Chlieb je doslova zázrak. Nepotrebuje veľa surovín a aj tak môže vyzerať a chutiť dokonale. Stačí teplo a láska našich rúk, chuť niečo nové vyskúšať a kvások. Z neho sa totiž dajú vykúzliť tie najkrajšie a najchutnejšie chleby. Múka, voda a soľ. To je zloženie dnešnej receptúry, ktorá svojou smotanovou chuťou, chrumkavou kôrkou a lahodnou vôňou dostane každého. Nech sa páči, priatelia, biely kváskový chlieb.
Ahoj, kybersvet!
Ešte nedávno sme sa tešili z možnosti posielania mms, teda obrazových textoviek. Nedokonalé aparáty posielali kockoidné fotky, na ktorých bolo len málo vidno. Rozhojnili sa mailové schránky a mladí ľudia chatovali (četovali) v pc kaviarňach.
Zrazu prišli sociálne siete a celý kyber svet sa začal vyvíjať akosi až priveľmi rýchlo.
To bolo akurát obdobie, keď som bola čerstvo mamou.
Každý spomínal akýsi fejsbúk a že kto si dal koho do priateľov…zdalo sa mi to uletené. Neskôr mi bývalé spolužiačky ešte zo strednej radili, aby som si aj ja zriadila konto, pretože prostredníctvom tohto portálu organizujú stretávky.
Skupina žien, ktoré milovali varenie, naštarovali moje nové Ja
Ani neviem ako a dostala som sa do skupiny žien, ktoré si radili vo varení. Ja tie moje chudinkárske receptíky…ani som ich neuverejňovala. No zápal pre varenie tých žien ma veľmi motivoval. Až tak, že som sa rozhodla urobiť tortu pre moje dieťa (vtedy už druhé).
Bola som do 3:30 hore, aby som ju dokončila a jedna online kamarátka Mila bola so mnou a vždy cez obrázky hodnotila. Prekecali, alebo skôr prepísali sme celú noc. Ráno som zavesila fotky z celej noci do skupiny a strhla sa davová psychóza, že som obrovský talent, ktorý by mal mať svoju vlastnú stránku.
A tak to celé začalo….
TIP: Láka vás kváskovanie? Prihláste sa na kurz kváskovania s Naty, kde sa to naučíte ako profík.
Začala som blogovať
Blogovať zo zábavy a pre zábavu ako koníček je veľmi super. Robíte to, čo vás baví a napĺňa. Ako mňa. Ale nevedela som nič. Fotiť, spravovať sociálne siete, vytvoriť webovku…. Všetko len postupne úplne od nuly.
Niekomu ostane blogovanie pre zábavu navždy. Sem – tam keď niečo uvarí, pridá to na svoju stránku. Mám takých viac blogov, ktoré milujem a sledujem.
No v mojom prípade nastalo niečo iné. Čím viac som varila, tým viac som si uvedomovala, že mám v hlave veľmi veľa nápadov na rôzne jedlá, ktoré by mohli iných motivovať k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu. A čím viac varíte, tým viac píšete, postujete, a teda zaberá vám to čoraz viac času…
Zrazu som sa ocitla na obrovskej životnej križovatke. Blog ma veľmi bavil. Nemala som dosť času na všetky nápady. Chcela som sa vzdelávať, chodiť na kurzy, rozvíjať seba i kvalitu mojej práce. Nestíhala som klasickú prácu.
A tak sa stal zo mňa bloger na plný pracovný úväzok.
Kto bol v tom čase so mnou, potvrdí vám, aká zadumaná som bola a koľko otázok som položila ľuďom z rôznych sfér. Matka troch detí si len tak povie, že ide robiť, čo ju baví? To je šialené! Žiadna istota, nič v ruke…
No ja som musela. Inak by som si celý život vyčítala, že som to aspoň neskúsila…ísť za svojím snom, robiť, čo ma naozaj baví.
Veď vrátiť sa môžem kedykoľvek, nie?
Bloger na Slovenku
Na živnostenskom úrade som chodila zvláštne. Pojem „bloger“ totiž v ich kolónkach nie je. Toto povolanie neexistuje. Svoju prácu som si vyskladala z možností, ktoré bloger robí.
Vedela som, že odteraz musí byť moja práca naozaj dobrá. Ale, čo je najdôležitejšie, nesmiem sa v tom stratiť. Musím ostať sama sebou. Inak by som vás prestala baviť. Že je to tak?
Som však pracant a ja ľúbim makať.
Moje tohtoročné plány na Vianoce
Koncom roka som si veľa vecí neplánovala. Chcela som si užiť advent spolu s deťmi a zachytiť tú správnu atmosféru Vianoc.
Och, neviem, ako by som dopadla, keby som si dačo viac naplánovala, lebo aj to málo so všetkými doťahovačkami bola fuška.
V týždni pred Vianocami som pozerala na chodbe na svojho muža s prosebným pohľadom, že by som si želala 7 dní oddychu.
Jedine on mi vie dať pokoj svojím pohľadom a úsmevom…ubezpečil ma, že si cez sviatky oddýchnem. Uverila som mu a hneď mi bolo lepšie.
Vianoce sa začali rozprávkovo.
Blogerina je naozaj drina, no na druhej strane mám možnosť unikátnych zážitkov.
Už v predstihu mi dala automobilka Ford dva darčeky:
- Zobrali ma na vianočné trhy do Viedne s ozajstným sprievodcom, ktorý nám hovoril také zaujímavosti o Viedni, že som bola jak Kelišová v Slunce, seno… a mala otvorenú pusu od úžasu.
- Dali mi auto Ford C-Max s plnou nádžou na obdobie Vianoc, aby som si vyskúšala, ako sa jazdí s motorom „eco boost“.
Cítila som sa naozaj poctená, bolo to celé jedinečné.
Dávaj si, Naty, pozor, čo si želáš…
Medzi sviatkami vždy chodíme rodičom a svokrovcom na pár dní. Ani tento rok nemal byť výnimkou. Darčeky zbalené, všetko nachystané na chodbe.
Muž pomaly nosil veci do C-Maxu a ja som ešte riešila posledné detaily.
Nevšimla som si však, že za mnou niečo je a ako som urobila krok späť, stratila som rovnováhu. Ešte teraz počujem, ako deti kričia: „Mami, mami!“
Na nohu mi padlo ťažké železo.
Obrovský hnev až jed, do toho ukrutná bolesť a slabosť v mieste udretia… Poznáte ten pocit? Myslela som, že vybuchnem, no slzy sa mi tak rozkotúľali po lícach, že som ich nevedela zastaviť.
Na nohu som sa nevedela postaviť a tak som si sadla na schody. Ako – tak som si zobula topánku a už videla, že toto nie je dobré…
Keď som zbadala svoje chodidlo, muž len povedal, že musíme ísť rýchlo do nemocnice.
Čo?! Nie! Nechcem! Ale vedela som, že je to jediná možnosť….
Som na pohotovosti a zisťujem, že apatia je problém. Nie zdravotníctvo.
Priviezol ma na parkovisko pred pohotovosť, kde som ho chvíľu čakala. (tam sa nesmie parkovať, sú tam sanitky)
Vtedy som si uvedomila jednu vec: Každý vravíme, aké máme zlé zdravotníctvo a že je celý systém zlý. No diskutovala by som o tom.
Stála som tam na jednej nohe. Uplakaná, s rozmazanými očami. Každý musel vidieť, že mi niečo je.
Vonku stáli 4 ľudia- zdravotníci, ktorí boli práve na jednej „zdravotnej“. Nikto z nich ku mne nepodišiel, nepodoprel ma, aj keď videli, že som skoro spadla.
Myslím, že chyba zdravotníctva bude v ľuďoch. V ich otupenosti, ľahostajnosti a stereotype.
Mali by asi viac oddychovať. Dostávať vyšší plat a viac byť motivovaní najmä po psychickej stránke.
Čo som si želala, to som dostala
Dopadlo to dobre. Nemám zlomenú nohu. Silno udretú. Teda- zákaz chodiť, iba ak s barlami, nohu vyloženú, majú ma obsluhovať a mám oddychovať. To všetko 7 dní.
Pomoc! 7 dní. Veď to som si želala pred Vianocami tým psím pohľadom od muža! Och, odteraz si musím jasne dávať pozor na to, čo si želám. Prinajmenšom svoje želania viac špecifikovať….
No viete si ma predstaviť, že týždeň oddychujem? Ja nie… možno preto sa mi to stalo. Aj oddychovať sa treba naučiť, že? 🙂
Musíte ma asi priviazať, aj chromá som sa vynašla a vymyslela recept
Aaaaale, vymýšľať sa dá aj s vyloženou nohou. Trvalo to presne 3 dni a mám pre vás recept. Barlový. Teda taký, čo sa nemiesi a nie je s ním toľko roboty. Pretože keď stojím, začne mi v nohe pulzovať srdce a je to nepríjemné. Vymyslela som si biely kváskový chlieb, aby som si spríjemnila to nútené vysedávanie.
Nenáročný recept so zaručeným úspechom. 🙂
TIP: Urobte si radosť kváskovými drobnosťami. Nakúpte si u Naty v jej eshope.
Ako by som vám popísala recept?
Ako keď sa oblečiem do najmäkšieho hrubého svetra a otvorím dvere, zahalí ma zimný kabát plný čerstvej sily. To studené vzpruženie zahrieva, sveter zabraňuje ochladeniu. Smotanová striedka je ako hodvábny šál, ktorý si sadne na šiju. Je pevná, no pružná. A kôrka? To je čerstvý sneh od pani Zimy, po ktorom kráčam len preto, aby som si vychutnala praskajúci zvuk dokonalej chvíle.
Biely kváskový chlieb.
Moje poznatky z receptu Biely kváskový chlieb
- Na prípravu chleba som použila múku na kváskovanie. Je to múka, ktorú som vyvinula v spolupráci s mlynom Trenčan a spĺňa všetky kritériá kvality pre správne kváskovanie bez aditív a iných „umelín“. Múky sa dajú bežne kúpiť, ich zoznam neustále aktualizujeme.
- Každá múka inak saje. Teda ak by ste pripravovali recept z inej značky múky, choďte podľa fotopostupu. Ak je to potrebné, pridajte múky alebo zrieďte vodou.
- Jedná sa o typ receptúry s vysokou hydratáciou. Teda v ceste je viac vody. Žiaden strach. Chlebová múka je silná. S vodou si poradí a nakoniec pri pečení využije vo svoj prospech; biely kváskový chlieb sa krásne nafúkne.
- Cesto na biely kváskový chlieb nemiesime. Lepok rozvíjame prekladaním cesta.
- Z uvedenej dávky upečieme dva bochníky s váhou okolo 660g.
- Použijeme teda dve 750 g ošatky. (nebudú však plné cesta až po okraj, asi do 3/4.)
- Po vyklopení bude cesto na biely kváskový chlieb ako placka. No v rúre ukážkovo vyskočí do výšky.
- Chleby sú len zo pšenice. Teda rýchlejšie tvrdnú. Vydržia max 3 dni. Preto ak neplánujeme nejakú oslavu pre viac ľudí, pokojne dáme jeden do mrazničky.
***BIELY KVÁSKOVÝ CHLIEB***
Na štartér potrebujeme:
120 g pšeničnej chlebovej múky na kváskovanie
120 g vody
1 PL materského kvásku
- Suroviny zmiešame spolu v miske lyžicou. Misku prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme na linke pri izbovej teplote 9 – 12 hodín alebo do zdvojnásobenia objemu.
Následne potrebujeme:
700 g pšeničnej chlebovej múky na kváskovanie
525 g vody
14 g soli
Postup:
Do správne vykvaseného štartéra pridáme 475 g vody. Štartér s vodou rozmiešame a vznikne nám tak ako keby špinavá voda.
Do tejto zriedenej zmesi vsypeme múku a len lyžicou premiešame, aby sa múka spojila s tekutinou. Takto necháme stáť 30 minút.
Zostalo nám ešte 50 g vody a soľ. Soľ v tejto vode rozmiešame čo najviac a po 30 minútach oddychu cesta pridáme aj slanú vodu a opäť lyžicou poriadne premiešame. Ale nemiesime.
Tekutejšie cesto na biely kváskový chlieb prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme 30 minút stáť.
Následne cesto rukou alebo stierkou na cesto preložíme- podoberieme ho zo strany najďalej od nás, natiahneme do výšky a preložíme na protiľahlú stranu.
Takto to urobíme z každej svetovej strany 1x. Opäť prekryjeme misu a necháme opäť 30 minút oddychovať.
Postup prekladania cesta a 30 minútového oddychuje opakujeme pravidelne počas 3 hodín. Teda preložíme cesto 5x. Na 6. preloženie cesto už dáme na pomúčenú pracovnú dosku.
Počas prekladania cesto na biely kváskový chlieb postupne spevnie, nadobudne čoraz menšiu lepivosť.
Na pracovanej doske rozdelíme cesto na dve rovnaké časti.
Každú časť preložíme z každej strany 1x a len zľahka vytvarujeme guľu. Naozaj zľahka.
Bochníky prekryjeme miskami. Necháme 30 minút oddychovať.
Následne finálne vytvarujeme: trochu prstami postláčame cesto, urobíme z neho placku. Nie veľa, stačí len trošku. Cesto zoberieme zo severnej, teda tej časti, ktorá je najďalej od nás. Preložíme ju na protiľahlú stranu do 3/4 cesta. Teda nie úplne celú.
Takto to urobíme aj z východnej a západnej strany.
A teraz južná strana cesta. Teda tá, ktorá je pri nás- od tejto strany cesto zmotáme ako uterák. (na fotke ukazujem motanie jednou rukou, druhou fotím. No je lepšie rolovať cesto oboma rukami. 🙂 )
Spoj cesta scvakneme prstami.
Povrch cesta potrieme jemne múkou a vytvarované cesto uložíme do škrobom vytretej ošatky spojom nahor.
Vytvarujeme obe cestá a v prikrytých ošatkách necháme cesto finále kvasiť cca 2 hodiny.
Rúru rozohrejeme horný-dolný ohrev 250´C s plechom, na ktorom budeme chleby piecť, a na dno umiestnime starý plech či nádobu, ktorá bude slúžiť na zaparovanie.
Vykvasené bochníky na biely kváskový chlieb opatrne vyklopíme na papier na pečenie, ozdobne narežeme žiletkou a poprášime vodou z rozprašovača.
Prenesieme do rúry na rozohriaty plech. Pred zatvorením rúry vylejeme do spodného plechu pohár vody a dvierka zatvoríme. Pečieme 15 minút.
Následne teplotu stiahneme na 220´C a pečieme ešte cca 10 minút. Správne upečené chleby po zaklopaní zospodu znejú jasne duto.
Na povrchu je biely kváskový chlieb jantárovo zlatý.
Upečené chlebíky dáme vychladnúť na mriežke.
Následne už žiadne zľutovanie nad dokonalosťou týchto bochníkov.
Smelo do nich!
Dobrú chuť!
Pozn.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom.
TIP: Nechajte si posielať tipy na chutné a zdravé jedlo- odoberajte od Naty videá.
Ahoj kvaskovacky a kvaskovaci…. Som zaciatocnicka… Prve dva chleebiky boli sice dost placate ale jedle a pravdepodobne trosku hutnejsie lebo boli z celozrnej muky avsak teraz som aa rozhodla skusat vraj jednouchsie bielu psenicnu muku.. Skusala som tento chlebik presne podla postupu ale vo faze keedy by mal ist do osatky abbyt v tvare bochnika je to len roslievajuce sa nieco… V com moze byt problem? Posielam foto v provizornej,, osatke,, ma vyznam cakat posledne dve hodiny na finalne kvasenie ci nieco take budem davat do rury zbytocne?
Ahoj, Jani, tento chlebík je zrovna skôr pre pokročilejších. Je dosť hydratovaný(obsahuje viac vody) a pýta si skúsenosti pri práci s cestom. Odporúčam ti pozrieť jednoduchý chlieb https://chutodnaty.sk/jednoduchy-chlieb/
Určite si porovnávaj fotky s fotopostupom a v prípade potreby cesto dolaď, aby sa podobalo čo najviac tomu na fotkách.
Kváskovanie je dobrodružná cesta, vitaj na nej 🙂
Naty