Dala som si za úlohu urobiť tento rok lepšie medovníky. Chcela som ich mäkšie a jemnejšie. Po niekoľkých pokusoch som si povedala, že “môže byť”. Medovníky ostali mäkké, no čo si z tohoto receptu odnášam ja je nielen radosť z receptu, ale unikátny čas strávený so svojimi deťmi pri ich príprave a zdobení.

Pečenie s deťmi

S deťmi rada trávim čas. Dokážu ma vytiahnuť zo sveta dospelých, zabudnúť na povinnosti a prestať riešiť čas.
Častokrát sa zamýšľam, ako je vzťah dospelý – dieťa obojsmerný. Každá strana sa učí od tej druhej. Deti sa učia žiť a fungovať v tomto svete. Dospelí sa zasa učia od detí nezabúdať žiť a byť jednoduchí.
A spoločné pečenie je perfektným príkladom.

Ako? Napríklad deti nechávam vážiť suroviny. Joj, to by ste mali vidieť, aká odmena to pre ne je, keď môžu navážiť múku či mlieko. Na váhe spoznávajú čísla, pojmy ako 2, 3 – ciferné čísla, základné matematické úkony. Veľkou obkľukou uchopujú matematiku ako niečo reálne a praktické (rovnice som síce mala rada, ale ešte som ich v reálnom živote nevyužila…).
Zároveň máme pustenú príjemnú hudbu, ktorá dotvára atmosféru. Uvoľnia sa nielen deti, ale aj ja. Je to krásny čas.

Práca s cestom ako terapia?

Samostatnou kapitolou je práca s cestom. Má terapeutické účinky a deťom pomáha pri rozvoji mozgu a inteligencie.
Vysvetľujem to ľuďom rada na svojich kurzoch kváskovania, kde s cestom pracujeme ručne.

Všimli ste si niekedy, alebo pamätáte sa na to, ako ste to sami robili? – Keď dieťa kráča po chodníku popri kovaných plotoch, rukou zavadzuje do plota a tak kráča. Vzniká pritom taký tupý zvuk rynčiaceho železa. Samozrejme, rodič hneď upozorňuje: “Nerob to! Vieš, koľko špiny je na tom?! Pretaň!”
Ale dieťa to nerobí pre čistotu či špinu, ale pre potrebu stimulácie hmatových receptorov.

Aj my dospelí to máme, len sme si to pretransformovali- hráte sa s perom? Cvakáte s ním, aby ste ho zapli a zasa vypli? Prečo to robíte? Zamysleli ste sa niekedy nad tým?- Pre to isté, pre čo deti. 🙂
Potreba uspokojenia hmatových receptorov.
S naplnením potrieb súvisí uvoľnenie, pokoj, harmónia a teda dobrá nálada. Preto je pri práci s cestom taká dobrá nálada. 🙂

Aj z tohoto dôvodu som sa tešila na vianočné pečenie s deťmi. Síce už v septembri som nariekala, že kedy to my stihneme, keď každú voľnú chvíľu praxujem v pekárni, aby sa zo mňa stal pekár.
Vo viere a presvedčení, že som pánom svojho času som si zadelila, že to stihneme a hotovo. 🙂

Tento rok si upečieme iné medovníky

Chcela som totiž vylepšiť medovníky. Recept od svokry na tie naj super, na ktoré chodil aj Fantomas. Hneď po vychladnutí svokra spojí dva medovníky jahodovým džemom a z polovice ich namočí do čokolády.
Lenže u nás také nechutia všetkým. Niekto má výhrady voči čokoláde, iný reklamuje jahodový džem. A tak ich roky robievam len “holé”. Bez ničoho.

Takto “holé” tvrdnú o niečo rýchlejšie, čo sa mi nepáči. Chcela som to zmeniť. Vypýtala som si recepty od kamarátok, ktorých medovníky som už jedla a vedela som, že sú mäkké. U nás doma sa ale žiaden z nich neujal. Priniesla som aj pár medovníkov z pekárne, čo som jeden deň vyrábala s vedúcim, ktorý ma má nastarosti.

Pospájala som viaceré receptúry

A tak som si z každého receptu zobrala to, čo sa mi páčilo a urobila svoj recept.
Tak, ako sme mali “vagóny” esíčok z krehkého cesta (to som vám písala v poslednom článku), než sa recept podaril podľa predstáv, tak sme mali medovníky všade. Ešteže nám chutili všetkým a mohli sme sa do nich pustiť. 🙂

Zdobenie bolo moooc príma- klasickou bielou polevou. Na tieto dokončovačky akosi nie som, nemám to v ruke, ale užili sme si to spoločne.

Pri pečení s deťmi ide o kvalitu prežitého okamžiku, nie o dokonalosť prevedenia.

Tieto ozdobené medovníky som nechala naschváľ len tak na stole aj s pár holými, ako rýchlo stvrdnú. Ostatné neozdobené (bolo ich faaakt veľa:) ) som dala do dózy.

Ako to dopadlo?

Medovníky na stole som jedla mäkké ešte obdeň. V dóze máme dnes ešte pár kúskov medovníkov a tie sú stále mäkké aj druhý týždeň.
Keď som sa každého doma pýtala, čo na ne vravia, pochvaľovali si. A to je pre mňa veľká pochvala. Takto sa nám medovníky páčia.

Moje poznámky k receptu Medovníky 2019

• Cesto je dosť plastické, akoby tekutejšie v porovnaní s tým receptom od svokry. Ak ste robili tento predchádzajúci recept, odolajte pokušeniu dosypať múku.
• Med do cesta používam domáci. Ľahko kryštalizuje. Vždy ho povolím vo vodnom kúpeli. Takýto sa mi osvedčil viac, medovníky držia viac spolu.
• Je dobré, keď je cesto v chladničke. Cesto spevnie a chute sa lepšie prepoja.
• Po vyvaľkaní a vykrojení dáme medovníčky ihneď piecť. Nemajú finálnu fázu kvasenia. Ak by stáli na plechu, pri pečení by sa mohli v strede vyduť.
• Pečú sa dosť rýchlo a zo spodu by mohli prihorieť, ak by sme ich nevytiahli včas. Najlepšie je jedným očkom stále sledovať, čo sa v rúre deje.
• Ihneď po upečení ich potrime vaječným žĺtkom. Na horúcom povrchu sa stihne ešte zapiecť. Žĺtok urobí na povrchu tenký, lesklý film a dodá na jagavosti farby.
• Po vychladnutí ich skladujme v dóze, kde dlhšie vydržia.
• Nekvásková verzia: Namiesto materského kvásku použijeme 1 ČL sódy bikarbóny a po zmiešaní dáme cesto hneď do chladničky. Všetko ostatné ostáva rovnaké. 🙂
• Z uvedeného množstva výjdu cca 2 plechy medovníkov, záleží od veľkosti a tvaru medovníkov.
• Ak máte radi medovníky, robte hneď dvojitú dávku. 🙂

***MEDOVNÍKY S KVÁSKOM 2019***

Potrebujeme:

2 vajcia
150 g práškového cukru
1 PL materského kvásku
3 PL medu
70 g masla
2 ČL korenia do perníkov (dr.Oetker má dobré)
0,5 ČL mletej škorice
300 – 350 g pšeničnej chlebovej múky na kváskovanie

Postup:

Maslo rozpustíme v rajnici a necháme zatiaľ vychladnúť. Do cesta potrebujeme tekutú formu, no zároveň čo najstudenšie to ide.
V prípade scukornatelého medu ho rozpustíme vo vodnom kúpeli.
Do misky navážime múku.

Vo väčšej miske zmiešame vajcia s cukrom a medom pomocou metličky do peny (alebo mixérom). Vmiešame kvások a následne aj maslo.

Zmes zasypeme takmer dávkou múky. Trochu si odložíme pre prípad zahustenia cesta, ak by bolo cesto príliš riedke.
Na povrch múky dáme korenie so škoricou a len mierne vmiešame do múky.
Následne celú masu poriadne v miske zmiešame.
Cesto je redšej konzistencie. Môže za to povolený med a tuk.

Cesto najlepšie pomocou stierky vycentrujeme do stredu.
Misku s cestom prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme stáť na linke pri izbovej teplote 2 hodiny. Následne dáme misku s cestom do chladničky aspoň na 12 hodín, najlepšie na 24 hodín (už som mala aj 36 a bolo ok.)

Oddýchnuté a spevnené cesto vyklopíme z misky na pomúčenú pracovnú dosku a vyvaľkáme na hrúbku cca 0,5 cm. Na pomúčenie používame pšeničnú chlebovú múku.

Z cesta vykrajujeme pomocou formičiek rôzne tvary a ukladáme na plech s papierom na pečenie. Rátame pritom s rozostupom medzi cestom, medovníčky sa počas pečenia zväčšia.

Pečieme ihneď bez ďalšieho kvasenia v rozohriatej rúre na 250’C cca 5 minút. Je potrebné sledovať pečenie, veľmi ľahko sa pripaľujú odspodu. V prípade, že rúra pečie nerovnomerne, plech otočíme, no dodržíme pravidlo, že prvé 2 minúty rúru neotvárame, aby narástli a boli mäkké, ako majú byť.

Počas pečenia si rozmiešame v pohári jeden žĺtok. Ihneď po vybratí upečených medovníčkov z rúry ich pomocou mašľovačky potrieme žĺtkom. Chytia krásny jantárový odtieň a na horúcom povrchu sa tenká vrstva vajíčka ešte zapečie.

Medovníky necháme vychladnúť a môžeme ich zdobiť podľa ľubovôle.

TIP na domácu polevu, ktorý mám od cukrárky: Na 1 bielok pridáme 1 kvapku citróna a prisypeme 150 g dvakrát preosiateho práškového cukru.

Nech začnú Vianoce! 🙂

Šťastné, voňavé a kváskové vám želám.

TIP.: Vyskúšajte si urobiť doma štólu s kváskom. Jednoduchý a vynikajúci recept (podľa vašich slov) nájdete na mojom webe.

POZN.: Ak sa vám recept páči, označte ho srdiečkom na konci tohto článku. Ďakujem. 🙂