Prechádzala som sa v Taliansku po obchodíkoch a všade ponúkali ich typické sušienky cantuccini. Voňavé po mandliach, trochu sladké a tvrdšie, aby sme ich mohli namáčať do vína, kávy alebo čaju. Zaumienila som si, že ich vyskúšam upiecť doma. Výsledok bol nad očakávanie. Mňamota!

To moje Taliansko

Veľa receptov v mojej kuchyni je inšpirovaných Talianskom. Jednoduchosť, kvalita, čerstvosť a bylinky. To skrátka milujem.
Sú aj receptúry, ktoré veľmi dobre poznám, mám ich naštudované a “najedené”, ale ešte som ich nikdy neurobila sama. Akosi mi chýbala asi odvaha. Alebo som mala pred receptúrou rešpekt? Neviem. Cantuccini (kantučíny) patrili donedávna k receptom typu “raz, keď sa na to odhodlám”.

Paradoxne poznám receptúru už dlho. Zoznámila ma s ňou anglická kuchárka Nigella Lawson. Mám veľmi rada jej videá. V jednom dieli varila rôzne recepty na večeru pre známych a pomedzi kopu rád, tipov a trikov s prípravou večere vybrala z celofánu sušienky plné mandlí- cantuccini. Podávala ich so sladkým vínom. Vyzerali veľmi sľubne.
S receptom som sa stretla následne ešte veľakrát. No nikdy neprišlo k tomu, aby som ich upiekla aj ja.

Až v Taliansku, kde ich mali v každučičkom obchode, som si povedala, že ich už musím urobiť. Vyzeralo to, ako by ma sušienky už prenasledovali. Aj v suveníroch ich predávali…

Cantuccini ako darček

Vlastne v tých obchodíkoch so suvenírmi mali geniálny nápad. Pri príprave receptu som zistila, aké sú jednoduché. (O to je väčšie moje rozčarovanie, čo mi to toľko trvalo, než som ich upiekla.) Upečené talianske sušienky sú skvelé ako tip na darček. Vkusne zabalené a previazané stužkou potešia každého.

Tým, že vydržia po upečení dlho, rozhodla som sa, že si ich napečiem do zásoby “pre strýčka Náhodu”. Tak sa totiž označuje na Záhorí nečakaná návšteva.
Nielenže mám chutné sladké pečivko ku káve či čaju pre návštevu, ale pri odchode odo mňa dostanú aj balíček s dobrotou na doma.
A vychytala som to ako riadna gazdiná. 🙂

Ako sa jedia cantuccini

Sú tvrdšie. To vám prezradím hneď teraz. Starším ľuďom alebo ľuďom so zubnou protézou ich neodporúčam jesť len tak samotné.
Po správnosti sa sušienky podávajú ako dezert so sladkým dezertným vínom.

Taliani veria, že ak spoločne večeria zamilovaná dvojica, mala by sa sušienkami navzájom kŕmiť. Sušienku namočiť do svojho pohára so sladkým vínom a dať do úst partnerovi. A následne naopak. Tak budú zamilovaní navždy spojení.

Cantuccini mi chutia kedykoľvek. Nielen na večeru. Preto si ich namáčam do kávy a večer do teplého čaju či mlieka. Nenamáčam ich do vína, ako by sa malo. Odkedy som sa vrátila z Talianska, chutí mi viac menej sladké víno.
Áno, môj muž je veľmi rád. Keďže pochádza z vinárskej rodiny, všetci ho doteraz ľutovali, že si našiel ženu, ktorej alkohol nechutí. Teraz si môže spokojne vykračovať. Už mi chutí. Ale musí byť naozaj kvalitné. Inak sa z neho vyhádžem.

Cantuccini u nás doma

Posledné roky nejem čokoládu. Som skôr na koláče a keď čokoládu, tak v nejakom výživnom dezerte. Zhoda náhod chcela, že som nemala nič napečené. Ale chuť na sladké bola veľká. Čo teraz? Napadli mi práve cantuccini. Už v Taliansku mi spomínali, že príprava je veľmi nenáročná a nemám sa ich báť pripraviť doma. Sľubovali mi, že cantuciini už viac nekúpim v obchode, vždy si ich upečiem.
Tak som to skúsila. Zavolala som si na pomoc jednu z mojich princezien a tak rýchlo sme mali sušienky hotové, že som premýšľala, čo sme zabudli alebo pokazili. Nič. Všetko bolo, ako má byť a chuť bola úžasná. Navyše už pri pečení som bola rozcítená tým pozitívnym slova zmyslom.

Tá sladká vôňa orechov a vanilkovej esencie zastavila môj čas. Takto to voňalo u mojej starenky.

Ako teplé boli mäkučké a postupne chladnutím pevneli. Chutili nielen mne, ale uždibávali z nich aj deti. Zároveň som mala zo seba dobrý pocit. Konečne som upiekla domáce cantuccini a nič to nebolo. Čoho som sa tak bála? 🙂

Moje poznámky k receptu Cantuccini

• Kvalita. Ako sú sušienky jednoduché na prípravu a geniálne na chuť, tak sa dajú pokaziť nekvalitnými surovinami. Vyberajme domáce vajcia, kvalitné mandle, popozerajme sa po ozajstnej vanilkovej esencii.
• Vínny kameň je prášok do pečiva, len je bez fosfátov. Teda je to zdravšia verzia. Ak doma nemáme vínny kameň, použijeme klasický prášok do pečiva v tom istom pomere.
• Maslo môžeme nahradiť olivovým olejom a dostaneme tak bezlaktózovú verziu.
• Hrozienka v receptúre nie sú potrebné. Mne v upečených sušienkach prinášajú sviežosť.
• Práškový cukor vyrábam doma v elektrickom mlynčeku na kávu. Pomeliem trstinovým cukor a je hotovo. 🙂
• Cantuccini môžeme urobiť aj v kváskovej verzii- vtedy namiesto vínneho kameňa použijeme 20 g materského kvásku a cesto po zmiešaní do kompaktnej zmesi necháme prekryté na linke kvasiť pri izbovej teplote 2 – 3 hodiny. Následne pokračujeme presne podľa receptúry.
• Cesto je potrebné nakrájať v polovici pečenia. Inak ho už nenakrájame. Cesto je horúce, je dobré prichytiť si ho utierkou.
• Pri krájaní musí byť cesto už prepečené. Ak zistíme, že sme prekrojili cesto a vnútri je ešte neprepečená časť hmoty, vrátime plech na pár minút do rúry. Krájať môžeme cesto na jednotlivé sušienky až vtedy, keď už nie je vnútri úplne surové, ale ešte nie je upečené úplne.
• Nemajme obavu z toho, ako sa budú krájať mandle v ceste. No vôbec to nebol problém. Také teplé boli mäkšie a cantuccini sa dobre krájali.
• Po rozkrájaní dáme sušienky na plech jednu vedľa druhej rozkrojenou časťou nadol, aby sa dobre dopiekli.
• Po upečení môžeme cantuccini ponoriť do polovice do rozpustenej čokolády a posypať mletými orechmi. Vznikne tak vylepšenie receptúry.
• Z receptúry vznikne cca 35 sušienok.

 

***CANTUCCINI***

Potrebujeme:

250 g pšeničnej hladkej múky 00
130 g práškového cukru
100 g nelúpaných mandlí
30 g rozpusteného masla
2 vajcia
1 ČL vínneho kameňa (prášku do pečiva)
1 ČL vanilkovej esencie
1 hrsť sušených hrozienok (nie je potrebné)

Postup:

Celé nelúpané mandle dáme na plech a nasucho ich opečieme do rúry na 10 – 15 minút pri teplote 180’C. Presypeme ich na tanier a necháme vychladnúť.
Vajcia vymiešame spolu s cukrom do peny. Pridáme rozpustené maslo a vanilkovú esenciu.

V miske zmiešame múku s vínnym kameňom a soľou. Vmiešame do tekutej zmesi. Vznikne tuhé cesto.
Vyklopíme ho z misy na dosku, posypeme mandľami a hrozienkami a rukami vmiesime do cesta. V prípade potreby cesto podsypávame múkou. Snažíme sa o čo najmenšie množstvo použitej múky.

Cesto rozdelíme na 2 rovnaké časti. Z každej rukami vyvaľkáme dlhšie a tenšie valce tak, aby sa zmestili na plech.

Valce prenesieme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme v rozohriatej rúre na 200’C 10 – 15 minút.
Cantuccini získajú hnedastý nádych, no nie sú ešte upečené.

Plech s valcami cesta vytiahneme z rúry a pomocou ostrého noža rozkrájame na šikmé plátky s hrúbkou 1 cm.
Cesto je dosť horúce, odporúčam ho pridŕžať utierkou.

Jednotlivé kúsky rozprestrieme po plechu a vrátime naspäť do rúry na ďalších 10 – 15 minút.

Upečené cantuccini majú nádhernú zlatistú farbu. Necháme vychladnúť na plechu.

Skladujeme v uzatvárateľnej dóze. Vydržia dlho, no u nás miznú akosi extrémne rýchlo.
Ešteže sú tak nenáročné na prípravu. Urobíme si ich kedykoľvek s radosťou.

Dobrú chuť aj vám! 🙂

POZN.: Zaujal vás recept? Označte ho srdiečkom na konci tohoto receptu. Ďakujem. 🙂
TIP: Hľadáte ďalšie malé mlsky ku káve podobne ako cantuccini? Vyskúšajte vynikajúce rafaelo sušienky alebo maslové sušienky s kváskom.