Najlepšia krupicová kaša

Najlepšia krupicová kaša sa každému spája s vôňou domova a detstvom. Zdanlivo jednoduché jedlo, no pokaziť sa dá na ňom veľa. Jedni obľubujú riedku, iní “betónovú”. Jedni hladkú, ďalší vyhľadávajú hrudky. Jedna skupina čaká, až sa na povrchu urobí “šupka”, druhí by už takú ani “nepozřeli”. Podľa mojej chuti je táto tá naj. Nechajte sa inšpirovať mojimi vyše 20 ročnými skúsenosťami prípravy krupicovej kaše.

Moje varenie krupice

Krupicovú kašu som si prvýkrát varila v siedmich rokoch za pomoci sestry. Dodnes si pamätám, ako ma prekvapilo jej postupné hustnutie. To ma chytilo za srdce- čistá mágia totok.

Ako 8 ročná som už bola teta (mám oveľa staršie sestry). Keď som sa o synovca starala, vždy som mu robila kašu. Bola som v inej taký profík, že som všetko robila odoka a vždy vyšla geniálne.

Mám aj pikošku:

Sestra má malé gazdovstvo. Vtedy mala aj kozy. Kaša z takého kozieho mlieka… to bola iná lahoda. Vybrala som si teda mlieko z chladničky, ktoré malo aj smotanu. Vôbec som nič neriešila. Rutinne som varila, keď v tom zrazu vidím, ako sa vyplavujú na hladinu akési hrčky. S údesom som hrniec odstavila a bežala na pole s krikom, že- pomoc, čo je to s tým mliekoooom! – hihihi 🙂 Uvarila som tvaroh 🙂

Kašu možno pripraviť viacerými spôsobmi:

  1. Do hrnca dáme všetky suroviny hneď od začiatku spolu- teda mlieko, cukor a krupicu. Za stáleho miešania čakáme na zovretie mlieka, resp. na zhustnutie kaše.
  2. Do hrnca dáme mlieko s cukrom. Necháme ho zovrieť a potom vmiešame krupicu.

Adidas či Nike? To je otázka 🙂 Presne tak to je aj s odpoveďou, ktorá z týchto dvoch variánt prípravy kaše je lepšia. Žiadna. Jedna vám proste viac vyhovuje.

Je jasné, že ten druhý spôsob je ten rýchlejší. No poznám ľudí, ktorí kašu inak neuvaria. Úplne ju dobabrú. Varia ju zásadne len tým prvým, dlhším spôsobom.

Čo som sa rokmi naučila pri chuti krupicovej kaše je:

  • Poctivosť. Žiadne akobypotraviny typu nízkotučné mlieko a podobne.
  • Rýchlosť. Ak použijeme metličku, aby nevznikli hrudky, mlieko je dobré nechať zovrieť a až do vriaceho nasypať potrebné množstvo krupice.
  • Maslo. Ak sa do mlieka pridá maslo, ruzpustí sa v ňom rovnomerne a nemusíme ho potom naháňať na kaši (pôvodne sa zvykne dávať na kašu, keď už je na tanieri).
  • Cukor. Pridávame ho až nakoniec, keď je kaša hotová. Ľahšie sa potom čistí hrniec.
  • Umytie. Hrniec, tanier- všetko, čo je od kaše je dobré umyť, alebo aspoň od kaše opláchnuť, ihneď. Po zaschnutí sa veľmi zle umýva a je potrebné nechať riad odmočiť.
  • Samotná krupica. Kedysi boli v obchodoch len tie s mlynom na obale, či s dievčatkom a chlapcom – pšeničné. Dnes máme už väčší výber. Našim chuťovým pohárikom môžeme ulahodiť pohánkovou, špaldovou, či ryžovou krupicou. Ryžovú a pohánkovú, tie sú bezlepkové, môžu aj celiatici.

U nás doma máme krupicu v celozrnnej forme. Baví nás plná chuť. Zároveň mám zvlášť nádobu na krupicu, kde je mix rôznych druhov – najčastejšie chodím do bio obchodu na špadlovú, pohánkovú a ryžovú. Zosypem ich všetky a poriadne premiešam. Lahodná oriešková chuť sa snúbi zo sýtosťou.

A čím posypať?

Ooooo, myslím, že tu sme všetci odborníci. Kakao, kedysikné granko, karob, škorica, cukor… A viete, čo je úplná pecka? LEKVÁR! Domáci slivkový je tutovka, za ktorú ručím.

Vylízať tanier? Nech sa páči!

Ja všetkým maminkám rozumiem, keď prevracajú oči, že dieťa sa hrá na zviera a tanier vylizuje. Sama mám doma tri deti a ide mi o vychovanie samostatných, sebavedomých, múdrych ľudí, ktorí sa správajú kultivovane. Priznajme si však, kto s obľubou nevylízal tanier ako malý? A nebolo to super? Neberme deťom zábavu, sú to deti. 🙂

Domáce vylizovanie tanierov je na mieste. Prečo? Kvôli výslovnosti. Jazyk je tiež sval, ktorý treba trénovať, vedieť ho správne ohýbať. Pri návšteve logopéda dostanete do rúk papiere s cvikmi na domáce trénovanie. Slimák, opica, hodiny, stierače a i., sú všetko cviky zamerané na posilnenie svalu a vylizovanie taniera je jednou s príjemných činností detí, ktoré logopéd odporúča. Jasné, v reštike to robiť nebudeme. Všetko je o vhodnom vysvetlení dieťaťu.

Inšpiratívny článok o logopédií som našla tu.

Aká je tá moja kaša?

Ja mám rada krémovú, sýtu chuť kvality. Žiadne hrudky. Vláčna textúra s mierne hustejšou konzistenciou. Tajomstvom úspechu je nenechať sa zlákať riedkosťou, ale po dovarení nechať kašu v hrnci chvíľu len tak stáť. Ona zhustne 🙂

Uvedené množstvo je pre jedného dospeláka na raňajky, no priznávam, toto je moja večera. Niekedy sa hold žiada sladké na večeru 🙂

 

***NAJLEPŠIA KRUPICOVÁ KAŠA***

kaša

Potrebujeme:

3 dcl mlieka

3 PL krupice (zmes špaldovej celozrnnej a pohánkovej)

1 ČL masla

1 PL cukru

slivkový lekvár, orechy, kokos…

Postup:

Do rajnice si dáme mlieko. Pridáme k nemu maslo a necháme zohrievať. Pripravíme si krupicu k rajnici, aby sme ju mali po ruke.

kasa

Keď mlieko začína vrieť, vsypeme za stáleho miešania krupicu. Najlepšie sa krupica rozmieša metličkou. Vtedy sa hrudky neurobia.

krupica1

Ešte pár sekúnd miešame nad plameňom a následne rajnicu s kašou odložíme z ohňa. Pridáme cukor a rozmiešame. Necháme trochu vychladnúť. Kaša bude sprvu riedka, no postupne sa bude ešte zahusťovať, zrnká bubú nabobtnávať. Preto je vhodné sem – tam kašu premiešať. Trvá do max 3 minútky.

Zhustnutú, ešte teplú kašu prelejeme na tanier a ozdobíme podľa našej fantázie, no najmä chuti. Kokos, orechy, škorica, kakao, karob, med, cukor, lekvár… všetko je super. Osobne najvyšší top je spomínaný lekvár.

Na raňajky, či na sladkú večeru. Každý chce byť zrazu opäť dieťaťom.

Dobrú chuť!

10