotela trvala asi hodinu. Izbu sme dostali na šiestom poschodí. Hneď som vedela, že budem chodievať len schodami. (Nie že by bol výťah zlý, ale pocit nič nerobenia a ležania- to ee. Aspoň to chodenie po schodoch mi dávalo pocit, že sa trochu hýbem. Malo to aj iný efekt- Emka, najstaršia, chodila dobrovoľne so mnou. Sem – tam sa pridali aj ostatní. 🙂 )
Po príchode na izbu sme zistili, že tretiu prístelku nám na izbu zabudli dať. Tú nám potom dodali o 04:00.

A od rána to mohlo celé začať- aké sú raňajky? A ako vlastne vyzerá hotel? Čo more?

Hotel bol presne ako na fotkách z CK. Krásny, nový, čistý a mala som pocit, že personálu je tu viac, ako ubytovaných.

Stále zametali, umývali zem, prestierali stoly, dopĺňali jedlo. No- deťom žiarili oči. 🙂 Ja som bola tiež spokojná, hlavne kvôli tej čistote. V prvý deň sme mali poobede stretnutie s delegátom, ktorý nám povedal pár informácií o Albánsku a ponúkol spoznávacie výlety.
Mojou podmienkou dovolenky v hoteli bol výlet. Vybrali sme si poldenný výlet do Durres s miernym frflaním detí, že ony nechcú ísť. Počas výletu nás zobrali aj do výrobne mužovej milovanej brandy- hádajte, aké to bolo? Vidieť svojho muža v úžasnom tranze, ktorý fotil hádam každý svoj krok, bolo dojemné. 🙂

Doobeda sme boli pri mori a poobede sme šli k bazénu, ktorý patril hotelu. Hĺbku vody mal 150 cm a pre deti mali oddelenú časť bazéna v nízkou hladinou vody a atrakciami. Bar bol hneď pri bazéne, resp. pri mori, takže kávička, albánske pivo, drinčík…len sme povedali a priniesli nám až k lehátku.

More

More bolo vcelku pokojné. Dva dni boli vlny väčšie a z toho jedeň deň sme mali až strach- naozaj silné až nepríjemné vlny. Inak bolo more pokojné. Skvelé bolo, že aj 30 metrov od pláže bola hladina mora stále vhodná aj pre deti. Bolo to super. Nemusela som byť ovešaná deťmi v strese, čo sa stane, ak príde väčšia vlna.
Pláže sú tu pieskové. Jediné nepríjemné, čo sme zažili, bolo hneď prvý deň, kedy nás doštípala medúza. Odvtedy tam žiadna nebola.

Aby bola dovolenka v Albánsku super vám povie Chuť od Naty
More v Albánsku

Lehátka boli zdarma na pláži a patrili hotelu. No dali sa priplatiť aj slnečníky s baldachýnom. Vzadu, v poslednom rade so slnečníkmi, stál na deň 25eur, vpredu 42eur. Jedenkrát sme si ho kúpili, že aké to je- príjemné, ale popravde zbytočné. Vedeli sme tam byť celý deň v tieni a súkromí (po bokoch baldachýnu boli plachty, ktoré sme si mohli spustiť a nik nevidel dnu).

prečo ísť na dovolenku do Albánska si prečítate u Naty
Pohľad na hotel z pláže

Lehátka pri bazéne boli trošku problém. Aj keď bolo napísané na stene hotela, že po 30 minútach neprítomnosti berú uterák z lehátka preč, nikto to nerobil. Ľudia si tak ráno hodili uterák na lehátko, aby si ho rezervovali. Je to o ľuďoch a je to smutné. Raz som zrušila lehátko po hodine “nikoho” a bola som na ňom ešte hodinu. Nikomu nechýbalo.
Ale videla som pracovníkov hotela, ako pomáhajú nájsť miesto ľuďom, alebo prenášajú voľné lehátka, aby boli pri sebe. Snažili sa.

Jedlo

Samostatná kapitola. Veľa zeleniny, ovocia, rýb, vždy boli aj morské plody, rôzne druhy mäsa a tradičné jedlá. No a pizza- tým si získali moje deti a ja som ich len prosila, nech ju aspoň nejedia každý deň. 🙂
Pre deti bol zvlášť kútik s typickými “jedlami” ako hranolky, vyprážaný syr, cestoviny a pod. Rozdávali zmrzlinu a dezertov tam bolo neúrekom. Oceňujem, že mali aj stôl s jedlom pre celiatikov a diétne jedlá (suché cestoviny, ryža, zemiaky a pod.)

Mňa zaujala najviac teta, ktorá bola v reštauračnej časti len ráno. Mala špeciálny valček- taký tenký a dlhý. Na vydutej platni vyrábala jednoduchý “burek”, ich tradičné jedlo. Ako som sa dozvedela, je to nekvasené cesto, ktoré sa rozvaľká na veeeľmi tenko, naplní sa (syrom, mäsom alebo niečím sladkým) a nasucho opečie z oboch strán. Až potom sa potrie maslom. Bola to mňamota obrovská!

Moja strava spočívala v zelenine, rybách, mušliach a melóne- koooopec melónu. Jeden večer podávali aj kraby- zrovna v ten deň som si vravela, že by mohli ponúknuť aj iný druh morských plodov.
Ako ho zjesť som sa naučila od Jamieho Olivera a bol to zážitok pozorovať tváre ľudí, že som si zobrala kraba. 🙂 Odporúčam si pozrieť jeho video, kde to ukazuje (tuším v častiach Jamie doma).

Reštaurácia bola otvorená dostatočne dlho. Jedlo sa podávalo 4x denne– raňajky, obed, olovrant a večera. Pomedzi to boli otvorené bary, ktoré boli zadarmo. V niektorých sa platilo- tie boli lepšie.

Nočný život, zábava

Asi po pol ôsmej večer sa promenáda začala premieňať na hustý dav ľudí, ktorý prechádza hore – dolu. Kraje chodníka lemovali obchodníci s najrozličnejším tovarom, kolotočmi, kalčetom…skrátka večerný život. V hoteli bola zabezpečená každý večer živá hudba, mali sme tam aj profi tanečníka, ktorý viedol ľudí v tanci. My sme skôr chodili na prechádzky a potom si sadli na jeden drink.

A tu vám musím povedať o reči Albáncov.
Albánčina je dosť ťažký jazyk, príde mi dosť skomolený. V rezortoch, obchodoch pri hoteli a na letisku sa dorozumiete v angličtine. No ostala som užasnutá pri jednom objednávaní drinku- sadli sme si ako rodina do baru, prišiel usmiaty čašník a bez toho, aby niečo vedel nám povedal, že môžeme rozprávať po taliansky- čo? Fakt? A ako vie, že viem taliansky? V Albánsku po taliansky? To je geniálne! Hneď som si tú krajinu zamilovala ešte viac. 🙂 Ako mi bolo potom prezradené delegátom, Taliansko je trajektom vzdialené len 8 hodín. Albánci prijímajú úplne bez problémov talianske programy v telke aj rádiu, preto im je taliančina blízka- niečo ako my kedysi RTL a ORF- pamätáte?
Takže svoju taliančinu som mohla využiť aj tu. 🙂 Niektorí domáci nevedeli žiadnu inú reč, no keď som sa spýtala- Parli italiano?- ukázali rukou, že trochu a hatla – patla sme sa dohovorili práve taliansky. Aj keď- keď som sa chcela niečo spýtať priamo kuchárov ohľadom jedla,  máloktorý vedel inú reč ako albánčinu. Musela som riešiť vždy cez čašníkov.

Výlety

Dni na dovolenke ubiehajú akosi rýchlejšie. Za 4 dni som prečítala celú knihu o mužovi, ktorý sa zriekol na rok peňazí a prežil. Dosť priama kniha zameraná na konzum, plýtvanie a mamonárstvo. Veľmi odporúčam, ak ste naladení na zero waste, domáce pestovanie a kvalitu života.  (Predáva ju matrinus, stačí klik tu.)
Chvíľu som premýšľala, či to bol dobrý výber knihy na dovolenku zrovna tohto rázu, ale ovplyvnila nás, pri jedle sme sa správali disciplinovanejšie- jeden tanier na celú večeru, zjedz menej a radšej si bež doložiť a pod.
To ničnerobenie vystriedali výlety. Chcela som Albánsko vidieť, aké naozaj je, zakúsiť jeho pravú tvár. Inak by som sa mohla odfotiť aj na kúpalisku a povedať, že som bola niekde ďaleko.

Durres

Prvý výlet sme podnikli do Durresu- bývalého hlavného mesta, s najväčším prístavom a teda dôležitým postavením v celej krajine. Má bohatú históriu. Na uliciach boli stromy len tak s granátovými jablkami.

ako vyzerá Albánsko mimo rezortuje sa dozviete od Naty
Strom s granátovými jablkami

Ako keby sa nechumelilo. My za ne koľko platíme. 🙂 Ale chápem to: ako keby u nás sme išli okolo jablone.

Paradoxne sa mi z tohto výletu do pamäti vryla zmrzlina– chutila ako kedysi u nás, úplné detstvo, užasnutosť môjho muža vo výrobni brandy a budova Fly, ktorú nám odporučila sprievodkyňa.

Skleneným výťahom sme sa expresne vyviezli na 15.poschodie a videli odtiaľ ceeeeelý Durres. Bolo to nádherné. Ako u nás Ufo (presne aj s tým výhľadom na malebnú historickú časť a panelákovú Petržalku). Tam som ochutnala ich tradičný dezert- trilace. Išlo o koláč s troma druhmi mlieka.

Deťom sa páčilo a pristali, že by šli ešte na nejaký výlet.

Spoznaj Albánsko vďaka Chuť od Naty a jej podrobnými tipmi o krajine
Uličkami Durres

Berat

Toto bol celodenný výlet pre deti do 4 rokov nevhodný. Absolvovali sme ho deň pred odletom domov. Inak musím povedať, že naše deti boli jediné na výletoch. Poslušne s nami chodili, spoznávali tiež krajinu, pri ochutnávkach boli trpezlivé- veľmi sme ich chválili, ako to zvládli. Som na ne hrdá. Môžu spokojne povedať, že boli v Albánsku. Vedia, aká je to krajina.

Mesto Berat patrí k najstarším v Albánsku. Má bohatú históriu. Navštívili sme opevnený hrad, v ktorom sú ešte dnes domy a žijú tam ľudia. Vrámci tohto opevnenia je Onufriho múzeum- Onufri je známy ikonograf. To sa nám všetkým veľmi páčilo. Len nedávno (2008) tam našli dve veľmi vzácne knihy zakopané pod kameňmi ukryté pred neviem koľko veľa storočí, teda poklad. 🙂

Pamiatok v Albánsku môžete ako Chuť od Naty vidieť veľmi veľa
Onufriho múzeum

V tejto pevnosti sa zastavil vždy pri svojej ceste z Ríma do Konštantínopola aj sám Alexander Veľký a videli sme schátralú budovu, kde sa udialo “pozastavenie času Albánska”- dom, kde podpísal Enver Hodža dekrét, že Albánsko sa stáva komunistickou krajinou.
Strávili sme tam dve hodiny a ubehli veľmi rýchlo. Mali sme vraj šťastie, lebo tam v tomto čase býva 45’C a bolo len 36… uf!

V meste sme videli Mangalem– Unescom chránenú časť moslimskej časti mesta.

Výhľad naň sme obdivovali z reštaurácie Antigoni, ktorú nám poradil sprievodca. Bola hneď oproti, len sme prešli cez most imitujúci Golden Gate (veľa imitácii Ameriky tu bolo. Napr.  Americká vládna budova či nápis Hollywood- ibaže oni mali napísané “never”. Pripomínalo mi to Pelíšky- “Když není něco z USA, tak se to pánúm nelíbí”).
Chcela som tradičnú dobrú reštauráciu. Boli sme po takom výstupe a objavovaní hradu vyhladovaní. Čašník nás vyviedol na terasu s nádherným výhľadom a zapol nám vetrák, aby sme mali trochu osvieženia.
Takže sme si dali:

  • Tarrator- tradičná polievka z jogurtu a uhoriek. Bola studená.
  • Zeleninovú polievku- to mi muž povedal, že lepšiu ešte nejedol.
  • Pečené mäsové placky s mäsom- po ochutnaní sme sa zhodli, že je to ako guláš.
  • Pomaly pečené jahňacie v jogurte- toto mu-sí-te vyskúšať. Tak lahodné mäso, ten ladiaci hustý prepečený jogurt a dolu skrytá ryža… Vraj to pečú až 6 hodín! Toto stálo za to. 🙂
  • Špagety- istota pre deti, ktoré nechcú skúšať nové jedlá.

Pri odchode som neodolala a nakukla cez pootvorené dvere do kuchyne, ako to tam vyzerá. Veľa zeleniny, čisto, také domáce prostredie a starý ujo v okuliaroch- kuchár. Teda jedlo pripravuje skúsený Albánec. Geniálne!
Následne nás autobus odviezol do vinárne Čobo na ochutnávku ich vín, oleja a syra. Ako sme sa zrazu všetci účastníci skamarátili? Víno rozviazalo jazyk. 🙂 Pripadala som si ako v Toskánsku, kde som sa naučila piť víno. 🙂 Ale ja som vypila len jeden pohár. Všetko som posúvala mužovi. 🙂

Návrat z dovolenky

V najlepšom treba prestať. Každý sme si prišli na svoje- ja som spoznávala krajinu, deti mali hotelové raňajky a bazén, muž svoj konjak. 🙂
Odlietali sme až o 22:00. Hotel nám umožnil ostať na izbách do 14:00, ale výhody all inclusive sme čerpali až do samotného odchodu.

Čo je dobré vedieť o Albánsku a dovolenke v Albánsku

  • Rozloha krajiny je asi ako pol Slovenska alebo tretina Čiech.
  • Krajina je hornatá, sú tu vyššie kopce ako naše Tatry.

    Albánsko je hornatá krajina a kopce uchvátili aj Chuť od Naty
    Hornatá krajina
  • Prevrat tu bol v 1991, no ešte stále je tu komunizmus vidieť.
  • Po krajine je vybudovaných cca milión obranných bunkrov. Je to absurdita Albánska. Komunisti ich začali budovať pre istotu, keby náhodou bola vojna. Všetky sú zachované, nikdy ich nepotrebovali. Sú vidno takmer všade.
  • Albánski ľudia sú veľmi srdeční, pracovití a poctiví. Na kolotočoch niekto stratil 2.000lekov. Kolotočiar chodil medzi ľuďmi a pýtal sa, komu patria. Nenechal si ich.
  • Albánsko má veľké ložiská kvalitnej ropy. Patrí Amerike. V krajine je jedna rafinérka, ktorá má zastaralé spôsoby spracovania ropy. Takže aj keď je ropa kvalitná, vyrábajú nekvalitný benzín a naftu.
  • Tým, že tu bol zákaz áut, nikto nemohol vlastniť auto okrem papalášov, infraštruktúra sa len buduje. Niektoré cesty sú len kamene.
  • Albánsko je krajina mercedesov. Každé tretie auto je značky mercedes. Je to spôsobené tým, že po prevrate sa sem začali vyvážať staré ojazdené autá a práve mercedesy vedeli zvládnuť necesty a nekvalitu benzínu. Zároveň sú šoféri veľmi nedisciplinovaní a majú “svoje” pravidlá (autom by som tu teda nešla).
  • Priemerný plat je 250 – 300eur, minimálna mzda je 195 eur a dôchodok 70 – 80eur. Je to teda chudobná krajina,  čo vidíte, keď sa dostanete z rezortu von. Pripadalo mi to ako u nás veeeeľmi dávno. Chvalabohu, je vidno, ako sa začínajú stavať nové domy, premaľovávajú sa šedé farby panelákov, buduje sa infraštruktúra a zlepšuje sa životná úroveň.

    Albásko spoznala nato ako krajinu, ktorá sa snaží rásť a byť príťažlivá pre turistov
    Rozostavaný aquapark
  • Dovolenková oblasť je rozdelená na viac častí- my sme bývali v Goleme a videli sme ešte Pláž a Mali robit (neviem, či tam boli nejakí lenivci, že to takto pomenovali 🙂 ).
  • Aj keď je Durres je pár kilometrov vzdialený, pešo sa tam dostať je ťažké. V polovici cesty si NATO postavilo svoju základňu.
  • V roku 2022 by malo Albánsko vstúpiť do EÚ. Zatiaľ pozor na dáta. Roaming je drahý a dáta ešte drahšie (1MB stál 0,5eur). Wifi v hoteli je zdarma.
  • Krajina na viacerých miestach funguje duálne, čo sa týka peňazí. Domáca mena sú Leky (po ich Leke), ale netreba si meniť peniaze vopred. V obchodoch berú aj eurá. Niekde sa spýtajú, či chcete naspäť eurá, ale niekde vám dajú len leky nazad. 1 euro = 118 – 121 leke. Veľké bankovky nie je dobré mať. Max 20 eurovka, s 50 eurovou bankovkou môže byť problém. (Na Slovensku som nezohnala banku, ktorá by mala leky. Zamieňať peniaze je teda možné až po príchode tam.)

    eurá sa za leky dajú vymeniť až v Albánsku. Tak urobila aj Naty
    Albánske Leky
  • Všetci, aj domáci pijú balenú vodu– pomoc, ten plast! Neuveriteľné na tom je, že Albánsko je druhá krajina, hneď po Nórsku, s najväčšími zásobami vody. Lenže kohútiky s pitnou vodou sú otvorené len 6 hodín denne a ostatných 18 hodín tečie voda v nádrže, ktorú má každý dom. Vodu z nádrže potom používajú v dobe, keď voda z vodovodu netečie. Tak sa môže stať, ako sa voda stále dopúšťa a mieša, že v nádrži je aj 2 týždňová voda.
  • Elektrina detto- hotely, nemocnice či zámožnejší majú svoje generátory poháňané naftou, no pre domácich sú výpadky energie úplne normálne a bežné.
  • Ak ste milovníci kávy– pozor! Keď si objednáte v reštaurácií capuccino, prinesú vám takmer vriacu bielu kávu- dačo ako caro káva. Na dobrú kávu treba vyhľadať kaviareň, v hoteli si radšej kávu kúpte v platenom bare. Tá zdarma nie je dobrá.

    Kávu majú v Albánsku výbornú, no ako ju nájsť vám poradí Naty
    Predajňa kávy v Berate
  • Každý bol užasnutý z toho, aké veľké domy Albánci majú. Nie je to pre majetnosť (oni sú chudobní), no je to kvôli tomu, že postaviť dom trvá aj 3 ģenerácie. Každá generácia postaví jedno poschodie. Daň sa platí od momentu, keď sa doň nasťahujú.)

    Domy v Albánsku videla Naty veľmi veľké, no sú vždy viacgeneračné
    Staba domu
  • Pre Albáncov je rodina veľmi dôležitá, žijú viacgeneračne spolu.
  • V obchodoch nenájdete označenie bio. To tu neexistuje. Postreky tu majú, no na ich platy sú tak drahé, že si ich nemôžu dovoliť. Tu je všetko len bio. Zelenina a ovocie je vždy v tej najlepšej kvalite- domácej a bez postrekov.

    V Albánsku aj Chuť od Naty videla, že tu je všetko len bio
    Zelovoc v Albánsku
  • Ak sa rozhodnete ísť do Albánska, pribaľte si repelent proti komárom. Nechcela som používať klímu- v izbách bolo príjemne, no deti boli terčom komárov. Na prostrednej som po druhej noci prestala počítať štípance pri čísle 46! a šla zháňať do obchodu repelent. Majú bežne k dostaniu.

Dovolenka v Albánsku bola nádherná. Čo ma zasiahlo najviac boli deti. Ich trpezlivosť, chuť ísť na výlety a vyjadrenie, že už netúžia po väčšom dome, kde bude mať každý svoju izbu. Keď videli, že deti tu majú síce 4 mesiace prázdnin, ale sú na roli a tvrdo makajú a tie ošaprané staré domy, uvedomili si, čo vlastne majú a že im je nadmieru dobre. Bola som z toho dojatá. Povedali to samé od seba.

Ako žijú Albánčania videla Naty
Bytovka v Berate

Teším sa na túto krajinu o 5 či 10 rokov. Verím, že to bude nádherná krajina, ktorá zotrie stopy uzavretia komunizmu nechá vyniknúť svoje prírodné krásy. Pretože tých je tu viac než dosť.

Dovolenka v Albánsku je podľa Naty nielen relax, ale aj prínos pre hodnoty zmýšľania
Albánsko, ďakujem

Naty

TIP: V prípade, že radi objavujete krajiny, odporúčam si prečítať aj moje zážitky z Toskánska.

POZN.: Ak vás článok zaujal, označte ho srdiečkom hneď pod článkom. Ďakujem. 🙂

Summary
Dovolenka v Albánsku
Article Name
Dovolenka v Albánsku
Description
Dovolenka v Albánsku bola úžasná. Na čo si dávať pozor, čo sa oplatí vidieť a aké jedlá ochutnať som spísala do tohoto článku.
Author
Publisher Name
Chuť od Naty
Publisher Logo
63