Milujem koláče, ktoré mi pripomínajú detstvo a starenku. Poctivá a plná chuť ma vracia naspäť do detstva. A presne tento pocit som nedávno mala pred očami, keď som dostala domáce marhule. Obité od dažda, ale sladučké ako med. Vedela som, čo s nimi urobím. Upečiem ten najlepší marhuľový koláč podobným spôsobom ako moja starenka. No že si ho bude pýtať aj moje dieťa odmietajúce marhule, to som nečakala. Znak, že je naozaj úžasný.

Hurá, prázdniny!

Kto by sa netešil v detstve na prázdniny? Konečne som nemusela ráno vstávať, celý deň sedieť v lavici, poobede cvičiť na klavíri a písať úlohy. Cez prázky to bola sloboda. 🙂 “To je pohoda, když je pohoda.” – hláška z filmu “Rrrr”.

Úplne najviac, alebo ako ja rada hovorím- najsamviac, som milovala prázdniny u starenky. Bola som tam len s ňou a nenudila som sa. Hrala som sama so sebou tenis tak, že som si loptu pinkala o bránu.
Alebo som si prehadzovala loptu. To vám bolo super. Starenka mala na dvore také plazivé hrozno (ospravedlňujem sa za popis, netuším správny výraz). Mala z neho vyrobenú akoby markízu, také tienidlo. Postavila som sa na jeden koniec, loptu som hodila silno ponad hrozno a utekala na druhú stranu. Musela som tam byť skôr, aby som chytila loptu. To bol pocit, keď som to stihla a ešte som ju aj chytila. 🙂
Čudujem sa, koľko kreativity môže byť ukrytej v dieťati. 🙂

Starenka ma naučila lúštiť osemsmerovky a vyšívali sme spolu. Večer sme 5 minút rozohrievali televízor, aby sme si pozreli Riskuj! a Kolotoč. Išli sme spať so sliepkami a vôbec mi to nevadilo. To bol tak hodnotný čas…

A nesmiem zabudnúť spomenúť jej marhuľu. Hneď ako sa vyšlo z domu, po pravej strane bol taký malý sad s dominantnou marhuľou. Och, milovala som ju. Jej nízke konáre boli vytvarované tak, že som na ňu veľmi ľahko vyliezla a mohla na nej sedieť aj hodiny.
Hrávala som sa tam s barbiami, len tak sedela a počúvala šuchot listov a najradšej som si predstavovala, že to je moje kráľovstvo, kde žijem. Každý konár bol iná komnata.
Keď som bola hladná, načiahla som ruku a utrhla si jednu marhuľu. Alebo aj desať. 🙂
Ten strom a čas strávený v jeho korune ostane navždy vo mne.

Radosť z prázdnin som si zachovala dodnes, aj keď už mám deti. Ja totiž milujem, keď ostanú doma a nejdú do školy. Žiadne ranné naháňačky s raňajkami a desiatou. Naopak. Pohodka, kľud. 🙂

Marhule len samotné, prosím!

Môj strom, resp. to moje kráľovstvo ma nakŕmilo veľakrát. Ale nenávidela som ich v parených buchtách. To bolo ako za trest. Vadila mi kyselkavá chuť. Buchty majú byť sladké, nie kyselkavé… Starenka si vždy myslela, ako mi ulahodí, pretože parené buchty od nej- to je “báseň, ktorú nikto neprednesie ako ona”.

Alebo koláč. Nádherne vláčne cesto, na tom marhule a mrvenička. Po našom posýpka. No celé zle. Mne to vtedy nechutilo.
Ešteže mi tam starenka dala extra dávku mrveničky. Tá to zachránila a ako tak som koláč zjedla.
Pamätám si, ako som ju prosila, nech mi upečie “len tú posýpku.”

A dnes už ako dospelá si koláče a parené buchty s marhuľami robím v sezóne často. Paradox. Že by som si chcela pripomenúť atmosféru prázdnin z detských čias? Marhule čerstvé, alebo marhule v koláči- celá som polepená od jedenia. 🙂

Marhuľa

Vedeli ste, že marhuľa pochádza v Číny? Prišla k nám cez Arménsko a Taliansko. Darí sa jej u nás najmä v piesočnato – hlinitých pôdach a miernemu pásmu.

Najlepšie je zbierať úplne zrelé plody, postupne a opatrne. Skladovať ich je najlepšie v debničkách v chladnej pivnici.

Marhule môžeme jesť čerstvé, sušiť ich, rozvariť na džem alebo ich zavariť.
Zaváranie nie je pre mňa veľmi príťažlivé. Treba oberať marhule nie úplne zrelé, pretože by sa rozvarili a chýbajúca sladkosť  je dopĺňaná cukrom. Mňa vždy z toho páli záha. Preto si ich užívam naplno v sezóne ako čerstvé.

Prečo by sme mali jesť marhule?

Konzumácia marhúľ:

• preventívne pôsobí proti Alzheimerovej chorobe
• zlepšuje náladu
• zlepšuje imnunitný systém
• pozitívne pôsobí na srdcovo – cievny systém
• napomáha tvorbe červených krviniek, lebo obsahujú dostatok železa
• zmierňujú astmatické prejavy

Zaujímavosťou je amygdalín- glykozid- nachádzahúci sa v kôstkach. Pamätám si, že ako deti sme na ihrisku rozbíjali kôstky marhúľ a jedli ich. No vždy nás dospelí upozorňovali, že ich nesmieme zjesť veľa, lebo sa otrávime. Amygdalín spôsobuje horkastú chuť a nájdeme ho aj v mandliach,
Téma okolo tohto glykozidu je kontroverzná. Niekedy sa spája s vitamínom B17, ktorý testovali s pozitívnym vplyvom na liečbu rakoviny. Za vitamín ho však napokon neuznali. Ak vás zaujíma téma amygdalínu bližšie, tento článok z chemickej fakulty o tom píše, a zajímavé info som našla aj na wikipédií.

Aj tu platí, všetkého veľa škodí a z každého rožka troška. 🙂

Marhuľový koláč u nás doma

Posledné roky ma svokor zásobuje domácimi marhuľami. Sú bez akéhokoľvek postreku. Niekedy sú škaredé, obité od dažďa. Ale komu by to vadilo? Veď práve to je príroda.

Tento rok som už netrpezlivo vyčkávala, kedy dostanem marhule. Na internete už začali vo veľkom objavovať foodstylistické fotky s marhuľami.
Chcela som upiecť koláč ako u starenky. Teda skoro ako ten starenkin. U mňa bez kvasníc.
Vedela som, že budem “odsúdená” na zjedenie celého plechu, pretože je v ňom dosť laktózy. Teda chlap “vypadáva z hry”. Nebude tam čokoláda- to je o ďalšieho hráča menej. Keďže nebude holý, teda len cesto, tak ani najstaršia nebude a posledný člen rodiny- snáď aspoň ochutná… Tak som uvažovala.

Po upečení som ľutovala, že nie som krava s piatimi žalúdkami. Bol úžasný. Ako je možné, že mi tento koláč kedysi nechutil? Chcela som ho zjesť celý naraz. Ale tento typ koláča je dosť sýty.
O pár hodín som bola prekvapená, že akosi chýba na plechu veľa z koláča. Omrvinky po zemi indikovali, že sa niekto hostil. Všetky deti chodili hore – dole po ďalší kúsok koláča. “Vám chutí? S marhuľami???” Ešte dnes som z toho paf… 🙂

Už len vymyslieť rovnako chutnú bezlaktózovú verziu a koláč bude pre všetkých u nás doma. 🙂

Moje poznámky k receptu Ovocný kváskový koláč

• Do receptúry používam materský kvások vedený ražnou chlebovou múkou na kváskovanie. Je to vysoko kvalitná slovenská značka múky, ktorú som vyvinuka v spolupráci s mlynom Trenčan.
• Lievito madre v ceste nie je potrebné. Ak ho ale používate a ostala vám z neho trocha pri občerstvení, použite ho. Do koláča prinesie ešte väčšiu nadýchanosť a jemnosť.
• Cesto je vďačné na sezónne ovocie. Okrem marhúľ je úžasné aj so slivkami. Ale aj mix ríbezle, čerešne a jahody je moc fajn.
• Mrveničku nemusíme použiť celú. Posypeme len toľko, koľko máme radi.
• Cesto na plechu sa najlepšie formuje naolejovanou rukou.
• Pri finálnom kvasení krásne vidíme, ako sa cesto dvíha a ovocie sa v ceste “stráca”.
• Na posypanie používam cejlónsku mletú škoricu.
• Na pečenie som použila plech s veľkosťou 37×28 cm.
• Pozor, je prudko dobrý. 🙂

***NAJLEPŠÍ MARHUĽOVÝ KOLÁČ***

Na štartér potrebujeme:

100 g pšeničnej hladkej múky na kváskovanie
100 g vody
1 PL materského kvásku

• Suroviny zmiešame lyžicou v mise, prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme kvalisť na kuchynskej linke 9 – 12 hodín alebo do zdvojnásobenia objemu.

Ďalej na cesto potrebujeme:

150 g pšeničnej hladkej múky na kváskovanie
250 g pšeničnej polohrubej  múky na kváskovanie
100 g cukru
200 g plnotučného mlieka
100 g kyslej smotany
3 žĺtky
80 g zmäknutého masla
50 g lievito madre (natrhané na čo najmejšie kúsky)
šťavu z pól citróna
1/4 ČL sušenej vanilky (alebo 1 vanilkový cukor)
štipku soli

Ďalej na mrveničku potrebujeme:

150 g pšeničnej polohrubej múky na kváskovanie
100 g cukru
80 g studeného masla
1/4 ČL sušenej vanilky (alebo 1 vanilkový cukor)

Na ovocnú časť potrebujeme:

očistené ovocie podľa aktuálnej ponuky (marhule, čerešne, ríbezle, slivky….)
30 g rozpusteného masla

Na dokončenie potrebujeme:

rastlinný olej
detskú krupicu
mletú škoricu

Postup:

Do misy dáme lievito madre a roztrháme ho na čo najmenšie kúsky. Pridáme mlieko a dobre rozmiešame. Pridáme aj ostatné suroviny a správne vykvasený štartér. Najlepšie mixérom s hnetacími hákmi vymiesime redšie cesto. Mohlo by sa zdať, že cesto potrebuje na zahustenie ďalšiu múku, ale nepridáme ju. Cesto bude po upečení vďaka tomu jemné a vláčne. Správne vymiesenie spoznáme podľa toho, že sa cesto odliepa od stien misy.

Misu s vymieseným cestom prekryjeme neprievzdušným materiálom, necháme na kuchynskej linke kvasiť 2 hodiny a následne dáme do chladničky na 12 – 16 hodín (alebo cez noc). Cesto bude v chladničke pomaly kvasiť, vďaka čomu prebehne kvalitnejšia fermentácia. Podporí sa tým smotanová chuť pšenice, koláč bude po upečení ako “obláčik”. Vďaka schladnutiu cesta sa s ním bude aj lepšie pracovať a nebude také lepivé.

Následne vytiahneme misu s cestom na kuchynskú linku a necháme cca 1 hodinu otepliť. Plech vymastíme olejom a vysypeme krupicou.
Cesto na ovocný kváskový koláč vyklopíme na plech a naolejovanou rukou roztiahneme po celom plechu s tým, že okraje necháme trochu vyššie.

Na cesto naukladáme nahusto očistené ovocie prekrojenou časťou smerom nahor.

Plech s cestom prekryjeme druhým hlbokým plechoch hore dnom a necháme finálne kvasiť 1 hodinu.

Pripravíme mrveničku. Navážime múku a cukor. Studené maslo nakrájame na malé kocky. Prstami zapracujeme, až dostaneme akoby piesok.
Keď je ovocný kváskový koláč vykvasený (vidíme to dobre podľa nárastu cesta, zrazu je ovocie akoby vpadnuté do cesta), vyhrejeme rúru na 200’C. Ovocie pokvapkáme rozpusteným maslom. V tých malých “lodičkách” ovocia sa zachytí a robí kúzlo. Posypeme ho mrveničkou a pečieme 40 – 45 minút.

Upečenie spoznáme podľa hnedých okrajov cesta.

Marhuľový koláč hneď po vytiahnutí z rúry posypeme škoricou a necháme vychladnúť.

No! Priznávam, že jeden kúsok nestačí. 🙂

Dobrú chuť!

TIP: Ak máte radi poctivé recepty, odporúčam vyskúšať tieto parené buchty a starenkin koláč.