Narýchlo som uvarila z hokaidó pyré večeru a zmiešala s ryžou. Myslela som si, že budú aspoň vďační, že je na večeru aké-také teplé jedlo, no stal sa opak. Musela som sa postaviť medzi nich a hrniec, aby sa mi vôbec ušlo. Hokaidó rizoto urobilo u nás dieru do vesmíru! Vraj môžem variť aj viackrát do týždňa. Že hokaidó veľmi nemusia? V tomto recepte si dávali tripľu. Hmmmm, dáte si? 🙂

Väčšie deti- väčšie starosti? Prečo????

Pamätáte si na recepty, ako som fotila a opisovala, že varím s deťmi na linke, miešajú omáčky, tvarujú cesto… Našla som si zábavný spôsob varenia pre nás všetkých. Varenie ma napĺňalo a deti sa z toho tešili. Bol to prenádherný čas neporiadku, ale smiechu a radosti zo spoločného času.

Síce nie sú ešte veľké, už „sú veľké“. Majú svoj svet. Radi varia aj pečú, ale skôr sami. Bezo mňa. Priznávam sa, že mi to je ľúto a zároveň sa teším.
Je to také zvláštne, sama to neviem akosi uchopiť.
Na jednej strane som hrdá, že moje deti upečú sami tortu, uvaria si večeru, upečú osie hniezda, pizzu…zvládnu v kuchyni viac, ako niektorí dospeláci. Dostali (dúfam) pevný základ.
Tá druhá strana mince- Že ma pochopí aspoň jeden rodič? Pustiť ich…nechať ich ísť svojou cestou. To je taká sentimentálnosť asi nás mamičiek- pripustiť si, že už sú veľké a nepotrebujú nás. 🙂 Tak snáď hurá! 🙂

Tak sa to učím. Nechávať ich slobodne ísť. Že by sa preto hovorilo malé deti- malé starosti, väčšie deti- väčšie starosti? Zvládnuť to, že už sú veľké…

Úsporné varenie, to sa dá?

Som v takej medzistanici. Vždy som varila pre ne, dbala na kvalitu stravy, aby ich zdravie bolo pevné, zmizli im ekzémy a alergie- a podarilo sa mi to! Ako si už vedia navariť aj samé, niekedy sa pýtam samej seba, či ešte niekto čaká na moje kuchynské vymýšľaniny. Chodí ešte niekto nakúknuť na web, či Naty niečo nové navarila?

Prišla som na možnú odpoveď tak akosi spontánne. Stalo sa to takto:

Piekla som chleby, pečivo aj koláče do zásoby. Mraznička už hlásila, že nemá čo ponúknuť, a tak som si vyhradila jedno doobedie na pečenie zásob predtým, než pôjdem do práce- do môjho obchodíku.
Práve som dávala do rúry posledný plech moravských koláčov (vyskúšajte, neobanujete- recept TU), keď som v hlave riešila, čo uvarím na večeru, keď prídem večer domov.

Ani neviem ako, ale blyslo mi v hlave, že mám doma hokaidó tekvicu. Keď by som ju nakrájala na plech a dala do vypnutej rúry, ona sa sama pomaly upečie v tom pozostatkovom teple z pečenia!

To je úsporné varenie na energiu aj čas. Uvarí sa samé! 🙂

A tak som urobila. Nevedela som, čo s ním, ale vravela som si, že to nejako domyslím. 🙂 Domyslela som nútene.
Keď som totiž prišla domov a bola hladná ako „Čenkovej deti na piatej strane“, jediná možnosť pripadala ryža. Je totiž do 20 minút na stole, ak ju uvarím týmto spôsobom.

Tekvica sa v rúre krásne domäkka upiekla. Rozmixovala som ju, osmahla som pancettu a všetko zmiešala dokopy. Také štavnaté hokaidó rizoto. Ani nechceli veriť, keď som kričala, že že večera…

„Čo? To už si navarila večeru? Veď si len teraz prišla!“

Ochutnaj, jesť nemusíš

Nakladali si neveriacky, skôr zo slušnosti a úcty. Videla som to na nich. 🙂 Ale ako som sa snažila ich celý život učiť- nemusíš to jesť, ak ti to nechutí. Daj však tomu šancu, ochutnaj to. Ak aj potom povieš- nechutí mi, nejedz to.

Stal sa opak. Opatrné ochutnanie sa zmenilo na chajlovanie. Ako v rozprávke ratattoille, keď kritik Ego ochutnal Rémyho jedlo. Až som sa spýtala- hej, čo robíte?
Hokaidó rizoto im zachutilo až tak, že si dávali nie dupľu, ale tripľu! – či ako sa to hovorí 🙂

Pozerala som na nich a v tom mi to došlo-

Variť musím najprv pre seba, nie pre druhých. Inak to nemá zmysel. Musí to baviť mňa pre mňa. Tak bude v jedle jedinečné kúzlo, ktoré zahraje, objíme…ktoré spája. Viete, čo tým myslím?

Moje poznámky k receptu Hokaidó rizoto

• Úžasné jedlo na obmeny! Od vegánskej, cez vegetariánsku až po extra mäsitú verziu. Dajte dnu, čo máte doma, nebojte sa experimentovať s chuťami.
• Prvýkrát bolo u nás s osmahnutou pancettou. Neskôr aj klobása, zbytky pečeného mäsa, ale aj tuniak z konzervy či len tak parmezán na kocky.
• Ak nestíhate, uvarte ryžu vo vode. No ak máte pár minút navyše, použite vývar (pomaly varený, kvalitný bez éčok a zavarený, mám v eshope, tento používam).
• Bylinky a korenie doslova vymrští „chudobné“ jedlo do chuťového neba. Nepreháňam. Vyskúšajte pridať kvalitnú senovku a kurkumu (dostať v eshope), dajte smil či tymián do ryže… to je to kúzlenie. 🙂

***HOKAIDÓ RIZOTO***

Potrebujeme:

1 tekvicu hokaidó
1 hrnček ryže (pre nás 5 používam sklenený 3dcl z ikey)
1,5 hrnčeka vody alebo vývaru
smotanu na varenie (na zriedenie tekvice podľa potreby)
soľ, korenie
senovka, kurkuma (na zlepšienie chute, nemusí byť)

+syr, slanina, klobása… čo dom dal 🙂

POSTUP:

Tekvicu umyjeme, rozkrojíme na polovicu a pomocou lyžice vydlabeme semienka. Nakrájame ju na mesiačiky. Uložíme na plech, pokvapkáme olejom, trochu osolíme a dáme piecť.

TIP: Pripravte si hokaidó vopred a ušetrite. Keď budete mať rozohriatu rúru z pečenia chleba, či niečoho iného, vložte plech s tekvicou do vypnutej rúry. Pozostatkové teplo postupne tekvicu upečie.

Upečené hokaidó necháme mierne schladnúť, rozmixujeme a zriedime smotanou alebo vývarom (alebo oboje- to je najlepšie). Pridáme aj 1 ČL senovky a kurkumy (nemusí byť) a dochutíme.- kuk poznámky k receptu.

Ryžu uvaríme v pomere 1:1,5 ryža:tekutina nasledovne-
Odmeriame potrebné množstvo tekutiny, dáme do hrnca s hrubším dnom variť. Ryžu zatiaľ prepláchneme v sitku.

V momente, ako vrie, pridáme 1PL oleja a pridáme ryžu (ak varíme vo vode, aj 1 ČL soli). Premiešame, zakryjeme pokrievkou a varíme na malom plameni 16 minút.

Uvarenú ryžu pridáme do pripraveného pyré a zmiešame.

Dochutíme podľa potreby, ozvláštnime osmahnutou slaninkou, klobásou, syrom, bylinkami… podľa chute 🙂

Úsporné, sezónne, fenomenálne.

Dobrú chuť!

TIP: Skúšali ste hokaidó pridať do chleba? Tento hokaidó chlieb bez vody vás uchváti.

POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto článku. Ďakujem 🙂