Pár dní pred Vianocami som si kúpila letenku do Londýna, aby som tam strávila Silvester. Spontánne, len tak pochodiť a pozrieť Londýn, jeho pamiatky, privítať rok 2024. Bláznivé? No samozrejme! Ale veď nudný život by bol trest…:) Čo vidieť v Londýne a užitočné informácie o výlete do Londýna vám prinášam v tomto článku.

Bolo toho na mňa veľa. Až príliš pred sviatkami. Fyzicky aj psychicky. Na jednu stranu som si vychutnávala svetielka v tme, vôňu škorice a príprav pečenia na Vianoce. Na druhú stranu som mala momenty, kedy som premýšľala, že by som sviatky zrušila. Priznávam, že som sa za to trochu aj hanbila. Hlavne som si predsviatočné dni predstavovala inak. A to ma hnevalo.

Preto v jeden z tých “amokov” zrušenia sviatkov, vlastne posledný môj výkrik, som sadla za počítač, naťukala do uja googla “lacné letenky do Londýna” a kúpila som 3 letenky na 5 dní v Londýne. Pre mňa a moje dve baby, ktoré často spomínali, ako by chceli vidieť Londýn a opakovane sa pýtali, “kedy tam pôjdeme?” – “po Vianociach, strávime tam Silvester a privítame rok 2024 v Anglicku. Čo vy na to?” No to sa neodmieta. 🙂

Letenky

Ste zbehlí v nákupe leteniek? Ja teda nie, ale už sa trochu lepším. 🙂 Pomaly sa učím, ako kúpiť letenku čo najlacnejšie.
Najprv som si cez servery našla všetky možné dostupné lety a ich ceny. Následne som otvorila ďalšie okno na webe priamo s danou spoločnosťou, ktorá ponúkala letenky na serveroch, či náhodou na ich domovej stránke budú ceny ešte lepšie. Lebo zväčša sú!

Ako letieť za málo peňazí

Má to ale háčik! Ak chce človek letieť nízkonákladovo, musí letenku kúpiť hneď. Ak z webu odíde a vráti sa čo len za chvíľu, už sú ceny na tie isté lety úplne iné! Predpokladám, že servery rozoznajú IP adresu a proste tie nízke ceny už neponúkne. Stalo sa mi to a teda riadne to nahnevalo! Musela som ísť na iný počítač a inú IP adresu, aby som opäť videla tie nízke ceny a ihneď potom letenky kúpila.

Čím menej som si toho zadala, tým bola lacnejšia cesta. To znamenalo ísť len s batohom 40x30x20 cm (niečo ako školská taška), lebo akákoľvek batožina sa platí a cena dosť predražuje letenku. Ale to nevadí- netreba veľa oblečenia, nejdeme na módne prehliadky a musela som mať na pamäti, aby boli na ubytovaní v cene aj uteráky (tie by zabrali veľa miesta).

Výber sedadiel v lietadle je spoplatnený. Zdarma je v prípade, že si nechám vybrať sama miesta systémom. To znamená, že by nám hrozilo, že budeme každá sedieť úplne inde. Riskla som to (odmietla som zaplatiť 50e za sedadlá pri sebe) a baby sedeli spolu, ja pár miest za nimi. Cestou naspäť sme poprosili letušku, že sme tri, rodina, či by sme mohli sedieť niekde spolu a našla nám miesto pred odletom- takže sa dá dohodnúť na spoločnom sedení priamo v lietadle s letuškou. Hold, o tom sú lacné lety. Komfort si treba zaplatiť.
Ale my sme leteli komfortne tam aj späť, aj lacno. 🙂

TIP: Odporúčam sledovať maily leteckej spoločnosti, ktoré posielajú pred odletom. V drvivej väčšine posielajú ponuky, ktorými sa snažia zarobiť, ale posielajú aj možnosť self-checkin-u a to je skvelá vec. Navyše pozor- ak to má urobiť zamestnanec na letisku, aj to je za poplatok! Čo je na tom dobré? Na letisku idete priamo na kontrolu, nemusíte stáť v dlhej fronte na chek in, kde každý rieši kufre.

Takže som si stiahla deň pred odletom ich appku, urobila som cez ňu check in a letenky si skopírovala do appky “peňaženka” v mobile, kde sú stále poruke a ľahko dostupné (ak nemáte dobrý signál a letenky sú len v appke, robí to problém).

POZOR– majte na pamäti, že Anglicko už nie je v EÚ, potrebujete pas, občiansky nestačí. Niektorí si potrpia aj na tom, aby mal pas dostatočnú dĺžku platnosti- platnosť viac ako 6 mesiacov.

Odlet a prílet do Londýna

Leteli sme z Prahy, pretože sa ku mne pridala aj kamarátka so svojou dcérou. Babská jazda v Londýne na Silvestra! Kuuurnik! Ešteže som tie sviatky nezrušila, čo? 🙂
Let bol krátky, na hodinách sa posunul len o hodinu, aj keď len trval dve hodiny… kúzlo posunu času. 🙂

V Londýne nás na letisku skenovali, klasická biometrická kontrola pri vstupe do krajiny. Sranda, že deti to pustilo a nás dve dospelé ten “samosystém” nechcel pustiť, len nám na obrazovke vypísal, aby sme vyhľadali…ani neviemčo. Ale šli sme ku klasickému okienku, tam sa nás pán spýtal, prečo sme prišli, na ako dlho a či sme už v Londýne boli. A pustili nás.

Ubytovanie v Londýne

Na poslednú chvíľu hľadať v Londýne ubytko a ešte v čase sviatkov je dobrodružstvo! Nevedela som o tom nič- akú oblasť, na čo pozerať… Hľadala som na booking a šla som podľa ceny. Nastavila som si parametre a pozerala jednotlivé ubytovania. Z prístupu a komunikácie majiteľa som napokon veľmi sklamaná, preto vám odporúčanie na ubytko dávať nebudem.

Na čo pozerať pri hľadaní ubytovania:

• ako ďaleko je metro (ak by sme boli do noci v meste, jazdí najdlhšie)
• ako blízko/ďaleko sú pamiatky a aké
• čo je v okolí
• vzdialenosť obchodu
• recenzie minulých hostí- čo napísali aj ich číslené hodnotenie
• vybabenie- uteráky, toaletný papier, fén, kuchyňa (chceli sme si variť)

Možno bude niekto namietať, no mne osobne príde, že najlepšie je nájsť ubytovanie v blízkosti zelenej linky- District line. Na nej sú totiž zastávky pre najviac pamiatok.

Doprava v Londýne alias Harry Potter čáry-máry

No fakt! Keď som zbadala nákres metra, držala som si oči, aby mi nevypadli. 🙂

Cestovať v Londýne sa dá aj bez lístka– teda treba zaplatiť, ale stačí pri turnikete zaplatiť platobnou kartou, netreba stáť nikde na lístok.

Pre deti do 15 rokov sa oplatí kúpiť na 7 eur cestovnú dobíjateľnú kartu, tzv. Oyster card a platia polovičné cestovné. Platba platobnou kartou je len bez zľavy, teda pre deti veľmi nevýhodná, a maximálna cena denného lístka je dačo cez 8 libier. Kartu sme kúpili v turistickom informačnom ceste na jednej zo zastávok metra. Sú platné “navždy”. Ak sa baby do Londýna niekedy vrátia, len si nabijú kartu požadovanej tarify a cestujú.

Čo teda radím: Pre deti kúpiť Oyster card na polovičné cestovné za jednorazový poplatok 7e. Dospelí cestovať s platobnou kartou (môže byť aj platba mobilom). Pri platbe kartou v metre je dôležité použiť tú istú kartu pri vstupe aj výstupe na metro (inak hrozí pokuta 80 libier).

Ako cestovať v Londýne

Pri vstupe do metra sa musí človek pípnuť 2x– raz pri vstupe a druhýkrát pri výstupe. V autobuse sa pípne len raz- pri vstupe.

Vždy, keď sme chceli niekam ísť, otvorili sme google maps a tam nám to ukázalo vždy možné trasy, čísla spojov, počet zastávok…na toto je dnešná doba úplne super! Veľmi nám to pomohlo sa zorientovať v doprave a už na druhý deň sme si pripadali ako úspešní študenti školy Harryho Pottera.
Zrazu bolo cestovanie po Londýne tak jednoduché a príjemné, že sme aj zabudli na to, aké stresujúce to bolo prvý deň, keď sme nevedeli, na ktoré metro nasadnúť, lebo tam sa aj jedna linka rozdeľuje na viaceré…

Čo sme stihli vidieť? Pamiatky a zážitky v Londýne

Keby nebol môj výlet tak narýchlo, pripravila by som sa viac. Minimálne čo sa týka vstupeniek na rôzne pamiatky, ktoré sme chceli vidieť, pretože niektoré sú na týždne dopredu vypredané. Takmer všetko, ak nie úplne všetko, sa dá už teraz na pamiatky zakúpiť cez internet vopred.

Na čo sa oplatí dbať pri nákupe vstupeniek na pamiatky a atrakcie

• Najistejší je nákup lístkov vopred cez internet, aby boli lístky dostupné v dátume, kedy chcete vy.
• Pozor na rôzne portály ponúkajúce vstupenky. Nákup je lepší cez oficiálne stránky. Ak sa niečo stane, s oficiálnymi stránkami sa viete dohodnúť na mieste v ich kancelárii. Ak je nákup cez sprestredkovateľské portály, je to na dlhé lakte… istota je istota.
• Odolávajte pokušeniu nákupu za nižšie ceny cez iných predajcov. Častokrát propagujú nízke ceny, ale než sa človek prekliká k plateniu, cena je aj tak oveľa vyššia za rôzne poplatky.
• Niektoré atracie majú aj svoje appky a sú pospájané s inými atrakciami/pamiatkami v meste či krajine. Nám to takto ponúkali cez appku výhodnú cenu na vstupné, ak si naraz kúpime lístky do múzea Madame Tussauds a na London Eye.
• Zo všetkého sa oplatí urobiť si screenshot do fotiek mobilu– sú dohľadateľné, ak by čokoľvek.

London Eye

To je asi najznámejšie lákadlo, že? A oni to podľa mňa veľmi dobre vedia, lebo vstupné je za mňa šialene vysoké. Keby to nie je taký náš veľký sen, aj to oželieme a len sa ku kolesu pôjdeme prejsť. Ale stálo to za to. Je to najväčšie kolo, v najvyššom bode je človek 135 m nad zemou a jedna jazda trvá 30 minút. (jedna pomalá otočka) Všetko tam je na sekundu premakané, veľa zamestancov, zvládajú aj kontrolu ľudí s detektorom.

Je možnosť priplatiť si za “priority” lístok, kedy človek má prednosť a nemusí stáť v klasickom rade. Veľmi sme zvažovali, či si priplatiť, aby sme nemuseli čakať ako v Paríži 3 hodiny na Eiffel tower, ALE ušetrím vám peniažky teraz– my sme to riskli a zaplatili si bežný lístok. Všetko išlo tak plynulo, že keby si priplatíme za priority lístky, nadávam ako chorá vrana. 🙂

Pri London eye sú aj toalety a sú zdarma. Využite určite. Tam asi nemajú zákon, že v prevádzke musí byť WC. Viackrát sa nám stalo, že sme si kvôli WC šli sadnúť na kávu a ten podnik nemal toalety!

Hneď pri London eye je svetoznámy Big Ben, budovy Westminster-u, kúsok za ním kráľovský kostol Westminster Abbey z roku 960. Do kostola sa dá pozrieť za poplatok, no v našom čase (Silvester) bol zatvorený pre oslavné prípravy.

Sherlock Holmes

Priamo pred stanicou metra na Baker street (hnedá linka) stojí majestátna socha Sherlocka Holmesa. Je tak známy, až by človek na chvíľu uveril, že on naozaj existoval. Je však však úplne fiktívna osoba, ani ulica Baker street neexistovala. Je to malá ulica- ani tak vysoké číslo domu 221B neexistovalo!

Ale príbeh je tak úspešný, že ulicu premenovali na Baker street a podľa najlepších odhadov očíslovali budovy tak, aby sa fikcia obliekla do čo najväčšej reality- dom č.221.

Je tam a patrí múzeu! Oplatí sa tam zájsť, je tam samozrejme aj obchodík so suvenírmi. My sme v múzeu neboli- neboli lístky, ale stačil nám aj obchodík. Bol čarokrásny. 🙂

Hneď vedľa múzea je obchod pre fanúšikov Beatles– to je 2v1? 🙂

PS.: Túto stanicu metra Baker street využijete aj v prípade, ak idete do múzea voskových figurín. Lístky sú úplne atronomicky vysoké! :), nechali sme si tento zážitok na nabudúce. Odfotili sme sa pred múzeom a bolo vybafčo! 🙂 Pobočku voskových figurín majú z Londýna aj v Prahe, tak sme boli už 2x, takže to nebolo pre nás teraz “must have”.

Winter Wonderland

Sprvu som skepticky pokyvkávala hlavou, že na čo ísť do Winter Wonderladu- najväčší vianočný trh v Londýne. My sme ho stihli tak akurát, koná sa každý rok od konca novembra do 6.januára v Hyde parku. Išli sme a teda sketickosť ma hneď opustila. To nie sú len trhy, ale doslova zimá krajina plná divov. Toľko kolotočov, hudba sa každých pár metrov striedala, ale nevadilo to. Keď som si myslela, že sme už na konci, zrazu sa otvoril nový priestor a ďalšie atrakcie. No to bolo dačo!

Pár kolotočov sme poskúšali, resp.baby. Dospeláci natáčali. 🙂 Ceny za jazdu sa pohybovali 6-11 libier. V Bratislave sú kolotoče cenovo podobné.

Zážitky zdarma

Do Londýna sme neprišli utrácať, ale zbierať zážitky. 🙂

Prešli sme sa po Oxford street (nekonečná ulica so samými obchodami), kde mi výpredaje neprišli ako výpredaje. 🙂

China town má svoje kúzlo a asi to bude najmä tým, že sa tam človek cíti ako v Číne. Doslova. Nielen pre výzdobu, ale najmä pre “sardinkáreň”- toľko ľudí pokope v uliciach som nezažila. Musela som dlho striehnuť, aby som vedela odfotiť niečo ako-tak bez masy ľudí. 🙂

Hard rock cafe je legendárny obchod s reštauráciou. Jesť sa tam človek dostane jedine na rezerváciu, ale pozrieť si vo vitrínach outfity niektorých hviezd bolo fajn.

Trafalgárske námestie má svoje kúzlo. Teda dostalo ho hneď potom, čo mi Emmka povedala infošky, ktoré sa na dejepise o tomto mieste učili. Tie kovové sochy levov, čo sú dole na okrajoch sochy- ony sú vyrobené z Napoleonových lodí! Hneď som pozerala na tie levy inak. 🙂 Všimla som si neďalekú budovu, ktorá vyzerala ako loď. Aj to nás zaujalo.
Chceli sme pozrieť aj Národnú galériu, ktorá je na námestí, ale prišli sme neskoro.

Buckimghamský palác sme si odfotili odetý do krásy noci. Ako sme pri ňom stále a rozjímali, na googli som našla jeho príbeh a čítala som nám, čo si zažil ako budova.

Na Tower bridge sme sa zašli pozrieť v London bridge. Úplne nás ohúril aj v tme. Krásne vysvietený. Dá sa ísť za poplatok dovnútra a prezrieť si to tam, ale v ten deň sme mali nachodené už asi 15km, zážitok z vnútra sme si nechali “na příště”.

Notting Hill na Portobello road je unikátna ulica. Malé farebné domčeky a kopec obchodíkov. Akoby tá ulica bola vlastne trh. Účel návštevy? Legendárny obchodík z filmu Notting Hill s Hugh Grant a Julia Roberts. Kníhkupectvo tam nie je, ale na tom danom mieste je Gift shop.

Takýchto ulíc a la trh je v Londýne neúrekom. Želanie mojich detí bol aj Camden town. Prvý ekomarket. Jedna hlavná kontajnerová budova plná obchodíkov a fastfoodov, ale celá ulica je preplnená rôznymi značkami.

Waterstone, niečo ako naše Panta Rhei, chceli baby navštíviť a doplniť si zásobu kníh v angličtine. Vyhľadali sme ten najväčší pri Piccaddilly sqare (ako je Hard rock cafe).

PS: Vo všetkom nám radil Google. O infoškách- kde je najväčší, najlepší, najtypickejší…to som nemala potuchy.

Silvester a najväčší ohňostroj v Európe- Londýnsky ohňostroj

Dávam ho do sekcie zážitky zdarma, pretože my sme ho mali zdarma. Vidieť ohňostroj v Londýne  môže len 100 tisíc divákov, ktorí si vopred (začiatkom novembra sa súšťa predaj) kúpia lístky. Celé centrum okolo London eye a Westminsteru sa uzatvorí veľkými panelmi a dnu sa dostanú len “vyvolení”.

TIP: Ak chcete zažiť Londýnsky ohňostroj z centra diania, odporúčam sledovať na soc. sieťach oficiálne Londýnske stránky. Tam predávajú lístky.

My sme ho videli zdarma z Trafalgárskeho námestia. Je vyššie položené a síce sme ho nevideli úplný, boli sme tam, vzdušnou čiarou pár metrov.
Kto ste videli ohňostroj v telke, určite ste ho videli lepšie. Toto malo zas inú atmosféru. Nie lepšiu ani horšiu. Inú. Boli sme súčasťou. Ja a moje baby.

Strava

Jedlo v Londýne je drahé. Na môj vkus až dosť. Nakúpiť si v obchode a uvariť si svoje jedlo je mnohonásobne lacnejšie, ako sa stravovať aj len vo fastfoodoch.
Ceny za jedlo sú nielenže vyššie, ale najmä v takmer každej prevádzke účtujú 12,5% z celkovej ceny účtu ako servisný poplatok- za to, že vás obslúžili. (ľudia na instagrame mi písali na toto moje rozčarovanie, že aj v Maďarsku už to zavádzajú)

Ale niektoré podniky baby chceli zažiť, a tak sme navštívili Five guys– fast food s burgermi a hotdogmi. A sú fakt iné. Neviem, ako robia žemle, ale chutia báječne. Z mäsa v burgeri mi nebolo ťažko- to ja mávam často pri nižšej kvalite a malé hranoly sú megaveľká porcia (tri hladošky sme nezjedli 2 malé hranolky).

Taco bell sme skúsili v Camden town. Na Slovensku ani v Čechách nie sú. Ďalší fastfood a la Mexico. Z toho mi ťažko bolo. Ale baby si preveľmi chválili.

Typické raňajky v Anglicku

Na Silvestra sme začali deň kráľovsky- dopriali sme si a zašli sme do raňajkárne. Opäť sme si nechali poradiť cez Google maps, čo je najbližšie, aké ma hodnotenia, pozreli na fotky jedál a ponuku. Zašli sme do Cafe Ole. Každá sme dostali kráľovskú porciu- full english breakfast, panini breakfast a ja som mala vajce benedict k anglickom muffine. Káva nič-moc, ale zážitok z jedla super.

Pred odchodom sme stihli ešte klasický Mcdonald’s. Podľa recenzíí od známych chutí v UK mekáč inak. Chutí, podľa nás je u nás lepší. 🙂 Ale asi len jeden z mála, ktorý nám nezaúčtoval servisný poplatok. 🙂 V ponuke namiesto hranoliek majú aj mrkvu, viac vegan možností, aj viaceré burgery, ktoré u nás nie sú. Na pitie aj možnosť mlieka.

Káva bola všade dosť podpriemerná, ale možno sme len málo hľadali. Nebola to priorita. Tú naj kávu som mala pri kníhkupectve Waterstone- nejaké bistro James farmer, alebo také dačo. Využila som, že baby sú vo svojom živle a sadla som si na kávu. Na pohári som mala odkaz – have a forkin’ day.  🙂 Ľudia v rade si kupovali vo veľkom horúcu čokoládu- asi je tam extra chutná? Nestihla som ochutnať, pre mňa bola jasná voľba káva. 🙂
Ak pôjdete a dáte si čokoládu, napíšte mi, či stála na to.

Chlieb a pečivo

Čo by to bol za výlet, keby pekár dobrú pekáreň nehľadal? Pri ubytovaní (ktoré som hľadala cez booking) mi majiteľ hneď odporučil pekáreň v okolí- Gail’s bakery. Vraj majú chutné produkty. Nezávisle hneď na to mi ľudia žijúci v Londýne písali na instagram, aby som určite ochutnala chlieb z Gail’s bakery. Hmmm, tak to bude asi niečo extra- pomyslela som si.

Google maps ma doviedol do pekárne. Rozhliadla som sa, zistila, že majú rôzne kváskové chleby a nakukla trochu dozadu, či dačo uvidím. Milá pani mi posunula vozík, aby som lepšie videla a dali sme sa do reči. Vysvitlo, že je manažérka predajne a keď zistila, kto som, oprášila si ruky do zástery a vyšla za mnou. Vzala hneď tašku a balila mi chlieb, pečivo, sladké aj slané, že to musím ochutnať. Ako dar.
Vždy, keď som tam ráno prišla, dala mi niečo na ochutnanie. Teda správne povedané- o všetok chlieb a pečivo pre nás všetky sa starala pekáreň Gail’s. Ich gestá darovania toľkých chlebov a pečiva som prijala s pokorou a pozvala som ich k nám na Slovensko, aby u nás ochutnali zasa náš slovenský chlieb. Pekáreň nemám, ale bude mi cťou im upiecť svoj domáci, s láskou upečený chlieb. 🙂

Čo nabudúce?

Tie krásne, extra aktívne dni ubehli až príliš rýchlo. Stihli sme toho veľa, no ešte viac nám toho ostalo. Nabudúce by sme chceli zájsť do hvezdárne v Greenwitch, kadiaľ prechádza nultý poludník a odtiaľ sa meria ten najpresnejší čas. Skygarden je vraj super. Je zdarma, ale treba sa vopred registrovať a tentokrát bolo plno.

Aj múzea voskových figurín by sme chceli nabudúce zájsť, či pochodiť len tak viaceré ulice ako Portobello road. Možno pozrieme, čo nám prezradí google o podujatiach. Alebo si len tak sadneme v parku pri Temži a necháme plynúť čas.

Človek by nepovedal, že nechodil 58km za 5 dní a je oddýchnutý. 🙂
Londýn, ďakujem 🙂